Fascinuje ma, že Babiš nevyhral

Vo chvíli, keď sa v Česku uzatvorili volebné miestnosti, som stál na vrchu Ostrý v nadmorskej výške 1293 metrov. Na slovenské pomery je to síce kopček, tu na Šumave je to však jeden z najvyšších vrcholov. Hlavne tam nie je signál, takže som nemohol sledovať priebežné volebné výsledky, čo bol hlavný dôvod výstupu. Už som mal volebného šialenstva plné zuby, a tak som sa radšej brodil v hmle hlbokým snehom. No aj tak som tomu neunikol, pretože hneď prvá dvojica, ktorá stúpala z údolia, výsledky nadšene oznamovala. Andrej Babiš je taký kontroverzný politik, že proti nemu volilo toľko ľudí ako nikdy predtým.

„Komu si to hodil?“ spýtal som sa ešte v piatok pred voľbami len tak zo žartu kamaráta, ktorého politickú orientáciu poznám veľmi dobre. „Tomu komunistovi,“ odpovedal ironicky a rovnako strašne dodal: „Dúfam, že sa mi to o päť rokov nestane.“ V druhom kole bolo na výber z dvoch komunistov a to veru tridsaťtri rokov od revolúcie nie je žiadne terno. Kamarát volil z núdze Pavla, aby to nevyhral Babiš. Z extrémne vysokého počtu hlasov pre Pavla, skoro 3,4 milióna, je zrejmé, že takýchto voličov bolo veľa. Lenže analytici a komentátori sa skôr stále dookola pýtajú, ako je možné, že 2,4 milióna ľudí volilo Babiša.

Na prvý pohľad je to záhada. Je to človek, ktorý nedá dohromady logickú vetu, pravda je pre neho prázdne slovo, svoj biznis kedysi založil na vzťahu s politikmi, má problémy so zákonom, patrí mu tretina médií a uplynulých desať rokov bol pri moci. Napriek tomu dokázal voličom vsugerovať, že nie je politik, že proti nemu vedú všetci kampaň a hlavne že pomáha ľuďom. Po prvom kole kolovali historky, že Pavla volilo mesto a Babiša dediny. To sa podarilo sociológom veľmi rýchlo vyvrátiť. Kandidáti dostávali relatívne podobný počet hlasov všade. Výnimkou sú severozápadné okraje Česka na hranici s Nemeckom, teda oblasť, ktorej sa stále a nepresne hovorí Sudety. Tam vyhral, aj keď nijako výrazne, Babiš.

Tieto oblasti sú chudobnejšie, plné vylúčených lokalít, žijú tam ľudia s minimálnym vzdelaním. Niektorí komentátori preto ľahko skĺzli k tomu, že Babiša volili nevzdelaní hlupáci. Dôkazom je vtipná historka, keď Babiš vyzval voličov, aby si na neho stavili v situácii, keď kurz bol zhruba 1 : 10. Keď všetci stavia tisíc korún a pôjdu voliť, vyhrajú desaťtisíc. Myslel to asi ako vtip, ale ľudí sa podľa stávkových kancelárií nachytalo dosť. Takto ožobráčiť vlastných voličov sa asi podarí málokomu.

Moje vysvetlenie, prečo Babiš získal 2,4 milióna hlasov, nie je ničím prevratné, skôr úplne obyčajné. Jeho marketingový tím odviedol skvelú prácu, keď vykreslil Pavla ako vládneho kandidáta, ktorý môže za energetickú krízu a ktovie za čo ešte. Predovšetkým však Pavla vykreslil ako človeka, ktorý chce vojnu a bude presadzovať mobilizáciu. Je to síce nezmysel, ale funguje to. Odpor k vojne sa zvyšuje, podpora dodávok zbraní na Ukrajinu klesá, financovanie ukrajinských utečencov prekáža predovšetkým ľuďom, ktorí dostávajú sociálne dávky a utečencov považujú za konkurenciu. Navyše Pavel je jasne proukrajinský a nijako to neskrýva. Je to vojak a vojne rozumie. Hovoril som s množstvom vzdelaných ľudí, pre ktorých je generál symbolom vojny, a preto im bol lepší Babiš. Jeho marketéri zamierili na cieľ a trafili presne.

Skôr ma fascinuje, že to nestačilo. Že Babiš nevyhral. Rýchlo na to zareagovali aj moji známi a priatelia na Ukrajine, ktorí na sociálnych sieťach radostne komentovali výhru nového prezidenta Pavla. Zdá sa teda, že podpora Ukrajine v Česku na rozdiel od Slovenska naďalej pretrváva. Z českého príkladu sa dá usudzovať, že postoj k Ukrajine by mohol byť kľúčovou témou v predčasných septembrových voľbách. Keby som robil politický marketing pre slovenskú opozíciu, vojnovú tému by som si rozhodne nedal ujsť.