Prečo by Eduard Heger mal odstúpiť

Situácia je taká, že vláda padla pred zhruba šiestimi týždňami a Eduard Heger povedal, že predstaví plán.

Dnes vieme, že plán je takýto: padnutá vláda bude vládnuť ďalších desať mesiacov, až do predčasných volieb, ktoré však už nebudú ani také predčasné, ako skôr oneskorené.

Mimochodom, že to fakt inak nejde, zistil Eduard Heger až po tom, čo chodil po parlamente s papierom, ale nepodpísalo mu ho dosť ľudí. Potom teda predstavil ten plán, ktorý znie takto: nič sa nestalo.

Medzičasom prebieha integrácia, o ktorej zatiaľ vieme, že Progresívne Slovensko pôjde samostatne, KDH pôjde samostatne, SaS pôjde samostatne (a OĽaNO tiež samostatne). A Andrej Danko chce spájať národniarov s komunistami, ale to je tá druhá integrácia.

Vieme však aj to, že Eduard Heger už vlastne nie je v OĽaNO. Teda je, ale len dovtedy, kým nebude niekde inde. Kde, to nevieme, a nevie to ani on sám.

Tiež vieme, že tento rozpad OĽaNO vlastne ani nie je takým ozajstným rozpadom, ale skôr riadeným rozchodom s cieľom získať viac hlasov. A vieme, že si myslia, že tak je to fér a v poriadku, lebo nám to predsa hovoria dopredu.

Dotiahnuté do dôsledkov by to znamenalo, že nech Eduard Heger skončí kdekoľvek, vlastne tam bude získavať hlasy pre OĽaNO. Inak sa tomu hovorí aj trójsky kôň.

Máme teda padnutú vládu, ktorej premiéra aj napriek všetkému vyberá OĽaNO. No a za OĽaNO je tam Eduard Heger, o ktorom vieme, že už vlastne v OĽaNO nie je, alebo teda je, ale len kým nebude niekde inde. Do úvahy prichádzajú prakticky výlučne strany, ktoré v parlamente buď nie sú, alebo ešte ani neexistujú.

Vyvstávajú tak dve otázky, ktoré sú vlastne tri: ako môže byť Heger premiérom za OĽaNO, keď si otvorene hľadá novú stranu? Ako môže mať OĽaNO premiéra, ktorý si otvorene hľadá novú stranu? A ako môže niekto byť premiérom za jednu stranu a zároveň si hľadať inú stranu?

Vlastne je to len jedna otázka: ako?

V akomkoľvek svete, kde platí aspoň základná logika, by Heger mal byť deložovaný – strana predsa potrebuje mať svojho premiéra a nie človeka, ktorý si hľadá novú prácu. A niekto z OĽaNO by ho mal nahradiť – len kto, všakže; ťažko z toho nabitého kádra vybrať.

Dá sa to dokonca aj obrátiť a povedať, že ak už nechcete byť v strane, za ktorú ste premiérom, demisia je otázkou základnej politickej slušnosti. Ste tam predsa vďaka nej a pre ňu.

Mimochodom, ak všetko pôjde tak, ako to ide teraz, skončí sa to takto: Heger si nájde svoj nový domov. Bude to mimoparlamentná strana. A potom, ako predstaviteľ mimoparlamentnej strany, ktorú si ľudia buď nezvolili, alebo žiadnymi voľbami ani neprešla, bude aj naďalej premiérom (a odchod z OĽaNO je navyše len akože).

A nič; ani lístok sa nepohne. Všetkým sa to bude zdať úplne normálne. Toto sú predsa demokrati a demokrati môžu; a návrat k normálnosti vedie cez to, že sa všetko rozbije. Bagrom. Jediným šťastím je, že si to vôbec neuvedomujú – len to, bohužiaľ, nie je naše šťastie.

Igor, nepíš status!