Denník N

Nikoho som nezradil, tvrdí Budaj po objavení zväzku ŠtB. Zmluva s diablom sa nepodpisuje, odkazuje mu kamarát zo spisu

Ján Budaj a listina zo spisu, ktorý naňho viedla ŠtB. Foto N – Tomáš Benedikovič a reprotofo – B Production
Ján Budaj a listina zo spisu, ktorý naňho viedla ŠtB. Foto N – Tomáš Benedikovič a reprotofo – B Production

V českom archíve po vyše 30 rokoch objavili spis ŠtB na Jána Budaja. Rukou napísané vyhlásenie, že bude donášať na dvoch kamarátov, politik spochybňuje. Obvinenia zo spolupráce s komunistickou tajnou službou otriasli Budajovou politickou kariérou už v roku 1990, keď naňho Vladimír Mečiar vytiahol, že bol tajným agentom.

Tajomstvo, ako sa stal tajným spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti, si chcel podľa svojich slov odniesť do hrobu. Jánovi Budajovi však spis, ako ho ŠtB naverbovala za agenta, prekazil začiatok politickej kariéry v roku 1990 a dobieha ho aj na jej sklonku.

Po vyše 30 rokoch objavili stratený spis, ktorý komunistická tajná služba ŠtB viedla na Budaja. Posledného tribúna novembra ’89 vo vysokej politike, ktorý je ministrom životného prostredia a po nedávnom odchode z OĽaNO Igora Matoviča sa pokúša spojiť demokratické sily pred predčasnými voľbami.

Originál spisu sa podarilo nájsť v archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál ŠtB: Prísne tajné. Časť o Budajovom zázname odvysielala Jednotka v stredu večer o 22.10 h. Tvorcovia seriálu o ŠtB umožnili Denníku N nahliadnuť do nájdeného spisu. O detailoch z dokumentu píše aj Sme.

Politikou tento spis otriasol už krátko po Nežnej revolúcii, keď vtedajší minister vnútra za VPN Vladimír Mečiar vytiahol na Budaja, že ho Štátna bezpečnosť evidovala ako agenta, čiže vedomého spolupracovníka, a donútil ho tak v júni 1990 odstúpiť z prvých slobodných volieb, ktoré sa v Československu konali po zvrhnutí komunistov.

Budaj vtedy bol nielen lídrom kandidátky a predsedom Verejnosti proti násiliu (VPN), ale aj jedným zo symbolov odporu voči komunizmu. Verejnosť šokovalo už len zverejnenie informácie, že jedna z najznámejších tvárí Novembra patrila medzi agentov. O spise sa len hovorilo, na verejnosť neprenikol, lebo zmizol.

Ján Budaj bol v roku 1990 populárny. Vyradili ho lustrácie. Dnes je ministrom životného prostredia. Foto – © Ján Lőrincz

Rukou napísaný záväzok ŠtB a čo sa píše v spise

Z kandidátky VPN odstúpil Budaj priamo počas volieb 9. júna 1990. Pred novinármi vtedy priznal, že je jedným z tých, ktorí sú v záznamoch ŠtB ako spolupracovníci, a snažil sa vysvetliť svoju „trinástu komnatu“, o ktorej nechcel nikdy v živote verejne hovoriť.

„Jednu kapitolu z hĺbky 70. rokov som doteraz verejne nespomínal a myslel som si, že si ju odnesiem do hrobu,“ vyhlásil Budaj a opisoval, ako eštebákovi v roku 1979 podpísal spoluprácu, lebo sa rozhodol emigrovať za železnú oponu a na to potreboval získať pas. Vtedy mal 27 rokov, robil kuriča a pohyboval sa v disidentskom prostredí v Bratislave.

V nájdenom spise je rukou napísané „prehlásenie“ z 23. júna 1979, na ktorom sa nachádza čitateľný podpis „Budaj Ján“. Práve túto listinu zaevidovala ŠtB ako viazací akt spolupráce. Podľa nej sa zaviazal donášať na svojich dvoch blízkych priateľov z disentu Tomáša Petřivého a Gabriela Levického, ktorí boli v nemilosti režimu aj pre podpis Charty 77. Ich mená sú spomenuté priamo v tomto rukou písanom Prehlásení.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Ján Budaj

Ústav pamäti národa

Slovensko

Teraz najčítanejšie