Denník N

Budajov spis a otázka viny

Nie je to príjemné čítanie, ale bolo by podstatne ľahšie vyhlásiť jeho dávne zlyhanie za premlčané, keby o sebe verejnosti povedal konečne pravdu.

Tak toto je ten spis, o ktorom mi tesne pred voľbami v roku 1990 hovoril Vladimír Mečiar a prisahal, že ho u seba nemá, preto mi ho nemôže ukázať. Toto je ten spis, o ktorom mi o 15 rokov neskôr hovoril Ján Langoš, že to nie je príjemné čítanie, lebo z neho vyplýva, že Jano Budaj koncom 70. rokov donášal na svojich priateľov Gaba Levického a Tomáša Petřivého.

Je to vlastne len časť spisu a získala ho RTVS pre svoj seriál o ŠtB. Sú v ňom mená mojich priateľov aj mňa samotného, sú v ňom mená dôstojníkov ŠtB, ktorých som poznal, a spomínajú sa v ňom udalosti, ktoré som zažil. Mne sa uľavilo, lebo zo spisu vyplýva aj to, že odkedy sme sa s Janom stali v roku 1980 blízkymi priateľmi, Jano na mňa nedonášal, hoci v tom čase ho ŠtB ešte stále viedla ako svojho agenta. Zriekla sa ho až v lete 1981, keď zistila, že mu už nemôže veriť.

Zo spisu nie je jasné, či Levickému a Petřivému svojimi výpoveďami Jano poškodil. Ale je jasné, že im ublížil. Boli to jeho priatelia a on o nich hovoril ľuďom, ktorých cieľom bolo im ublížiť. Ublížil im aj tým, že svoju spoluprácu s ŠtB pred nimi tajil. Nedá sa to povedať inak, než že zradil svojich priateľov.

Dobrodruh a umelec

Konfrontácia so Štátnou bezpečnosťou bola za komunizmu existenciálnym zážitkom, ktorý neomylne odhalil povahu každého človeka. ŠtB bola v podstate tupá inštitúcia, ale jej dôstojníci, podobne ako dnešní mafiáni, mali dobre vyvinutý cit pre ľudské slabosti. Preto sa im darilo získavať agentov.

Jano Budaj nimi pohŕdal a vo svojej mladíckej arogancii si myslel, že ich dokáže využiť vo svoj prospech – potreboval pas, lebo chcel vidieť Západ. Naozaj ŠtB využil aj oklamal, keď sa dostal do Poľska a odtiaľ so sfalšovanými pečiatkami až do Dánska. Nikdy im to neprezradil a oni mu na to neprišli.

Jano bol dobrodruh a umelec, ktorý bol presvedčený, že je pánom svojho osudu. Vtedy som ho pre toto presvedčenie obdivoval, lebo ja som mal o svojej vnútornej sile veľké pochybnosti. Na výsluchoch na ŠtB som vždy zaryto mlčal, nebol to však prejav odvahy, ale strachu z toho, že nie som celkom pánom svojej mysle a mohol by som niečo prezradiť a niekomu ublížiť.

Ale Jano urobil dve veľké chyby. Napriek

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Ján Budaj

Komentáre

Teraz najčítanejšie