Newsfilter: Chaos potrvá do 30. septembra

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Roman Pataj

1. Dzurinda bude trpieť spolu s Hegerom

Znie to takmer neuveriteľne. Parlament hneď na prvý pokus dokázal odhlasovať termín predčasných volieb. Podľa očakávania neprešiel návrh Roberta Fica na 27. máj ani predstava Petra Pellegriniho o 24. júni, ale potrebnú väčšinu 90 hlasov získala dohoda bývalej štvorkoalície na 30. septembri.

Podporilo ju 92 poslancov – všetci prítomní členovia klubov OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí, ako aj platforma okolo Jána Budaja a bývalí koaliční, dnes nezaradení poslanci. Stihli to tesne, v posledný deň pred vypršaním ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej.

Komu to vyhovuje najviac. Súčasné aj vznikajúce strany majú teraz čas do 2. júla, aby odovzdali kandidátne listiny.

Samozrejme, tie vznikajúce musia ešte predtým vzniknúť. Práve pre ne je najneskorší možný termín predčasných volieb najlepšou správou. Ak by boli na jar alebo začiatkom leta, mali by minimum času.

Spokojný tak môže byť Mikuláš Dzurinda a jeho Modrá koalícia, ktorá už síce podľa mena existuje, ale s menami ešte nie, a Eduard Heger, ktorý skončí ktoviekde (KDH mu ponúklo druhé miesto na kandidátke).

Vydržali prekvapujúco dlho. Vládnutie OĽaNO a jeho bývalých spojencov sa tak skončí oveľa neskôr, ako by sa vzhľadom na jeho priebeh poznačený chaosom a neustálymi spormi dalo očakávať.

Do septembra však bude takmer určite pokračovať rovnakým spôsobom. Naznačilo to utorňajšie dianie v parlamente, ktoré predchádzalo hlasovaniu o termíne predčasných volieb.

Predobraz chaosu. Poslancom sa nepodarilo otvoriť schôdzu pre obštrukciu SaS a bývalej opozície. Dôvody sú technické. SaS bola proti schváleniu programu schôdze, pretože predseda parlamentu Boris Kollár podľa liberálov zaradil v rozpore s rokovacím poriadkom na zoznam ďalší návrh Anny Záborskej upravujúci interrupcie.

Problém bol v tom, že o tej istej veci predložil návrh aj Tomáš Valášek, ale v októbri ho stiahol. V takom prípade mal dať Kollár hlasovať o tom, že sa o rovnakej téme môže rokovať skôr ako o pol roka, ale neurobil to.

Hlas a spol. zas nepodporili otvorenie schôdze z iných technických príčin. Parlament o prekonaní týchto prekážok rokoval vzápätí po schválení predčasných volieb.

Bez ohľadu na to, či sa mu ich podarí prekonať okamžite alebo po zdĺhavom naťahovaní, ide o ukážku, že vláda bez mandátu aj legitimity (medzi vyslovením nedôvery a voľbami uplynie takmer desať mesiacov) bude rukojemníčkou opozície.

Keďže Mikuláš Dzurinda má záujem o Eduarda Hegera, ak sa dohodnú, spolu so zvyškom Slovenska bude do volieb aj on a jeho preferencie trpieť zakaždým, keď nedokáže premiér v demisii vládnuť alebo to dokáže len za cenu prehnaných kompromisov.

Chaos pokračuje minimálne do septembra a doplatiť na to môžu aj tí, ktorí si to tak želali.

2. Heger si pridelením trafiky Klusovi robí hanbu

Igor Matovič v decembri deň pred svojím odchodom z ministerstva financií poslal do predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Tipos poslanca OĽaNO Erika Ňarjaša. Ten istý politik poslal do Fondu na podporu vzdelávania Máriu Šofranko. Takisto poslankyňu svojej strany. A teraz do tretice na návrh Eduarda Hegera vláda schválila vyslanie Martina Klusa ako člena Európskeho dvora audítorov.

Klus síce nie je členom Matovičovej a Hegerovej strany, ale svojím odchodom zo SaS a niekoľkými hlasovaniami podporil záujmy OĽaNO, ako aj vlády, ktorej už nebol členom (predtým bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničia vedeného Ivanom Korčokom).

Ktorýkoľvek z týchto príkladov by v minulosti Obyčajným stačil na zvolávanie tlačoviek o rozdávaní trafík spriazneným politikom. Terazky sú však vo vláde.

Klusov výber ešte musí potvrdiť Európsky parlament. Ak cez jeho vypočutie prejde, vo funkcii bude šesť rokov.

Dva životopisy. Ako skúška správnosti, či ide o trafiku za politické zásluhy, nech poslúžia dva životopisy – Klusov a jeho predchodcu.

V Klusovom prípade prakticky chýba akákoľvek stopa po čomkoľvek, čo by sa blížilo k audítorstvu. Iba chvíľu učil na Katedre verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja Ekonomickej fakulty UMB, ale jeho pôsobenie vo všeobecnosti zodpovedalo tomu, že je vyštudovaný politológ. Po vstupe do politiky sa orientoval najmä na zahraničnú politiku.

Klus vo funkcii vystrieda Ladislava Balka, ktorý v nej Slovensko zastupoval dve funkčné obdobia. Dostal sa do nej v roku 2010 a pokračoval aj od roku 2016.

Netreba si robiť ilúzie, že nemal kontakty v politike, ale jeho životopis sa od roku 1991 hemží pôsobeniami v štátnych aj súkromných bankách, na právnickej fakulte vyučoval finančné právo, vydával odborné publikácie, bol generálnym riaditeľom SARIO, členom Bankovej rady NBS. Pre štát pracoval za Dzurindu aj Fica, nespadol z neba a funkciu nedostal za hlasovania v parlamente.

Čo robí Európsky dvor audítorov. Pre názorné zvýraznenie kontrastu medzi Klusovým doterajším pôsobením a náplňou práce v novej funkcii nasleduje citát priamo zo stránky inštitúcie o jej úlohách:

• Vykonáva audit príjmov a výdavkov EÚ, aby zistil, či sa finančné prostriedky EÚ získavajú a vynakladajú správnym spôsobom, prinášajú primeranú hodnotu a či boli zúčtované.
• Kontroluje jednotlivcov alebo organizácie, ktoré narábajú s finančnými prostriedkami EÚ.
• Do audítorských správ zapisuje zistenia a odporúčania pre Európsku komisiu a vnútroštátne vlády.
• Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) nahlasuje podozrenia z podvodu, korupcie alebo inej nezákonnej činnosti.
• Vypracúva výročnú správu pre Európsky parlament a Radu EÚ.
• Predkladá svoje odborné stanovisko tvorcom politík EÚ s cieľom pomôcť im lepšie riadiť finančné prostriedky EÚ a byť zodpovednejší vo vzťahu k občanom.
• Uverejňuje stanoviská k návrhom právnych predpisov, ktoré budú mať dosah na finančné riadenie EÚ.

Martin Klus má čo študovať.

3. Sledujeme pokus, ako dodatočne zarobiť na šírení bludov o covide

Odborník na životosprávu Igor Bukovský sa súdi s ľuďmi, ktorí kritizovali spôsob, akým zľahčoval covidovú pandémiu. Na prvom stupni už čiastočne uspela jeho žaloba proti blogerovi Romanovi Hanajíkovi z Považskej Bystrice. Dietológovi sa napríklad nepáčilo, že ho označil za dezinformátora.

Druhá žaloba, ktorou sa snaží vysúdiť 20-tisíc eur, mieri na novinára Eugena Kordu z .týždňa za jeho komentár z 26. septembra 2020. V článku Bukovského vyzval, aby si priznal, že sa mýlil. Vyčítal mu aj to, že používal neoverené zdroje a odvolával sa na pofidérnych odborníkov.

Ako píše vo svojom článku kolega Vladimír Šnídl, Bukovského taktika je vyhnúť sa tomu, aby sa súdy venovali preukazovaniu, či šíril medicínske bludy. Kordovi napríklad vyčíta, že .týždeň čítajú aj ľudia, ktorí ho živia, lebo si kupujú jeho knihy o zdravej výžive, a svojím článkom pred nimi spochybnil jeho odbornosť.

Prečo na dátume záleží. Presný dátum uverejnenia Kordovho textu je dôležitý. Európa v tom čase mala za sebou smrteľnú prvú vlnu pandémie a Slovensko vstupovalo do katastrofálnej druhej, počas ktorej zomrelo vyše 10-tisíc obetí covidu. Medzi imunológmi už v septembri 2020 (a aj dávno pred ním) existovala zhoda, že ide o smrteľnú a vysoko nákazlivú chorobu.

Propagátor zdravej výživy Bukovský napriek tomu v rovnakom období o covide tvrdil, že ide o „banálne ochorenie“, a varovania, že je to „nebezpečná, smrteľná a rýchlo sa šíriaca“ choroba, označil za „strašenie“. Na jeho nepravdy vtedy obšírne reagovali skutoční experti napríklad v obsiahlom článku Otakara Horáka.

Misinformácia a dezinformácia. Sudkyňa v Považskej Bystrici dala dietológovi za pravdu, pretože blogerova kritika podľa nej bola neprimeraná. Nepoužil vraj správne slová. Dezinformácia je podľa súdu úmyselne šírenou nepravdou, kým na Bukovského môže sedieť výraz misinformácia, teda neúmyselné šírenie nepravdy.

Ak existuje príklad škodlivého slovičkárenia, tak toto je on. Bukovský mal všetky potrebné informácie od kapacít v odbore, napriek tomu sa im rozhodol oponovať. Nazvať to misinformáciou zaváňa dezinformáciou.

Jednou vetou: 

4. Slovensko sa zlepšilo v rebríčku hodnotenia korupcie od Transparency International, umiestnilo sa na 49. priečke, čo je posun o sedem miest nahor, organizácia upozorňuje, že sa to stalo najmä v dôsledku poklesu či stagnácie krajín podobnej úrovne.

5. Juraj Krúpa (SaS) avizuje zvolanie brannobezpečnostného výboru pre kauzu únosu vietnamského občana, rozhodnutie nemeckého súdu podľa predsedu výboru dokazuje, že sa únos v lete 2017 uskutočnil aj cez územie Slovenska.

6. Ústav pamäti národa vyzýva verejnosť, aby odovzdala dokumenty, ktoré vytvorila ŠtB pred rokom 1989, dokumenty sa tak zachovajú v archívoch a umožnia komplexnejší výskum.

7. Európska komisia schválila Slovensku 600-miliónovú schému štátnej pomoci pre veľké podniky, slúžiť má na kompenzáciu vysokých cien energií, doterajšia slovenská podpora s cenovými stropmi bola napasovaná najmä na menšie podniky.

8. V Bratislave od 13. februára rušia tri linky MHD, ďalších päť bude jazdiť len cez pracovné dni alebo v špičke, všetky zastávky v meste budú len na znamenie, dopravný podnik chce takto ušetriť v čase vysokých cien energií.

9. Minuloročné komunálne voľby v Haluziciach v okrese Nové Mesto nad Váhom sú neplatné, rozhodol Najvyšší správny súd, žalobcovia namietali, že v krátkom čase pred voľbami sa v obci prihlásil na trvalý pobyt väčší počet voličov.

10. Vláda opäť schválila zmluvy s Kooperativou a WBG o výstavbe nájomných bytov, dôvodom je podľa úradu vicepremiéra Štefana Holého „formálna chyba“, rakúske skupiny plánujú investovať 1,5 miliardy eur.

Zaujímavé články:

Expremiér hovorí, že už zaplatil za svoje chyby. To nepochybne, ale možno by bolo dobré dodať aj to, čo za chyby to boli. Namiesto toho sme sa od Dzurindu dozvedeli, že o veciach, na ktoré novinári poukazujú, nič nevie, a podobne ako pred desaťročím ani dnes ho Gorila nezaujíma.

Tomáš Gális o návrate Mikuláša Dzurindu (dennikn.sk)

Kádéhácka DNA bola jednoducho iná. Mnohí vedúci predstavitelia hnutia vyšli z prostredia tajnej cirkvi Jukla a Krčméryho, obaja boli za zachovanie Československa, odmietali nacionalizmus a hneď od začiatku aj Mečiarove spôsoby. Pričom viacerí v KDH prijímali s čoraz väčšou nevôľou, že ďalší líder tajnej cirkvi, kardinál Korec, pre ideu samostatnosti omilostil Mečiara aj s jeho nebezpečnou politikou, akoby stál štát v hierarchii hodnôt nad všetkým.

Martin Hanus o slovenských konzervatívcoch (postoj.sk)

FB status:

MAROŠ ŽILINKA MÁ MOŽNOSTI, AKO UPRAVIŤ POUŽÍVANIE § 363 TP

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v nedeľu na svojom Facebooku venoval dvom veľkým témam.

Najskôr dôrazne poprel svoje ambície kandidovať na prezidenta a potom vysvetlil, že zmena § 363 TP nie je v jeho kompetencii. Sme presvedčení, že v jednom zo svojich tvrdení sa mýli.

Maroš Žilinka má technicky pravdu, keď hovorí, že „zmena ustanovenia § 363 Trestného poriadku NIE JE V KOMPETENCII generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky“.

Vo svojom príspevku s nadpisom „ZAVÁDZANIE OBČANOV NEPOVAŽUJEM ZA KOREKTNÉ“ však zabudol spomenúť, že práve generálny prokurátor môže zásadne ovplyvniť spôsob, akým sa používa § 363 TP.

INTERNÝ PRÍKAZ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA

Príkaz generálneho prokurátora je opatrenie, vďaka ktorému má generálny prokurátor právomoc nariadiť interné pravidlá pre konkrétne procesy, ktoré sú potom záväzné pre všetkých podriadených prokurátorov, a teda ním môže nariadiť aj spôsob, akým generálna prokuratúra používa § 363 TP.

A nielenže môže, on tak už aj robí. Naposledy aktualizoval Maroš Žilinka interný príkaz týkajúci sa aj používania § 363 TP pár dní pred Vianocami.

Podstata samotného ustanovenia § 363 TP je de facto vyjadrená v jednej vete, preto sú pri jeho používaní v praxi kľúčové pravidlá, ktoré môže zmeniť jedine Maroš Žilinka.

POSUDZOVANIE DÔKAZOV Z BUDÚCNOSTI

„Ako generálny prokurátor Slovenskej republiky som POVINNÝ postupovať v súlade s týmto zákonným ustanovením, dokiaľ je platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.“ Aj pri tomto tvrdení má Maroš Žilinka technicky pravdu.

Avšak ako sme už spomenuli, § 363 je v Trestnom poriadku formulovaný veľmi všeobecne, čo dáva generálnemu prokurátorovi veľmi široké možnosti pri jeho používaní.

Ako upozornili odborníci počas diskusie o § 363 TP, ktorú sme na jeseň minulého roka zorganizovali spolu s Nadáciou Zastavme korupciu, od istého momentu zmenil Maroš Žilinka zaužívanú prax pri rozhodovaní o aplikácii § 363 TP.

Generálny prokurátor totiž začal pri 363-ke hodnotiť zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia aj posudzovaním dôkazov, ktoré boli získané neskôr, ako bolo vznesené toto obvinenie.

Skúsime vysvetliť na hypotetickom príklade:

• 1. novembra bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, hovorme jej napríklad Peter.
• 30. novembra podal Peter návrh na posúdenie zákonnosti jeho obvinenia, inak povedané, požiadal o 363-ku.
• 15. decembra získali vyšetrovatelia voči Petrovi nový dôkaz XY.
• Za normálnych okolností by mal generálny prokurátor rozhodovať o 363-ke pre Petra len posudzovaním postupov a dôkazov získaných do 1. novembra, keď bol Peter oficiálne obvinený.

Súčasný prokurátor to však robí inak.

Ak Maroš Žilinka rieši návrh na posúdenie zákonnosti postupu vyšetrovateľov, ktorý viedol k tomu, že 1. novembra obvinili Petra, tak z nepochopiteľného dôvodu posudzuje aj dôkaz XY, ktorý vyšetrovatelia získali až mesiac a pol po tom, ako Petra obvinili.

Ak potom s prihliadnutím na tento dôkaz vyhodnotí obvinenie ako nezákonné, aplikuje § 363 TP a obvinenie zruší. Vyšetrovanie tak vráti na začiatok.

MAROŠ ŽILINKA NIE JE BEZMOCNÝ

Pokiaľ by Maroš Žilinka chcel pri rozhodovaní § 363 TP zmeniť čo i len tento jeden proces, tak na to nepotrebuje hlasovanie parlamentu.

Stačí mu vlastné rozhodnutie, ktoré môže navyše podporiť aj interným príkazom generálneho prokurátora. Ak by chcel…

Citát dňa: