Denník N

Spolužiakov som doučovala na balkóne, aby som si mohla dovoliť štúdium, hovorí nositeľka Nobelovej ceny Ada Yonath

Biochemička Ada E. Yonath. Foto - Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award
Biochemička Ada E. Yonath. Foto – Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Najvýznamnejšie vedecké ocenenie za chémiu získala Ada Yonath v roku 2009 za úspešný výskum štruktúry a funkcie ribozómu. Ten je jednou zo základných hnacích síl života na Zemi, no vedci desiatky rokov nedokázali určiť jeho štruktúru.

Podarilo sa to až tvrdohlavej vedkyni, ktorá si nedala nahovoriť, že sa to jednoducho nedá.

„Najprv nám hovorili, že sme blázni, a potom nás kopírovali. Ale bolo mi to jedno, aspoň sa veda rozvíjala rýchlejšie,“ hovorí o ceste za vedeckým úspechom Yonath, ktorá vyrastala v chudobnej rodine a na tvrdú prácu bola zvyknutá odmalička. Vďaka jej objavom dnes vieme, ako fungujú antibiotiká, a stali sa základom aj pre nové mRNA vakcíny.

Počas jej minuloročného pobytu v Bratislave, v rámci ktorého predsedala komisii ocenenia ESET Science Award, sa nám pre jej nabitý program nepodarilo stretnúť, a tak sme si neskôr zavolali online. Ak pri niektorých neosobných stretnutiach platí, že sa z nich vytráca iskra, v prípade Ady Yonathovej s tým nebol žiaden problém. Jej nadšenie pre výskum podstaty života a jeho zlepšovanie bolo nákazlivé aj cez rozličné časové pásma. Na Weizmannovom inštitúte v Izraeli momentálne so svojou skupinou pracuje na výskume nových antibiotík.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako ju inšpirovali inovácie, ktoré robila Marie Curie počas svetovej vojny;
  • ako prebieha stavba všetkého biologického materiálu sa svete;
  • aké choroby spôsobujú poruchy ribozómov;
  • ako otras mozgu a náhodný článok o polárnych medveďoch spôsobil prelom v jej výskume;
  • či ju netrápilo, keď ju niektorí vedci označovali za bláznivú ženu s priveľkou predstavivosťou.

Vo svojich prednáškach často hovoríte, že jedným z kľúčov k úspechu je zvedavosť. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že máte viac otázok ako vaši rovesníci?

Neviem. Otázky som mala od detstva, ale vo veku piatich či siedmich rokov sa deti s ostatnými veľmi neporovnávajú. No miera zvedavosti sa u mňa časom zvyšovala.

Pamätáte si konkrétny moment, stretnutie alebo knihu, ktoré vás vtiahli do vedeckého sveta?

Pochádzam z veľmi chudobnej rodiny a odmalička som prečítala všetko, čo sa dalo. Napriek chudobe mali moji rodičia nejaké knihy a každých pár rokov nám do domácnosti pribudla hrubá encyklopédia. Horlivo som ich čítala, a aj keď som im nie vždy rozumela, dávala som do toho celú svoju snahu. Ale konkrétny moment, ktorý by ma výrazne ovplyvnil, som nikdy nemala. Keby som mala vybrať nejakú inšpiratívnu osobnosť, bola by to Marie Sklodowska-Curie (držiteľka dvoch Nobelových cien, pozn. red.) a jej dcéra Irène Joliot-Curie (tiež držiteľka Nobelovej ceny, pozn. red).

Preto, lebo Marie Curie bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovú cenu?

Nie, ocenenia ma veľmi nezaujímajú, išlo o iný príbeh. Počas prvej svetovej vojny sa už vedelo, že röntgenové lúče dokážu skenovať ľudské telo, ale stále to bola technológia, ktorá sa používala len zriedkavo. Marie Curie a jej dcéra vyvinuli počas prvej svetovej vojny autá,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

ESET Science Award

Nobelove ceny

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie