Mierotvorcovia často zomierajú po atentáte

Autorka je rusko-americká politologička

„Blahoslavení tvorcovia pokoja,“ povedal Ježiš Nazaretský svojim nasledovníkom, „lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ To, či sa tí, ktorí sa odvážia ukončiť brutálne konflikty, tešia veľkej odmene v nebi, ako sľubuje kázeň, nevieme. Ale je jasné, že tu na zemi mierotvorcovia za svoje úsilie často zaplatili vysokú cenu – neraz aj svojím životom.

Jasný odkaz

Takýchto príkladov je veľa. V decembri 1921 podpísal Michael Collins, vodca írskeho boja za nezávislosť od Spojeného kráľovstva, kontroverznú anglicko-írsku zmluvu, ktorá vytvorila Írsky slobodný štát s kráľom Jurajom V. ako s hlavou štátu. Nasledovala krvavá občianska vojna, v ktorej Collinsa zavraždili, hoci sily podporujúce zmluvu nakoniec zvíťazili.

V novembri 1977 – len štyri roky po jomkipurskej vojne – sa stal egyptský prezident Anwar al-Sadat prvým arabským lídrom, ktorý navštívil Izrael, kde predniesol prejav, ktorý prekonal všetky očakávania. „Dnes k vám prichádzam s pevným odhodlaním,“ povedal izraelským zákonodarcom, „vytvoriť nový život, nastoliť mier.“ Táto návšteva vydláždila cestu k dohodám z Camp Davidu z roku 1978 a následne k egyptsko-izraelskej mierovej zmluve z roku 1979. Protiizraelské nálady však nezoslabli a v roku 1981 spustili fundamentalistickí dôstojníci egyptskej armády na vojenskej prehliadke paľbu na Sadata. Streľba ho okamžite zabila, ale mier, ktorý inicioval, už nie.

V septembri 1995 podpísal izraelský premiér Jicchak Rabin Dohodu z Oslo II – zásadný krok vedúci ku komplexnej mierovej dohode medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. O necelé dva mesiace ho zabila atentátnikova guľka. Ale vtedy mierový proces stratu mierotvorcu neprežil. Dnes sa zdá, že obe strany sú od dohody ďalej ako kedykoľvek predtým.

A tým výpočet neskončil. Niekdajšieho ministra zahraničia Walthera Rathenaua zavraždili za vyjednávanie Rapallskej zmluvy so Sovietskym zväzom. Mahátmu Gándhího zastrelil hinduistický nacionalistický fanatik, ktorý namietal proti jeho filozofii tolerancie voči moslimom. Indického premiéra Rádžíva Gándhího vyhodil do vzduchu samovražedný tamilský atentátnik krátko po ukončení indickej vojenskej intervencie v občianskej vojne na Srí Lanke.

Odkaz je jasný: líder, ktorý robí kompromisy v záujme mieru, môže preto prísť o život. To je realita, ktorej si musí byť vedomý aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Tri desaťročia nezávislosti Ukrajiny boli poznačené divokými politickými bojmi a iné to nebolo ani pred ruskou inváziou. Vtedy nepopulárny Zelenskyj zašiel dokonca tak ďaleko, že svojho predchodcu Petra Porošenka obvinil z vlastizrady. (Človek si kladie otázku, či ruský prezident Vladimir Putin videl v Zelenského nemotornom útoku na Porošenka dôkaz, že ukrajinská demokracia je v terminálnom štádiu a že krajina je zrelá na ruskú nadvládu.)

Nekompromisný postoj

Ruská invázia všetko zmenila a Ukrajina preukázala takú úroveň jednoty, ktorá ohromila svet a v mnohých ohľadoch ho aj inšpirovala. Hoci Západ poskytuje zdroje, sú to Ukrajinci, ktorí sa postavili jednej z najväčších armád sveta, aby chránili dosiaľ nedobyté územia a brali si späť ostatné.

Politicky sa Zelenskému nepodarilo vytvoriť vládu národnej jednoty, po ktorej ešte pred vojnou volala jeho niekdajšia súperka, bývalá premiérka Julija Tymošenková. Ale jeho politika totálneho odporu – vrátane jeho požiadavky, aby sa Rusko úplne stiahlo z ukrajinského územia pred začatím akéhokoľvek mierového procesu – získala podporu ukrajinských opozičných strán naľavo aj napravo, ako aj typicky spurných oligarchov. Od začiatku vojny mlčia dokonca aj tie politické frakcie, ktoré Rusko dlho podporovali.

Jediné správy o nezhodách v rámci ukrajinského vedenia sa týkajú generálov vedúcich boj. Niektorí členovia Zelenského najužšieho okruhu sa údajne obávajú, že vojenskí velitelia, ktorí sa v ukrajinskej verejnosti tešia obrovskej obľube, by mohli v nasledujúcich voľbách napadnúť prezidenta.

To naznačuje, že Ukrajincov môže zatiaľ viac ako samotný Zelenskyj zjednocovať jeho nekompromisný postojom k rokovaniam s Ruskom. Ak teda podľahne rastúcemu medzinárodnému tlaku, aby zmiernil svoju pozíciu, Ukrajinci nemusia jeho príklad nasledovať. Po hrdinskom boji, ktorý zviedli, sa mnohí môžu cítiť zradení, dokonca rozzúrení. A ak je história nejakým vodidlom, mohlo by v takom prípade dôjsť k násiliu, ktoré sa zameria predovšetkým na Zelenského.

Ak sa dá presvedčiť

Mnohí z tých, ktorí naliehajú na Zelenského, aby rokoval s Putinom, tak robia preto, lebo chcú skutočne ukončiť krviprelievanie. Ale tak, ako vysoké náklady sprevádzajú vojnu, tak si vysokú cenu môže vyžiadať aj mier s Ruskom, v neposlednom rade ju môže zaplatiť mierotvorca. Ak sa dá Zelenskyj presvedčiť, aby urobil ústupky voči režimu, ktorý zdecimoval infraštruktúru jeho krajiny a anektoval väčšiu časť jej územia, tí, ktorí ho povzbudzujú, musia vymyslieť plán – a musia byť ochotní za ním v nasledujúcich rokoch stáť –, ktorý zmierni všetky útočné hrozby z Ruska.

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť,“ povedal Ježiš ďalej vo svojej kázni. Ak by Zelenskyj a jeho spojenci dospeli k záveru, že mierová dohoda je pre Ukrajinu najlepšou voľbou, treba dúfať, že zlo sa nedostane ďalej než po záplavu urážok.

© Project Syndicate