Liberál je vycvičený, ten niečo vydrží
Na konzervatívnom poli sa politici o seba potkýnajú. Je to dané tým, že sa tam vyskytuje najviac voličov, a teda aj najviac emócií a mýtov. Na nich, ako badáme, sa preferenčne uživia i takí konzervatívci ako Robert Fico, Milan Uhrík, Igor Matovič či Boris Kollár.
Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Takto. V polovici roka 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla takzvané Zajacove dvadsaťkorunáčky. Dvadsať korún za návštevu lekára, dvadsať za recept a päťdesiat za deň pobytu v nemocnici. S nápadom prišiel vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac a cieľom bolo znížiť nadspotrebu zdravotnej starostlivosti a súčasne o niečo zvýšiť aj príjmy zdravotníkov nad rámec povinného zdravotného poistenia. Vôbec to neboli vysoké sumy, ale napriek tomu vybuchol proti nim masový iracionálny odpor. V zdrvujúcej kritike vynikal, pravdaže, Smer a v nasledujúcich voľbách 2006 vyhral voľby. Aj vďaka Zajacovým dvadsaťkorunáčkam. Začala sa éra „sociálnych istôt“, v ktorej sa cez vyššie dane a odvody vybralo od ľudí neporovnateľne viac peňazí ako cez nenávidené dvadsaťkorunáčky. Lenže tento asociálny rozmer sociálnych istôt už ľud nepostrehol.
Takže vo voľbách 2006 sa Peter Pellegrini stal poslancom a Robert Fico sa „konečne“ postavil na čelo koaličnej vlády. Na vládnutie si vybral dve staré známe kleptokratické katastrofy – SNS a HZDS. Je dobré si toto spojenectvo pripomenúť, keď sa dnes niekto snaží vykresliť Smer a Hlas ako majstrov pretvárky, ktorým však v skutočnosti v hrudi tlčie európske (sociálno)demokratické srdce. Netlčie. Proces „pravicovej konsolidácie“ zdeformovaných hodnôt a nastavenia zdravších ekonomických vzťahov sa tak v roku 2006 skončil politickou katastrofou.
Následky zažíva spoločnosť dodnes. Skorumpovanosť politických elít sa rozrástla a dôvera občanov v demokraciu, ktorá ich má chrániť pred despotmi, ochabla. Populizmus metastázoval a s chamtivosťou privilegovaných sa rozpadla aj krehká ochota tých neprivilegovaných podporovať v záujme lepšej budúcnosti nepopulárne rozhodnutia a reformy. Zhutnene: Slovensko je už dlhé, dlhé roky bez dôveryhodného lídra s ideálmi. Akurát lídrov na blbosti je tu habadej.
