Denník N
Filip Obradovič
Správy vybral a komentoval Filip Obradovič
1. Prezidentka po boku víťaza
K dramatickému prekvapeniu napokon nedošlo a Miloša Zemana na Pražskom hrade po desiatich rokoch strieda Petr Pavel. Generála v druhom kole českých prezidentských volieb volilo takmer 3,4 milióna ľudí, získal 58 percent a zvíťazil nad jedovatým oligarchickým populistom Andrejom Babišom.
Česi sa dočkali slovenského scenára, na ktorý sme mali šťastie v posledných dvoch prezidentských voľbách, keď v roku 2014 vyhral nad Robertom Ficom Andrej Kiska (59 percent) a v roku 2019 nad Marošom Šefčovičom Zuzana Čaputová (58 percent).
Aj Česi si tentoraz vybrali pokoj namiesto hnevu, pravdu namiesto lží, pravidlá namiesto chaosu. Po desiatich rokoch nebezpečného koketovania s ruským a čínskym vplyvom na Hrade bez zaváhania zamierili na Západ.
Je to dobrá správa pre Česko, Slovensko, ale i Zuzanu Čaputovú, ktorá sa v sobotu po ohlásení výsledkov nečakane zjavila po boku víťaza.
Prieskumy sa nemýlili. V posledných rokoch sa nám tu rozmohol šport spochybňovania práce prieskumných agentúr. V prvom kole českých prezidentských volieb sa vyznamenal premotivovaný Robert Mistrík, ktorý by zjavne rád vystriedal vo funkcii Zuzanu Čaputovú, keď hovoril o ich debakli. No vyrobil si len hanbu a ukázal vlastnú nezorientovanosť.
Totiž jeden z nespochybniteľných záverov priebehu českých volieb, je, že prieskumy sa nemýlili a presne zachytili trendy nálad spoločnosti, ale aj definitívny výsledok.
Od momentu, ako sa Andrej Babiš zapojil oficiálne do kampane, bolo zrejmé, že jeho šance stať sa českým prezidentom sú v teoretickej rovine. Ani jedno meranie nerobilo z bývalého českého premiéra víťaza.
Babiš neodchádza. Ak ešte celkom nestratil pôdu pod nohami a dokáže racionálne vyhodnocovať situáciu, Babiš to musel vedieť. Mohol veriť, dúfať, ale z výsledku by nemal byť prekvapený.
Naopak, kampaň – akokoľvek nechutná a prekračujúca civilizačné rámce – mu po prehratých parlamentných voľbách poslúžila na vrátenie sa do hry, keď dokázal zmobilizovať dva milióny voličov.
Zo skúseností s povstalým Robertom Ficom, ktorý mal po niekoľkých prehrách zaslúžene namierené do histórie, vieme, že Česko sa Babiša nezbavilo. Ani on nikam neodchádza; po tom, čo si oddýchne, sa pokúsi vrátiť do kresla českého premiéra aj pomocou nevyberaných praktík, ktoré si vycibril v prezidentskej kampani rovnako ako jeho kolega na Slovensku.
Či mu to môže fungovať, závisí od výkonu Petra Pavla vo funkcii prezidenta, ale aj od vlády Petra Fialu. Obaja dokázali Babiša poraziť. Ak dnes česká rozdelená spoločnosť časom uvidí, že pokojní politici dokážu viesť štát bez zbytočných a hlúpych rečí, Ficov recept na návrat k moci Babišovi nemusí fungovať.
Prezidentka odštartovala kampaň. Napokon Zuzana Čaputová správne cíti, že súťaž medzi pravdou a lžami čaká Slovensko nielen v blížiacich sa parlamentných voľbách, ale aj v tých prezidentských v budúcom roku.
Jej návšteva štábu víťaza Pavla bola možno prekvapivá a neštandardná, ale vo výsledku fungovala.
České obecenstvo, vyznávajúce hodnoty ako Zuzana Čaputová, ju až nekriticky obdivuje a slovenským voličom takto pripomenula, že jej pohľad na svet môže stále víťaziť. Vyzerá to na sľubný štart do vlastnej prezidentskej kampane.
2. Kedy budú voľby
Je to týždeň, čo sme na rovnakom mieste písali text s rovnakým titulkom, a tak ako vtedy ani teraz nepoznáme odpoveď. Hoci strany bývalej vládnej koalície v stredu schválili zmenu ústavy, ktorá umožňuje skrátiť volebné obdobie uznesením, poslanci si z nepochopiteľných dôvodov urobili koncom týždňa opäť voľno.
O termíne predčasných volieb plánujú hlasovať až v utorok 31. januára, teda v posledný možný deň, ktorým v tom lepšom prípade dodržia ultimátum prezidentky, aby sa vyhli jej úradníckej vláde.
Ak by sme mali normálnu vládnu koalíciu, predčasné voľby by boli dávno schválené, lenže my sme svedkami nebývalého babráctva, preto aj dva dni pred vypršaním prezidentkinho termínu nie je isté nič – možno v utorok schvália voľby v septembri, možno skôr, možno vôbec.
Tri dátumy. Bývalá vládna koalícia navrhuje termín predčasných volieb na 30. september. Smer chce 27. máj a Hlas žiada 24. jún. Parlament by mal najskôr hlasovať o návrhoch opozície; ak neprejdú, hlasovať sa má o septembri, na ktorom bola pôvodná zhoda strán OĽaNO, Sme rodina, SaS i Za ľudí.
Boris Kollár dlhodobo hovorí, že Sme rodina uprednostňuje skoršie voľby. Je isté, že za máj aj jún zahlasujú, ale ak to nevyjde, nebude trhať partiu a napokon sa pripojí k septembru, ktorý by mal podľa logiky prejsť. Problém je, že my nemáme do činenia s racionálnymi politickými hráčmi.
Richard Sulík, ktorý tu dva týždne hovorí o septembri ako o kompromise, v nedeľu vyhlásil, že hoci budú hlasovať za september, SaS je pripravená rokovať aj o júnovom termíne predčasných volieb. A vyzýva Borisa Kollára, ktorý pôvodne súhlasil so všetkými termínmi a teraz dáva najavo svoju nespokojnosť, aby inicioval rokovania o zmene termínu.
Richard Sulík inými slovami hovorí, že je ochotný pristúpiť na jún, ak Boris Kollár presvedčí Igora Matoviča s OĽaNO – ale ak sa tak nestane, odmieta hlasovať s Robertom Ficom či s Petrom Pellegrinim a zároveň byť ako jediný za fackovacieho panáka pre september.
Predseda SaS mešká s týmto pokusom dobrý mesiac, a ak by takto komunikoval od začiatku, možno by nemusel dookola čeliť on i jeho ľudia otázke, v čom spočíva kompromis pri septembrovom termíne. Navyše v záujme štátu a demokracie nie je brať ohľad na Igora Matoviča a OĽaNO. Parlament vie odhlasovať skoršie predčasné voľby aj bez OĽaNO.
No fakt, že Sulík mení tón, podporuje scenár, že parlament napokon schváli predčasné voľby skôr ako v septembri – čo je za danej situácie jediné správne riešenie.
Čo urobí Matovič. Aj Gábor Grendel z OĽaNO v Na telo na Markíze vyhlásil, že by predčasné voľby mali byť v rozumnom termíne a september zaň nepovažuje. V tejto chvíli však nevieme, či so svojím názorom v OĽaNO nie je jediný a čo si myslí Igor Matovič.
Ten môže trvať na pôvodnej dohode, môže prekvapiť a pristúpiť na skorší termín, ale môže váhanie na poslednú chvíľu využiť aj na vytvorenie chaosu, ktorého výsledkom bude, že v utorok parlament predčasné voľby neodhlasuje.
Ako provokácia prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá by bola postavená pred otázku, či okamžite vymenovať vlastnú vládu, postačí jeden deň.
3. Čo prinesie Dzurinda
V týždni, keď Eduard Heger vyšiel na verejnosť s obžalobou vlastnej vlády z neschopnosti pri napĺňaní cieľov pri pláne obnovy, Mikuláš Dzurinda definitívne ohlásil veľký návrat do politiky.
Najprv na tlačovke s nádychom rokov 90. presne opísal choroby Slovenska, aby o pár hodín neskôr v štúdiu Denníka N Monike Tódovej povedal, že za svoje chyby z minulosti už zaplatil dosť a pýta si druhú šancu.
Či ju dostane, nezávisí len od jeho šikovnosti a politického umu, ale aj od ochoty politických partnerov sa s ním spojiť a od času, ktorý získa.
Mikuláš Dzurinda má nepochybne obrovskú chuť o zopakovanie úspechu z roku 1998, svojimi slovami vie stále vytvoriť dojem, že minimálne o dve ligy prevyšuje ostatných, no to je zatiaľ všetko.
Prísne vzaté, v tejto chvíli je to len on, potom dlho nič, potom poslanec Miroslav Kollár a nad nimi ešte tieň Andreja Kisku, ktorého vstup do politiky sa skončil víťazstvom Igora Matoviča.
V prospech Mikuláša Dzurindu sú dve veci.
Po prvé, správne cíti, že je tu rokmi nenaplnený dopyt po stredovej strane, ktorá obslúži nielen bývalých voličov SDKÚ, ale aj mladých ľudí, ktorí cítia konzervatívne, myslia liberálne, niečo, čo veľmi nevytŕča, ale má záujem zveľaďovať krajinu a nebojí sa to pomenovať.
Po druhé, nie je Andrej Kiska.
Dôležité pre jeho Modrú koalíciu je, kedy budú voľby. Ak sa schvália v septembri, strany musia odovzdať kandidátky do 2. júla; ak to bude jún, hovoríme o apríli.
Jeho snaha spojiť všetko od KDH, PS, SaS cez miniatúrne polpercentné strany a jednotlivcov je síce veľkolepá, ale mimo reality. Ono je to tak, že hoci reči o spájaní vedú všetci, spojiť sa chce len Mikuláš Dzurinda, ibaže tak, že to málokomu vyhovuje.
To však v tejto chvíli nie je jeho problém; ak by si prodemokratické strany a politici za posledné roky urobili domácu úlohu, teda by sme sa v roku 2023 nebavili o zmŕtvychvstaní Roberta Fica, podmienky pre návrat Mikuláša Dzurindu by neexistovali.
Základom jeho záujmu je KDH, ale to je strana, ktorá ponúkla Eduardovi Hegerovi druhé miesto na kandidátke; chápete, nie prvé namiesto nevýrazného Majerského, ale druhé. Tam plynie čas inou rýchlosťou, nie je dôvod myslieť si, že sa pohrnú na kandidátku novovzniknutej Modrej koalície riskujúc, že ich starý-dobrý Dzurinda opäť raz ošiali.
Spojenie s PS je za tejto situácie ťažko predstaviteľné a Richard Sulík už ukázal, že je schopný ísť do volieb s rizikom, že cez päť percent neprelezie.
Mikuláš Dzurinda toto všetko, samozrejme, vie – pre neho je podstatné, že dal nohu do dverí, a najbližšie týždne urobí všetko pre to, aby presvedčil časť voličov, že má väčší zápal meniť veci než jeho kolegovia.
Je možné, že to nepôjde, že mu jeho politickí konkurenti nič nedarujú a skončí skôr, ako vôbec začal. Ak sa mu to však podarí, prieskumy to ukážu. Stačia tri-štyri percentá, pokračovanie pádu SaS a KDH na hranici zvoliteľnosti alebo tesne pod ňou a rozjímanie o zachovaní identity a spájaní naberie inú dynamiku.
Potom bude na stole otázka – buď do toho ideme spolu a dáme to, alebo pôjdeme samostatne riskujúc, že demokrati dostanú opäť výprask a šampanským sa bude strieľať na Súmračnej. Argument, že za to môže Dzurinda, v tej chvíli nebude stačiť.
Jednou vetou:
4. Boris Kollár a Peter Pellegrini zopakovali, že si vedia predstaviť spolu vládnuť. Kollár povedal, že Hlas považuje za príčetnú politickú stranu.
5. KDH sa pripravuje na predčasné voľby samostatne, no plánuje otvoriť kandidátku pre „vybrané demokratické subjekty a osobnosti“.
7. Poslanec Smeru Ján Podmanický v relácii Na telo nechcel priamo odpovedať na otázku, či plánujú zrušiť špeciálnu prokuratúru, povedal, že by mali byť prešetrené kroky, ktoré robí vedenie tejto prokuratúry.
8. Peter Pellegrini nechcel priamo odpovedať na otázku, či by postavili do prezidentských volieb bývalého politika SDĽ a diplomata Petra Weissa, rokovania tohto typu podľa neho nepatria pred kamery.
9. Platforma SMK zo strany Aliancia chce stranu premenovať na Maďarskú Alianciu ešte pred predčasnými voľbami, zvyšné dve platformy však s návrhom zatiaľ nesúhlasia. (napunk)
10. SNS rokuje o vytvorení predvolebného bloku s KSS, so stranou Socialisti, s Národnou koalíciou a so stranou Patriot, oznámil to Andrej Danko s tým, že chcú vytvoriť spoločný program.
Zaujímavé články:
Aj tieto voľby potvrdili, že existuje kritická masa ľudí, ktorá aj slušné odkazy počuje a je pripravená odmietnuť všetko, čo Andrej Babiš v politike predstavuje.
Beata Balogová o víťazstve Petra Pavla (sme.sk)
Citáty:
Maroš Žilinka, generálny prokurátor, o možnej kandidatúre na prezidenta SR
Shooty:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
