Denník N

Najviac mi prekáža, keď používajú dieťa ako zbraň na vydieranie

Lucia Dovičáková: Tradičná rodina, 2014.
Lucia Dovičáková: Tradičná rodina, 2014.

Výtvarníčka Lucia Dovičáková nemá rada stereotypy. Ironicky sa naváža do žien aj materstva, jej najnovšie kresby sa však týkajú referenda.

Lucia Dovičáková: Tradičná rodina, 2014.
Lucia Dovičáková: Tradičná rodina, 2014.

Prečo ste sa rozhodli reagovať v kresbách na tému referenda?

Pravdupovediac mi vôbec nejde do hlavy, prečo má ešte ľudstvo s homosexualitou problém. Je to predsa bežne vyskytujúci sa jav u väčšiny živých tvorov. Nie je to žiadny prejav perverzity, je to jednoducho sexuálna preferencia, ako keď sa niekomu páči veľké poprsie či blondínky – čo je mňa do toho, čo sa komu páči? Veď ani susedom nepozeráme do spálne a môžu praktizovať akékoľvek sexuálne praktiky a nikto sa do toho nemieša. Preto mi pripadá nepochopiteľné, prečo mám hlasovať o niečích právach na základe jeho sexuálnych preferencií, ktoré sú jeho či jej súkromnou záležitosťou. Z hĺbky duše neznášam, ak sa ubližuje slabším. A keď si čítam nenávistné vyjadrenia na adresu slušných ľudí, ktorí chcú len to, aby žili rovnako ako my všetci, veľmi ma to mrzí. Pripomína mi to ešte nedávne upieranie práv ženám – tiež bezdôvodne ospravedlňované nejakými nezmyselnými „tradíciami“. Preto som sa musela nejako vyjadriť. Okrem toho, že diskutujem s priateľmi kresťanmi, pokúšam sa prispieť svojou troškou aj kresbami – pomenovať, zachytiť, čo sa tu teraz deje a čo mi na tom prekáža.

Čo vám na referendovej kampani najviac prekáža?

Najväčší problém mám s používaním detí ako zbraní na vydieranie, so zavádzaním a strašením. Za dobro detí bojovala aj Hitlerova nacistická strana, je to veľmi vďačná zbraň na citové vydieranie, veď všetci deti milujeme. Často sa tiež vyťahujú rôzne výskumy – podľa toho, ako sa hodia. Nemusím to tu ani rozvádzať, každý na sociálnych sieťach určite narazil na nejakú búrlivú debatu, v ktorej každá strana vytiahla zo desať srdcervúcich prípadov.

2

Čo ste teda v tých debatách zaregistrovali?

Fakty sú také, že väčšia časť výskumov, či sa to páči, alebo nie, hovorí v prospech homosexuálov. Pretože deti sa nevychovávajú pohlavnými orgánmi a mňa zaráža, že toto treba vôbec obhajovať. Takisto argument o chýbaní vzorov je pre mňa absurdný, veď predsa pár s dieťaťom nežije na opustenom ostrove, v rodinách sú babky, dedkovia, tety, ujovia. Koľko detí vychovávaných iba matkami či otcami by malo totálne zničené životy, ak by bola pravda, čo tvrdí druhá strana – evidentne nie je. Posledný „nepriestrelný“ argument býva šikana dieťaťa vychovávaného LGBTI párom na školách. Nad tým sa mi tiež zastavuje rozum, veď dieťa sa nerodí plné nenávisti k inakosti. Tej nenávisti ho naučíme my. Takže celú túto domnelú šikanu majú na svedomí rodičia, ktorí deťom povedia, čo normálne je a čo „nie je“. Potom by sme nemali púšťať do škôl ani tučné deti, ani deti s okuliarmi a už si neviem ani predstaviť, čím si musí prejsť také rómske dieťa. A reklamná kampaň, ktorú našťastie televízie ani nebudú vysielať, je fakt komická, zas úplne zastrašujúca a zavádzajúca. Akoby sa deti odovzdávali do opatery ako rožky v supermarkete. Každému súdnemu človeku musí byť jasné, že je to fakt nevkusné démonizovanie skupiny ľudí.

Taktiež sa mi veľmi nepáči, ako sa propaguje referendum v kostoloch na kázňach a duchovní by sa mali skutočne hanbiť za vydieranie a strašenie ľudí. Nesúď, lebo budeš súdený – mám často pocit, že tí najpovolanejší ľudia vôbec nečítajú knihu kníh a nekresťania sa správajú oveľa kresťanskejšie ako kresťania – to je môj doterajší dojem z referenda.

3

Prekáža vám iba kampaň Aliancie, alebo vás provokuje aj niečo z druhej strany?

Samozrejme sa časť nekresťanskej populácie nedá vôbec zatieniť, čo sa týka anonymnej nenávisti na internete. Už som viackrát na internete narazila na fakt vulgárne útoky na kresťanov a ich vieru od takých tých anonymných mudrlantov, čo si pozreli nejaké konšpiračné filmy. To je veľmi úbohé a nekorektné. Možno aj tie útoky zasiali semienko zla, strach kresťanov zo súčasnej „zlej“ doby, ktorý sa potom filtruje nenávisťou. Keď som sa rozprávala s veriacimi kamarátmi, diskusia bola síce veľmi búrlivá, ale snažili sme sa nejako si porozumieť. Je tam síce základný rozdiel, v ktorom spoločnú reč nenájdeme – posvätnosť manželstva medzi mužom a ženou. Ja napríklad manželstvo nevnímam ako nič posvätné, je to pre mňa právna forma upravujúca vzťah dvoch ľudí. A nerozumiem celej tej hrôze zo zneuctenia manželstva – veď LGBTI ľudia sa predsa nechcú brať v kostoloch. Tu už pre mňa vyvstáva otázka odluky cirkvi od štátu, ale to je iná téma. Uvedomila som si počas tohto referenda na vlastnej koži, že nenávisť plodí iba nenávisť, a ako som niekde zachytila – marí sa mi, že to povedala Adela Banášová, „dnešná doba potrebuje viac ako pravdu porozumenie“. To však neznamená, že by sme sa mali hanbiť za svoje názory, akurát by sme sa mali naučiť vypočuť aj iné názory a pokúsiť sa nejako z toho vykorčuľovať. Veď je to ako v tom manželstve.

Čo spôsobuje najväčšie „vášne“ medzi dvoma tábormi?

Zvláštny strach zo zmeny, neznámeho a budúcnosti z jednej strany a z druhej zas rozhorčenie z nepochopenia a osočovania. Pričom sa druhej strane vôbec nečudujem, byť osočovaný z rozvracania slovenských rodín, keď si žijem svoj vlastný život, by sa dotklo každého.

Ako podľa vás referendum dopadne?

Verím, že bude neúspešné. Nezúčastním sa na ňom.

4

[info] Lucia Dovičáková (1981) – V roku 2006 bola finalistkou Ceny Oskára Čepana. Je absolventkou Fakulty umení v Košiciach, kde žije a tvorí. Patrí k najvýraznejším postavám súčasnej domácej výtvarnej scény.[/info]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie