Zamlčaná vina alebo dvojaká morálka Jána Budaja?
Je to aj môj príbeh, príbeh, ktorý ma zasiahol profesijne aj súkromne, príbeh, ktorý sa neskončil.
Registrovaný spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti Ján Budaj (krycie meno Domovník) po tom, čo mu tvorcovia seriálu RTVS s názvom ŠTB – prísne tajné predložili jeho podpis mlčanlivosti, ktorým sa zaviazal komunistickej tajnej polícii, položili otázku, či podpis je jeho, odpovedal, že dnes už sa podpisuje inak. Dnes! Tribún z novembra 1989 – spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti? Premlčané? Odpustené? Alebo sa iba bumerang vrátil k vrhačovi?
„Zmeneným podpisom“, obrazne povedané, signoval odvtedy mnohé z dramatických peripetií slovenskej spoločnosti. Dôkladne ich fakt za faktom vymenúva Peter Zajac v niektorých svojich glosách pre .týždeň a v rozhovoroch s Karolom Sudorom pre knižnú edíciu Denníka N. Názorná ilustrácia dvojakej morálky a jej deštruktívnej sily, ktorá spočíva v zatĺkaní, v ukazovaní prstom na komplot a nepriateľa, pričom sa vinník prezentuje ako obeť.
Áno, veriť po novembri 1989 kmeňovým zamestnancom tajnej komunistickej polície, ľuďom, ktorí verbovali a vyťažovali spolupracovníkov, by sa z princípu nemalo. Priame dôkazy pre mnohých udavačov neexistujú. Hovorím však o inom. A na otázku, či môj text nie je motivovaný príliš osobne, rovno hovorím: áno, je! Je to aj môj príbeh, príbeh, ktorý ma zasiahol profesijne aj súkromne, príbeh, ktorý sa neskončil a pravdepodobne sa ani neskončí.
