Fascinuje ma, že Babiš nevyhral
Keby som robil politický marketing pre slovenskú opozíciu, vojnovú tému by som si rozhodne nedal ujsť.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Vo chvíli, keď sa v Česku uzatvorili volebné miestnosti, som stál na vrchu Ostrý v nadmorskej výške 1293 metrov. Na slovenské pomery je to síce kopček, tu na Šumave je to však jeden z najvyšších vrcholov. Hlavne tam nie je signál, takže som nemohol sledovať priebežné volebné výsledky, čo bol hlavný dôvod výstupu. Už som mal volebného šialenstva plné zuby, a tak som sa radšej brodil v hmle hlbokým snehom. No aj tak som tomu neunikol, pretože hneď prvá dvojica, ktorá stúpala z údolia, výsledky nadšene oznamovala. Andrej Babiš je taký kontroverzný politik, že proti nemu volilo toľko ľudí ako nikdy predtým.
„Komu si to hodil?“ spýtal som sa ešte v piatok pred voľbami len tak zo žartu kamaráta, ktorého politickú orientáciu poznám veľmi dobre. „Tomu komunistovi,“ odpovedal ironicky a rovnako strašne dodal: „Dúfam, že sa mi to o päť rokov nestane.“ V druhom kole bolo na výber z dvoch komunistov a to veru tridsaťtri rokov od revolúcie nie je žiadne terno. Kamarát volil z núdze Pavla, aby to nevyhral Babiš. Z extrémne vysokého počtu hlasov pre Pavla, skoro 3,4 milióna, je zrejmé, že takýchto voličov bolo veľa. Lenže analytici a komentátori sa skôr stále dookola pýtajú, ako je možné, že 2,4 milióna ľudí volilo Babiša.
