Denník N

Šimečka, Leško: Je okolo nás priveľa alfa samcov a história ich za chyby nijako netrestá

Najhoršie je, že politici sa pohybujú vo svojich vlastných vodách, akoby išlo iba o nich, ale ide o nás. Prečítajte si prepis diskusie zo série Ako zachrániť demokraciu v bratislavskej Cvernovke. Hosťami boli Martin M. Šimečka a Marián Leško.

Generál Petr Pavel vyhral prezidentské voľby a celkom jasne porazil Andreja Babiša. Znamená to, že aj u nás môže vyhrať zdravý rozum a prozápadné hodnoty nad populizmom a dezinformáciami?

Šimečka: Samozrejme, že môžu, ale Česi sú na tom trochu inak. V Česku sa ukázala známa vec, že národy aj ľudia sa rozhodujú správne až vtedy, keď vyčerpajú všetky zlé možnosti. Česi vyčerpali všetky zlé možnosti, keď si zvolili Zemana a potom Babiša. Nie som si úplne istý, či Slováci už vyčerpali všetky zlé možnosti. My si myslíme, že áno, ale ľudia to tak asi úplne necítia. To máme jeden problém pre víťazstvo zdravého rozumu. Ale, samozrejme, možné to je. Mám pochybnosti, či to bude teraz.

Leško: Možné to je, lebo dvakrát sa to už stalo – v roku 2014 a 2019. Ale stalo sa to v istom kontexte. V roku 2014 dosť veľa ľudí nechcelo, aby mal Smer absolútne všetko, lebo keby sme vtedy zvolili za prezidenta Roberta Fica, Smer by obsadil všetko od NKÚ až po prezidentský post. Väčšina, ktorá to nechcela, sa zmobilizovala a išla voliť Kisku. V roku 2019 sme ešte žili v období po Jánovi Kuciakovi, kde doznievalo to, že by sa naozaj mala skončiť jedna éra – šancu dostala Zuzana Čaputová. Ale tie ďalšie voľby budú v konštelácii, ktorá nebude ani zďaleka taká priaznivá ako v rokoch 2014 a 2019. Bude to úplne iná konštelácia a na to, aby to aj v roku dopadlo 2024 dobre, budeme potrebovať šťastnú hviezdu, ktorá by na oblohe mala svietiť hneď vedľa mesiaca celý rok.

Bude chýbať mobilizačný prvok. 

Leško: Môže aj nemusí, ťažko si vybrať. Viem si predstaviť, že takým mobilizačným prvkom by mohol byť vznik vlády so Smerom a s ústavnou väčšinou. To už by nám dodalo motiváciu, aby sme išli v marci 2024 k voľbám.

Šimečka: Ešte treba povedať, že v minulých a predminulých českých prezidentských voľbách bol problém s tým, s čím pri Petrovi Pavlovi nebol – on bol osobnosťou, ktorá bola dostatočne príťažlivá pre väčšinu voličov. Ak bude Zuzana Čaputová kandidovať znovu, podľa mňa túto šancu má. Je tam otázka vyzývateľa, v tejto chvíli je to takisto dôležité.

Zuzana Čaputová urobila prekvapivé gesto – išla osobne do Prahy do volebného štábu Petra Pavla, aby mu zagratulovala. Opoziční politici, Peter Pellegrini, Smer to označili za nenáležité pre hlavu štátu a argumentovali, že Čaputovej partnerom je stále Miloš Zeman. Bolo to nenáležité? 

Leško: Myslím si, že to bolo úplne v poriadku. Pani prezidentka chcela dať najavo, že vidí v Pavlovi človeka, s ktorým je postojovo, hodnotovo, názorovo, politickým štýlom a osobnostným profilom úplne stotožnená. Ak si spomenieme, s kým mala do činenia za uplynulé roky, tak to bol aj prejav istej osobnej úľavy, že sa na fórach, ktoré budú veľmi dôležité, bude stretávať s Pavlom a nie s niekým iným.

Bude to nové zásadné spojenectvo v našom regióne? 

Šimečka: Myslím si, že áno. Po prvé, ona sa už s Milošom Zemanom rozlúčila aj oficiálne. Toto naozaj nie je problém, tá nenáležitosť je nezmysel. Po druhé, naozaj si myslím, že urobila dve dobré veci – počkala, neukradla Pavlovi šou. Keď boli vyhlásené výsledky, ona ho nechala, aby si to užil, a prišla až po dvoch hodinách, keď boli najbúrlivejšie oslavy za nimi. Povedala tri dôležité vety o tom, ako voličov netreba rozdeľovať, ale spájať. Ale v politike sú veľmi dôležité symboly.

Je to po prvý raz, čo Európa mohla zaregistrovať Česko a Slovensko ako skoro jeden politický subjekt. Keď si zoberiete históriu našich prezidentských vzťahov – keď tam bol Václav Havel, my sme mali Michala Kováča, ktorý rozdelil republiku. Tie vzťahy neboli najlepšie a to boli 90. roky. Potom tam bol Rudolf Schuster, ktorý by teoreticky s Havlom chvíľu vydržal, ale bol to starý komunistický aparátnik, v žiadnom prípade v tom nebola chémia. Potom prišiel Gašparovič a medzitým bol na hrade Václav Klaus. Václav Klaus z princípu nemohol fungovať chemicky s Gašparovičom, ale ani s nikým iným. Navyše on nemal vôbec záujem o vzťahy so Slovákmi. Potom tam prišiel Zeman, s Kiskom to nemohlo nijako fungovať.

Leško: S Kiskom to fungovalo na osobnej, ale nie na politickej úrovni.

Šimečka: Lebo Kiska je šarmantný človek, ktorý asi nikoho neurazí, tak to mohlo tak fungovať. Aj so Zuzanou Čaputovou mal Zeman relatívne slušné vzťahy, ale politicky to nemohlo fungovať. Toto je prvý raz v našich dejinách za posledných 30 rokov, keď sú na čele štátov chemicky aj politicky kompatibilné osobnosti a pre Európu je to veľmi silný signál, že Československo v tomto zmysle skoro ako jeden subjekt je jasne vymedzené aj voči vojne na Ukrajine či západnej orientácii. Je to úplne kompatibilné. Zároveň to znamená, že sa tým vymedzujeme aj voči Maďarsku a čiastočne voči Poľsku. Takýto silný symbol Československej vzájomnosti tu ešte nebol.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Igor Matovič

Maroš Žilinka

Richard Sulík

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Slovensko

Teraz najčítanejšie