Klusovo miesto v Luxemburgu: V roku 2021 cez koalíciu neprešiel, po odchode SaS z vlády áno. Nebol jediný záujemca

Nezaradený poslanec Martin Klus (ex-SaS) sa zaujímal o miesto v Európskom dvore audítorov, kam ho dočasne poverená vláda Eduarda Hegera nominovala tento týždeň, už pred rokom a štvrť.

O jeho mene sa v koalícii diskutovalo už v roku 2021. Na oficiálnu nomináciu však neprišlo, i keď pôvodný termín, dokedy Slovensko malo nového kandidáta navrhnúť, bol 31. október 2021.

Klus bol v tom čase podpredsedom SaS a štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Priznáva, že príčinou, prečo zrejme nebol v roku 2021 prijateľný, mohlo byť napätie medzi SaS a OĽaNO, vtedy ešte koaličnými partnermi. „Vzťah medzi SaS-kou a OĽaNO vtedy už nebol ideálny, tak sa dohodlo, že sa to odloží,“ povedal.

Nominácia slovenského člena Európskeho dvora audítorov spadá pod ministerstvo financií, ktoré na jeseň 2021 už viedol Igor Matovič.

Keď SaS vlani koncom leta odišla z vlády, Klus zakrátko opustil jej poslanecký klub a podporoval niektoré vládne zákony. Poslanec aj vedenie OĽaNO odmietajú, že by sa k jeho nominácii vrátili práve preto, ako sa zachoval po odchode SaS z koalície.

Ako sa to vlastne začalo

Súčasným slovenským členom Európskeho dvora audítorov, inštitúcie so sídlom v Luxemburgu, je Ladislav Balko. Na post nastúpil v roku 2010 a na audítorskom dvore pôsobil dve šesťročné funkčné obdobia.

Skončiť mal v máji 2022, no keďže vláda až doteraz neprichádzala s návrhom, kto ho má nahradiť, Balko už takmer rok nadsluhuje.

Európske inštitúcie už v roku 2021 cez zastúpenie Európskej komisie na Slovensku požiadali slovenskú vládu, aby našla za Balka nástupcu, a jeho nomináciu doručila do 31. októbra 2021.

„Keďže to išlo cez Stále zastúpenie, tak sa to pochopiteľne dostalo aj ku mne,“ vysvetľuje Klus, v tom čase štátny tajomník na ministerstve zahraničia. „Prejavil som záujem s tým, že je mi to blízka oblasť, vzhľadom na to, že som robil šerpu premiérovi, keď sa robil viacročný finančný rámec, a že sa to týka rozhodovania európskych inštitúcií.“

Pod termínom „šerpa“ sa v európskom slangu označuje človek z ministerstva zahraničných vecí, ktorý premiérovi krajiny pripravuje podklady a pomáha s rokovaniami v rámci Európskej rady. Klus takto v roku 2020 spolupracoval aj s Igorom Matovičom, ktorý bol do marca 2021 predsedom slovenskej vlády.

Štátny tajomník nebol jediný, kto sa o post v Luxemburgu zaujímal. Ambíciu získať nomináciu za členku Európskeho dvora audítorov mala aj Katarína Kaszasová, súčasná riaditeľka slovenského Úradu pred dohľad nad výkonom auditu (ÚDVA).

Kaszasová v roku 2008 slovenský úrad zakladala, bola slovenskou zástupkyňou v radách Európskeho investičného fondu a Európskeho stabilizačného mechanizmu, štyri roky strávila v Luxemburgu, kde pracovala v Európskej investičnej banke. Po návrate na Slovensko v roku 2019 sa zakrátko stala šéfkou slovenského ÚDVA.

„Áno, o nomináciu som mala záujem,“ potvrdila Kaszasová pre Denník N. Bolo to však ešte v roku 2021, keď sa na ministerstve financií zvažovalo aj to, či slovenského člena Európskeho dvora audítorov nehľadať cez výberové konanie. Nakoniec z toho zišlo. Začalo byť zrejmé, že nový člen bude vybraný – tak ako doteraz – politicky, a Kaszasová zostala mimo hry.

Poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý ako zastupujúci minister financií predložil návrh na Klusovu nomináciu tento týždeň, sa k počiatkom jeho záujmu rovnako vracia do roku 2021. „O jeho nominácii rokovala koaličná rada už v roku 2021, a to na návrh politickej strany Sloboda a solidarita,“ konštatuje v reakcii pre Denník N.

„Začiatok vojny na Ukrajine si vyžadoval maximálne nasadenie našej diplomacie. Martin Klus ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí preto nemohol v tomto čase z funkcie odísť. Proces nominácie, ktorý bol spustený už v roku 2021, bolo možné ukončiť až teraz.“

To však nesedí. Vojna na Ukrajine vypukla po ruskej invázii 24. februára 2022. Nomináciu člena audítorskeho dvora sme mali pôvodne uzatvoriť do konca októbra 2021. Nielen Klus, ale aj ľudia zo SaS hovoria, že problém s jeho menom bol na jeseň 2021 skôr politický. V OĽaNO vtedy nebola vôľa Klusa nominovať.

„Ku mne sa konkrétna informácia, prečo sa to vtedy nedohodlo na koaličnej rade, nedostala. Len som si bol istý, že sa moje meno riešilo. V tom čase som išiel aj za prezidentom dvora, ktorý má uviedol do toho, v ktorej komore by som mohol pôsobiť. Absolvoval som teda niekoľko konzultácií, ktoré s týmto súviseli,“ spomína Klus na rok 2021.

„Nakoniec sa dohodlo, že necháme Laca Balka, aby si dokončil mandát, a potom sa uvidí, čo bude ďalej. Ďalej bolo to, že sa SaS rozhodla odísť z koalície, takže sa to odložilo na neurčito.“

Rozpad koalície a Klusov odchod

SaS odišla z koalície vlani na začiatku septembra. Krátko nato oznámil svoj odchod z klubu strany Klus. Vysvetlil ho rozdielnym pohľadom na otázku predčasných volieb (ktoré vtedy odmietal), ale aj to, ako by sa strana mala správať k vláde Eduarda Hegera, ktorá po rozpade koalície zostala menšinovou a potrebovala v parlamente podporu.

Keď Klus začiatkom novembra pomohol zostávajúcej koalícii odblokovať parlament, ktorý SaS spolu so zvyškom opozície zablokovala pre návrh Sme rodina na zníženie dane z pridanej hodnoty pre lyžiarske vleky, predseda SaS svojho bývalého straníckeho kolegu nešetril.

Povedal, že Klus hlasoval s koalíciou výmenou za „nejaké teplé miesto v Bruseli“. V kuloároch sa začalo hovoriť o tom, že bývalý štátny tajomník má prisľúbené miesto v Európskom dvore audítorov, čo zrejme súviselo s tým, že už pred rokom sa takáto možnosť diskutovala v koalícii.

Realitou sa nominácia stala až teraz, mesiac a pol po tom, čo vláda padla a parlament odhlasoval predčasné voľby. „Martin Klus odišiel zo SaS a pre mňa je táto kapitola vybavená. Možno to budú posudzovať orgány činné v trestnom konaní, niektoré súvislosti sú až do očí bijúce,“ komentoval Sulík Klusovu nomináciu tento týždeň v rozhovore pre Denník N.

„Na niektoré veci nemusíte mať pečiatku a podpis, aby ste vedeli, že to tak je. Zrátate si dva a dva, vidíte prudkú zmenu správania a tak ďalej. Ale Martin Klus odišiel zo strany a už sa k tomu nebudem vyjadrovať.“

Vláda schválila Klusovu nomináciu v utorok 31. januára, teda presne v deň, keď parlament odhlasoval predčasné voľby na septembrový termín. Bývalá koalícia potrebovala na takýto krok 90 hlasov, aj nezaradených poslancov. Uznesenie nakoniec prešlo s rezervou dvoch hlasov, jedným z nich bol aj Martin Klus, ktorý pred pol rokom predčasné voľby odmietal. Ako však vysvetľuje, pád vlády situáciu zmenil.

„Zmenili sa podmienky,“ povedal. „Áno, hovoril som, že mojou politickou misiou je zabrániť predčasným voľbám. Nedá sa však zabrániť predčasným voľbám, keď nemáme vládu, alebo teda máme vládu, ktorá je len dočasne poverená. Potom som bol za to, aby boli voľby čo najneskôr, preto som súhlasil so septembrovým termínom.“

Medzi koaličnými politikmi sa v posledných dňoch hovorilo, že Klusov hlas za presadenie predčasných volieb nebol istý.

Poslanec vysvetľuje, že sa to netýkalo samotného uznesenia o septembrových predčasných voľbách, ale zmeny ústavy, ktorá prijatiu uznesenia predchádzala. Prekážalo mu, že okrem možnosti vyhlásiť skoršie voľby obsahovala aj zakotvenie jedného volebného obvodu, ktoré do novely presadil predseda OĽaNO Igor Matovič.

Klus nakoniec podporil všetky kroky vedúce k predčasným voľbám: podporil návrh Márie Kolíkovej, ktorý obsahoval možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentom aj ústavnú ochranu jedného volebného obvodu, samotnú zmenu ústavy v druhom a treťom čítaní, a nakoniec aj uznesenie o voľbách 30. septembra tohto roku.

Opozícia obvinila Klusa z politickej korupcie. Predseda Smeru Robert Fico vyčíslil, že bývalý štátny tajomník môže v novej pozícii zarobiť za šesť rokov 1,5 milióna eur, keďže mesačný plat člena Európskeho dvora audítorov sa pohybuje okolo 20-tisíc eur.

Podľa webovej stránky Európskeho dvora audítorov je to presne 24 457 eur mesačne, suma však podlieha zdaneniu podľa pravidiel EÚ.

Ku kritike sa pridal aj opozičný Hlas. „Ide o čistokrvný príklad politickej korupcie, keďže pán Klus bol ten, ktorý v kľúčových hlasovaniach podržal vládnu koalíciu, a bol ten, ktorý hlasoval za septembrový termín predčasných volieb,“ povedal poslanec Matúš Šutaj Eštok.

„Ak má Martin Klus kožu na tvári, stiahne svoj súhlas pod vládnu nomináciu. Ak tak neurobí, vyzývam pani prezidentku, aby vyslovila nesúhlas s touto nomináciou, ktorá je politickou korupciou,“ dodal.

Prezidentka nerozhoduje

Vláda Eduarda Hegera je vládou s vyslovenou nedôverou, čo znamená, že má podľa ústavy obmedzené kompetencie. Niektoré právomoci vykonávať nemôže vôbec: ústava jej zakazuje napríklad rozhodovať „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“.

Na iné rozhodnutia potrebuje predchádzajúci súhlas hlavy štátu. To sa týka napríklad právomoci vymenúvať a odvolávať „ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky“.

Nominácia slovenského zástupcu v Európskom dvore audítorov tento prípad nie je. „Prezidentka nemá vo veci nominácie zástupcu SR v Európskom dvore audítorov právomoc udeľovať súhlas,“ potvrdil hovorca prezidentky Martin Strižinec. „Túto nomináciu schvaľuje vláda bez jej predchádzajúceho súhlasu, pretože ide o kompetenciu na základe medzinárodných dohovorov.“

Medzi riadkami však Zuzana Čaputová naznačila, že s výberom Martina Klusa úplne spokojná nie je. „Podľa prezidentky by každá nominácia mala zohľadňovať stanovené kritériá na odbornosť kandidátov, pretože je potrebné vyhnúť  sa potenciálnemu reputačnému riziku pre Slovensko pred medzinárodnými organizáciami. Na túto skutočnosť premiéra Eduarda Hegera vopred upozornila,“ dodal hovorca hlavy štátu.

Ústavný právnik Vincent Bujňák potvrdzuje výklad prezidentskej kancelárie, že nomináciu Martina Klusa vláde zakázať nemohla. „Právomoc vlády, na výkon ktorej potrebuje predchádzajúci súhlas hlavy štátu, je naviazaná aj na to, že vymenúvanie štátneho funkcionára upravuje zákon,“ vysvetľuje odborník z katedry ústavného práva bratislavskej Právnickej fakulty.

„Pokiaľ je táto otázka upravená len ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, potom táto podmienka splnená nie je a hlava štátu pri schvaľovaní daného bodu programu nemohla zasiahnuť.“

Teoreticky by sa dalo pýtať, či schvaľovanie kandidáta na člena Európskeho dvora audítorov nie je „zásadnou otázkou zahraničnej politiky“, čo by znamenalo, že vláda s vyslovenou nedôverou takéto rozhodnutie nemôže urobiť vôbec.

Podľa Vincenta Bujňáka z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vieme, že napríklad nominácia kandidátov na sudcov pôsobiacich za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch medzi zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky patrí. A vláda s nedôverou teda sudcov do zahraničných inštitúcií vyberať nemôže.

„No Ústavný súd to podporil argumentáciou, ktorá svedčí skôr v prospech výkladu, že Európsky dvor audítorov by do rovnakej oblasti nespadal, a teda schvaľovanie návrhu nominácie kandidáta za člena Európskeho dvora audítorov by nepredstavovalo zásadnú otázku zahraničnej politiky,“ dodáva ústavný právnik.

O Klusovi ešte nie je rozhodnuté

Samotnou vládnou nomináciou Klus post v Európskom dvore audítorov nezískal. Čaká ho verejné vypočutie pred členmi výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu, schvaľovanie europoslancami a následné vymenovanie Európskou radou.

Predseda Smeru Robert Fico dával Klusovu nomináciu do kontrastu so súčasným slovenským zástupcom v Európskom dvore audítorov Ladislavom Balkom. „Dvanásť rokov tam pôsobil významný predstaviteľ finančného, obchodného práva, predstaviteľ slovenského bankovníctva, pán Balko, ktorý určite nikomu hanbu neurobil,“ rečnil Fico na tlačovke.

Pravdou však je, že i keď Balko mal v minulosti skúsenosti z bankovníctva, jeho nominácia bola rovnako ako Klusova politická. Za prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010 bol Balko premiérovým poradcom.

Navyše pri verejnom vypočutí pred jeho druhým funkčným obdobím v roku 2016 väčšina členov rozpočtového výboru Európskeho parlamentu jeho nomináciu nepodporila. „Za“ boli ôsmi, „proti“ šestnásti.

V Česku novinári pred niekoľkými rokmi podobne kriticky, ako to dnes vidíme pri Klusovi, rozoberali nomináciu ich zástupcu v audítorskom dvore. Išlo o Jana Gregora, ktorý predtým pôsobil ako námestník vtedajšieho ministra financií Andreja Babiša.

V súvislosti s Klusom sa debatuje najmä o tom, že nemá ekonomické vzdelanie či skúsenosti. On oponuje: vraví, že jeho posledný postgraduál bol ekonomicky zameraný, ale najmä, že audítorsky dvor je politická inštitúcia. „Je to jedna z inštitúcií Európskej únie, kde je 27 politických nominantov. Oni nerobia reálne audit, nechodia s ceruzkou a nezakresľujú, čo kto kde urobil, to by tam nemuselo byť 900 zamestnancov,“ tvrdí.

Klus poukazuje na to, že fínsky zástupca v dvore je pedagóg, litovská členka sociologička a poľský člen politológ ako on.

To je pravda, ale poľský zástupca Marek Opioła bol zároveň dva roky podpredsedom poľského Najvyššieho kontrolného úradu. Fínsky člen Hannu Takkula síce začínal kariéru ako učiteľ, ale niekoľko rokov pôsobil ako audítor fínskeho parlamentu.

Veľká časť zvyšných členov má za sebou skúsenosti v kontrolných inštitúciách, na čo pred niekoľkými dňami upozornil aj predseda slovenského Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Martin Klus vraví, že o svojom pôsobení v Luxemburgu má presnú predstavu. Chcel by sa dostať do tretej komory audítorskeho dvora, ktorá má na starosti vonkajšie vzťahy EÚ. „Tam by som sa venoval presne tomu, čomu sa venujem dlhodobo, napríklad pomoci pre krajiny, ako sú Kosovo či Ukrajina, rozvojovým projektom,“ povedal.

Dodáva, že sa chce zasadiť o to, aby sa o Európskom dvore audítorov vedelo na Slovensku viac, lebo ide o inštitúciu s veľkým dosahom. „Keby sme si čítali jej správy, tak by sme zistili, čo všetko sa dá urobiť z európskych prostriedkov a nerobíme to. Alebo by sme sa dozvedeli, ako to robia iné krajiny oveľa efektívnejšie.“