Ráno s NHL: Mne to nevyšlo, ale veľmi prajem Slafkovskému. Je inteligentný a pracovitý, hovorí Martin Réway

Dobré ráno,

Montreal si v drafte vybral výrazný talent slovenského hokeja. Takéto konštatovanie platilo už deväť rokov predtým, než spravil z Juraja Slafkovského draftovú jednotku. Najslávnejší klub NHL vtedy vo štvrtom kole z celkovo 116. miesta siahol po Martinovi Réwayovi, hoci kreatívny útočník so svetovým bekhendom bol pred draftom 2013 dohodnutý s iným tímom.

Do najlepšej ligy sveta sa mu však nikdy nepodarilo dostať. Týždeň pred nástupom do kempu v roku 2016, keď mal zabojovať o miesto v prvom tíme, ho museli hospitalizovať. Pre problémy so srdcom napokon vynechal celú sezónu 2016/2017 a späť na predošlú úroveň sa mu vinou zdravotných aj osobných problémov už nepodarilo dostať.

„Také niečo vám zmení celý život. Je škoda, že sa mi nepodarilo dostať do NHL, ale zdravie je pre mňa na prvom mieste,“ hovorí Martin Réway, kapitán bronzovej „dvadsiatky“ zo šampionátu 2015.

V noci zo Slovákov nastúpil Martin Fehérváry, ktorý bol pri víťazstve Washingtonu nad Columbusom.

Ráno s NHL je článok, v ktorom sa každý deň venujeme jednej téme z najlepšej hokejovej ligy na svete a prinášame krátky súhrn nočného diania.

---

Je pravda, že noc, počas ktorej vás draftoval Montreal, ste prespali?

Áno. Samozrejme, vedel som, že je draft, ale bol som v tom čase na dovolenke a potreboval som vypnúť. Dva dni pred draftom som bol dohodnutý s iným klubom a myslel som si, že je to hotová vec. Keď sa mi však v deň draftu z toho klubu do určitej hodiny neozývali, znervóznel som a šiel som radšej spať.

Napokon si vás vybral Montreal. V NHL ste si síce nikdy nezahrali, ale povedzte – ako ďaleko ste boli od debutu v najlepšej svetovej lige?

Ešte pred tým, než sa objavili moje problémy so srdcom, som šiel na majstrovstvá sveta a v Montreale v tom čase boli podpísaní dvaja hráči z Európy – okrem mňa ešte jeden Fín. Bolo nám povedané, že jeden z nás spraví prvý tím a druhý pôjde na farmu, odkiaľ ho povolajú v prípade, keď sa niekto zraní. Čiže nechcem, aby to vyznelo arogantne, ale bol som dosť blízko. Je škoda, že sa mi to nepodarilo, ale taký je život. Zdravie je však na prvom mieste. Montreal je stále môj najobľúbenejší klub a sledujem ho najviac. O to viac ma potešilo, keď v minuloročnom drafte urobil z Juraja Slafkovského jednotku.

On je od vás o deväť rokov mladší. Odkiaľ a ako dobre sa poznáte?

Spoznal som ho za posledné dva roky v Košiciach. Chodili sme spolu na ľad, máme rovnakého kondičného trénera. Je to neuveriteľne inteligentný chalan. Stále sa učí, ale s pracovitosťou, akú som uňho videl, pôjde len a len vyššie. Záleží len na ňom, akým hráčom sa môže stať. Je dôležité, aby sa dal do poriadku po zranení a „vyhral sa“. V Montreale veľmi dobre vedia, koho získali. V budúcnosti bude kľúčovým hráčom, a preto sa s ním nikam neponáhľajú.

Je podľa vás talentovanejší ako vy v jeho veku?

Ťažko nás dvoch porovnávať, lebo sme typologicky úplne iní hráči. Ale musí byť väčší talent, keďže bol jednotka draftu… A ja mu to strašne prajem. Viem, že mu v Montreale budú dôverovať. Majú s ním nováčikovskú zmluvu na tri roky a musia sa snažiť poskladať čo najlepší tím, kým má ešte nízky plat. Musia to využiť, lebo je to obrovská výhoda, aby čo najskôr poskladali úspešné mužstvo. Majú skvelého generálneho manažéra, aj ďalší draftovaný Slovák Filip Mešár má veľkú šancu. Tím teraz prechádza prestavbou a potrebujú ho doplniť skúsenejšími hráčmi.

Aký veľký skok prežíva hráč pri prechode z európskeho hokeja na severoamerický?

Amerika a Európa sú dva odlišné svety. Prirovnal by som to k tomu, že v NHL je pre mladého hráča každý zápas ako ten proti Kanade na juniorskom šampionáte. Treba sa pripraviť na veľa zápasov, cestovania, toľko sa tam netrénuje, čo je niečo nové aj pre vaše telo. Je to všetko o zvyku a prechod je pre všetkých náročný. Aj mne dosť dlho trvalo, kým som si zvykol na juniorku, na to tempo aj na to, čo si v zápase môžem dovoliť. Ďuri už hral mužský hokej vo Fínsku a môže mať druhý rok veľmi dobrý. Silovo je na NHL pripravený.

Trochu v jeho tieni je draftová dvojka Šimon Nemec, ktorý od začiatku sezóny solídne hrá v AHL a má takmer pol bodu na zápas. The Athletic predpokladá, že New Jersey bude do pár rokov jeden z najlepších tímov v NHL a Nemec bude patriť ku kľúčovým obrancom. Súhlasíte?

Šimon je obrovský talent, úplne taký v obrane ako Ďuri v útoku. Môže hrať presilovky, oslabenia. Bolo neskutočné sledovať, s akou ľahkosťou a prehľadom hral v Nitre aj v reprezentácii. Musím priznať, že som dlho nevidel beka, čo si dovolí také veci ako on a ešte proti akým súperom. V New Jersey dobre vedia, čo tam majú za talent. V obrane majú teraz plno hráčov pod zmluvou a museli by ich vytrejdovať, aby mal miesto. Nemá význam, aby bol šiestym, siedmym obrancom a hral dvanásť, trinásť minút. V AHL hrá v prvých dvoch päťkách a lepšie si zvykne na štýl a agresivitu a naberie sebavedomie. Aj on má v NHL ešte všetko pred sebou.

Na juniorskom šampionáte 2015 ste ako najproduktívnejší Slovák získali deväť bodov (4+5), o dva viac vtedy nazbieral istý Connor McDavid. Ten je v Edmontone už pár rokov najväčšou hviezdou súčasného hokeja. Ako si naňho spomínate?

V tom čase sme vedeli, že bude draftová jednotka, ale je rozdiel dominovať na juniorskom šampionáte a v NHL. Na majstrovstvách sveta ešte nemal toľko sily a nebol taký presvedčivý v rozhodnutiach, keď treba spraviť poslednú dobrú vec – prihrávku alebo strelu. Nemal to vtedy také ako teraz. Naozaj sa veľmi ľahko dostáva do šancí.

Môže sa stať prvým hráčom po Mariovi Lemieuxovi, ktorý získa v jednej sezóne 150 bodov. Od roku 1996 sa to nikomu nepodarilo. 

Uňho je možné naozaj všetko. Neskutočne ťaží zo svojej rýchlosti, je to jeho obrovská výhoda, jemu stačia 2-3 rýchle kroky, dostane sa za obrancu a ide sám na brankára. A už nie je iba skvelý tvorca hry a Draisaitlov dvorný nahrávač. Má oveľa lepšiu strelu, veď je aktuálne najlepší strelec ligy. Neviem si predstaviť, ako sa súperovi tréneri a hráči môžu naňho v rámci prípravy na zápas nachystať. Už sa nemôžu sústrediť len na to, že na konci akcie prihrá Draisaitlovi, ale sám vie presne vystreliť. Je to obdivuhodné.

Sledovali ste juniorský šampionát na prelome rokov, kde Slováci podľahli vo štvrťfinále domácej Kanade?

Chalanom som tak ako každý rok držal palce, keďže sám som si tým prešiel. Určite bol pre nich skvelý zážitok hrať na takomto podujatí a v Kanade. Vo Freiburgu sme v čase turnaja mali dosť nabitý program, zápasy boli v noci, takže celé som ich nevidel. S Jurajom Slafkovským by bol však bol tím rozhodne silnejší.

Začiatkom januára ste ukončili pôsobenie v Nemecku a dohodli sa na spolupráci v Spišskej Novej Vsi. V uplynulých rokoch ste celkovo vymenili veľa klubov a vyjadrili ste túžbu usadiť sa niekde na dlhšie. Môže byť práve Spišská tým miestom?

Som tu tretí týždeň, takže by odo mňa bolo predčasné niečo také vyhlasovať. Môžem však povedať, že východ Slovenska mi sadol, povaha ľudí, prajnosť, snažia sa mi pomôcť. Dobre som sa cítil už v Košiciach. Zatiaľ som veľmi spokojný a vďačný za šancu. Verím, že v tejto sezóne môžeme dosiahnuť úspech, to bol hlavný dôvod, prečo som prišiel.

V klube to nahlas nepovedia, ale posily vrátane vás či – najnovšie – obrancu Juraja Valacha zo Slovana Bratislava ukazujú, že mužstvo sa zrejme neuspokojí len s postupom do play-off.

Ako hovoríte, nebudeme nič vyhlasovať. Slovan, Košice a Zvolen sú najväčší favoriti na titul. V piatok sme vo Zvolene zvíťazili 2:0, a aj keď sa im teraz veľmi nedarí, myslím si, že majú najkvalitnejšie mužstvo. Vedie ich vynikajúci tréner [Peter Oremus], takmer každý rok trafia správnych cudzincov, páči sa mi štýl, akým hrajú, majú veľmi dobre zastúpenú aj strednú a staršiu generáciu. Náš vzájomný zápas pripomínal play-off. Ukázalo sa, že keď hráme zodpovedne a disciplinovane celých 60 minút, môžeme vyzvať každého súpera. Toto víťazstvo nám dodalo veľké sebavedomie.

Vy ste vždy boli tvorivý útočník a na ľade ste často predvádzali prekvapivé ťahy, čo od vás zrejme očakávajú aj na Spiši. Ako vám vyhovuje herný systém?

V tíme nie je hráč, ktorý by ho nedodržiaval, čo je pred play-off veľmi dôležité. Nikto nehrá na seba. V mojom prípade je to tak 75 percent o dodržiavaní systému, a keď to situácia na ľade dovoľuje, v útoku sa pokúšam prekvapiť súpera niečím nečakaným. Samozrejme, nie v strednej a obrannej tretine, kde si treba spraviť svoju robotu a nevymýšľať. Keď v obrane skúšate niečo nečakané, s čím vaši spoluhráči nerátajú, hrozia šance od súpera. Aj v útoku treba premýšľať, či sa niekde niečo otvorí, a vtedy využiť príležitosť na nejakú nečakanú prihrávku alebo strelu.

Minulý týždeň ste mali 28 rokov a ľudia si na narodeniny najčastejšie zvyknú priať zdravie. Ako ste na tom teraz zdravotne?

Ďakujem, cítim sa dobre. Jasné, stále mám nejaké rezervy, čo sa týka kondičky, ale je to lepšie ako v minulých týždňoch. Bojujem trochu s prieduškami, ťažšie sa mi dýcha, keď sa chcem zhlboka nadýchnuť, ale snažím sa to riešiť, aby som mohol trénovať aj hrať.

Počas vašich najlepších rokov vás preslávil svetový bekhend. Koľko percent z neho vám ešte zostalo?

Už to nie je také, aké to bývalo. Akokoľvek to vyznie, ten viac než rok pauzy od hokeja na sebe stále cítim. Také niečo, ako sa prihodilo mne, vám zmení život, a tak sa teraz sústredím len na prítomnosť. Kedysi som si bol v určitých situáciách takmer istý, ani som nepremýšľal, teraz akoby som bol trochu vyľakaný, skrátka nemám takú ľahkosť. Aj vo Zvolene som mal šancu skórovať, zápas som mohol upokojiť, ale nesadlo mi to. Teraz sa snažím čo najviac prispieť k úspechu tímu aj maličkosťami, napríklad vyhratým buly.

Ako hrali Slováci

• Martin Fehérváry pri víťazstve Washingtonu nad Columbusom 5:4 po predĺžení odohral 20:46 min, z toho 36 sekúnd v oslabení. Mal dve trestné minúty, tri strely na bránku, tri hity, zblokoval dve strely a získal jeden puk.

Výsledky

Columbus – Washington 3:4 pp, Montreal – Ottawa 4:5, Carolina – Los Angeles 5:4 pp