Denník N

O volebnom systéme azda už naposledy

Debaty o celoštátnom obvode sú voči nemu aj trochu nefér. Je jednoduché naň namieriť prstom a obviniť ho z toho, že je dôvodom vysokej centralizácie slovenských strán.

Autor je politológ, pôsobí na Katedre politológie FSS MU

Pred pár dňami Samuel Abrahám napísal článok o voľbách a volebných systémoch. Nestáva sa často, že svoje meno nájdem aj takto pri voľnom čítaní, ale stalo sa. Dozvedel som sa, že na otázky odpovedám vecne (ďakujem), ale niekedy aj od veci (no offense taken). Minimálne ma to motivovalo nadviazať na túto debatu, aj keď treba povedať, že baviť sa v zásade už nie je o čom.

Akúkoľvek diskusiu o volebnom systéme do slovenského parlamentu totiž súčasné politické elity ukončili. Možno iba na niekoľko rokov, možno natrvalo.

Na jednej strane to nie je zlé. Debaty na túto tému sa periodicky opakovali, i keď s menšou časovou precíznosťou ako legislatívne návrhy Anny Záborskej. I tak však mali jedno spoločné, a to, že nikam neviedli.

Večný celoštátny obvod

Takmer vždy sa tieto debaty zúžili na dve veci. Po prvé zhodnotiť význam celoštátneho obvodu a po druhé navrhnúť niekedy menej a niekedy viac bizarnú reformu, ktorá slovenskú politiku pozdvihne do zatiaľ neznámych výšin.

K celoštátnemu obvodu dlhodobo zastávam konštantný postoj. Treba oceniť, že zaisťuje vysokú férovosť prevodu voličských hlasov na mandáty. Na Slovensku tak nehrozí, aby veľké strany získali kreslá navyše na úkor malých hráčov vďaka zákulisnej matematike. Celoštátny obvod takisto z princípu neumožňuje rôzne estetické ťahy perom či kurzorom a bráni tak kreatívnej tvorbe hraníc volebných obvodov.

Na druhej strane celoštátny obvod významne decimuje preferenčné hlasovanie. Ak si odmyslíme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie