Denník N

Ako vyzerá tajná porada médií a prečo je Kočner obetný baránok? Prečítali sme knihu o Hlavných správach, aby ste vy nemuseli

Kniha o dezinformačnom webe Hlavné správy ukazuje, ako sa dá vybudovať médium aj bez novinárov. Stačí dostatok odhodlania, fantázie a nenávisti.

Prečo mnohí stále neveria konšpiračným médiám, ale radšej sa spoliehajú na vedomosti získané v škole a na informácie od skutočných novinárov? Odpoveď je jednoduchá: sú to totiž len „nedospelé dušičky“, „neprebudení“ a „maličkí oklamaní hlupáčikovia“.

„Oni jednoducho len na svojej ceste zmúdrenia zatiaľ nezvládli určité výzvy, intelektuálne, a tiež morálne,“ vysvetľuje dlhoročný redaktor dezinformačného webu Hlavné správy Ivan Lehotský vo svojej knihe. „Za ich názory sa netreba na nich hnevať, tak ako sa netreba hnevať na deti za to, že ešte nie sú dospelé.“

„Nenazývajme ich blbcami, oni sa len zatiaľ neprebudili,“ dodáva blahosklonne Lehotský.

Tajná porada novinárov

Lehotského kniha s názvom Prípad zakázané Hlavné správy, vydaná minulý rok, mapuje fungovanie tohto konšpiračného webu, vraj „najväčšieho nezávislého, antiglobalistického denníka na Slovensku“ od jeho vzniku v roku 2012 po jeho vlaňajšie trojmesačné štátne blokovanie súvisiace s vojnou na Ukrajine.

Lehotský tento dejinný príbeh dopĺňa svojimi novinárskymi skúsenosťami z terénu, ktoré vie okoreniť štipkou fantázie, aby viac zaujali. Dobrým príkladom je jeho príbeh z mája 2018.

„Raz sa mi podarilo v kruhoch vládcov režimných kolaborantských médií spôsobiť naozajstný rozruch,“ začína Lehotský svoje rozprávanie o tom, ako sa ocitol na „bojovej“ či dokonca „konšpiračnej porade tých najprominentnejších manipulátorov zo slovenských mainstreamových médií“.

Akcia vraj mala „sprisahanecký charakter“ a prekonala všetky jeho očakávania. Na stretnutí boli okrem iných bývalá premiérka Iveta Radičová, Henrich Krejča z Markízy, Peter Bárdy z Aktualít či Matúš Kostolný z Denníka N. Spoločne diskutovali napríklad o nenávisti v internetových diskusiách.

V debate síce neodznelo nič škandalózne, no Lehotský sa beletristicky vynašiel a napísal, že „vo vzduchu ostalo visieť iba nevypovedané ‚slobodný internet treba umlčať‘“. Čo na tom, že to bolo nevypovedané práve preto, že si to nik zo zúčastnených nemyslí?

Keď o tomto stretnutí vyšiel v Hlavných správach článok, „u dotknutých manipulátorov z mainstreamu nastalo zdesenie“, tvrdí Lehotský. Vraj zažili „dovtedy nepoznaný pocit ohrozenia“, že k nim môže ktokoľvek vtrhnúť a informovať o tom ľudí.

Vo svojich pamätiach Lehotský zabudol spomenúť, že nešlo o žiadne tajomné konšpiračné stretnutie „vládcov médií“, ale o verejnú konferenciu na akademickej pôde, konkrétne na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

A či boli šéfovia médií zdesení, že informácie z debaty sa dostali cez Hlavné správy do sveta? Vôbec nie, veď o podujatí informovala aj škola a celá „konšpiračná“ porada bola vysielaná naživo na Facebooku.

No dobrému príbehu v Hlavných správach nemôžu stáť fakty v ceste.

Diskusia novinárov na akademickej pôde. Foto – PEVŠ

Skutočná sloboda

Hlavné správy vraj časom „začal čítať každý, kto v štáte niečo znamenal“, a to aj napriek tomu, že v nich dlho nepracoval žiaden novinár či človek so skúsenosťami z médií. „Takí ľudia jednoducho neboli v ponuke na trhu práce,“ vysvetľuje Lehotský. „Ako by sa v tom čase na Slovensku uživili profesionálni žurnalisti, ktorí by hovorili čosi iné, než režim dovolí?“ pýta sa v knihe.

Ako si Hlavné správy vyberajú svojich autorov, ukázal aj Jakub Goda. Vo svojom texte z roku 2018 opísal, ako sa pod falošným menom stal autorom tohto webu, písal tam hoaxy a zistil, že si redakcia autorov a ani ich zdroje nepreveruje.

Zaujímavosťou je, že prvým novinárom Hlavných správ bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Knihy

Marian Kočner

Médiá

Komentáre

Teraz najčítanejšie