Magoni by už nedal rozhovor, po ktorom ho Vlhová vyhodila: Možno som urobil chyby, ale zaslúžim si rešpekt ako človek

Keď pred dvoma rokmi Petra Vlhová vyhrala veľký krištáľový glóbus, jej tréner Livio Magoni dal rozhovor talianskemu denníku Corriere della Sera, v ktorom povedal, že ona sa už nezlepší. Odvtedy už v trénerskej kariére veľa pozitívnych momentov nezažil.

Vlhová s ním okamžite ukončila spoluprácu a o rok s novým trénerom Maurom Pinim získala olympijské zlato.

Magoni trénoval Metu Hrovatovú, ktorá nezaznamenala výraznejšie úspechy a pred touto sezónou ukončila kariéru. Potom viedol Katharinu Liensbergerovú, držiteľku malého glóbusu za slalom. Po nepresvedčivých výsledkoch s ňou v januári na vlastnú žiadosť ukončil spoluprácu.

Magoni so žiadosťou o rozhovor ochotne súhlasil, no požiadal o niekoľko dní času, nechcel komentovať veci hneď po konci u Liensbergerovej.

Teraz ste trénovali v Rakúsku, čo je jedna z najväčších federácií, predtým ste boli na Slovensku v malom tíme Petry Vlhovej. Ako by ste to porovnali?

To sa nedá porovnať. Vo veľkej federácii sú všetky pravidlá nastavené, s Petrou to bolo inak. Jej otec Igor Vlha mi dal plnú dôveru manažovať si veci podľa môjho uváženia. Bol som šéfom, rodina mi verila a nasledovala ma. Bolo to niečo úplne iné.

Aké sú vaše ďalšie plány?

Teraz som doma vo Vipitene, trénujem tu v klube. Možno budem spolupracovať s niektorou televíziou počas majstrovstiev sveta. A zároveň pomáham svojmu synovi Eliasovi, možno budem trénovať deti.

Nemáte teda momentálne v pláne poobzerať sa aj po trénovaní pretekárky vo Svetovom pohári?

Nie, myslím si, že Magoniho momentálne nikto nepotrebuje, všetci majú veci zariadené. Mám taký pocit, že ani v budúcej sezóne ma nikto neosloví, pretože po týchto posledných skúsenostiach si asi každý povie, že ma v tíme Svetového pohára nepotrebuje.

Ste dnes ešte v kontakte s niekým z tímu Petry Vlhovej? Hovorili ste spätne o vašom konci?

Normálne sa rozprávam s Igorom Vlhom, nemám s ním problém, aj s nejakými inými ľuďmi z tímu. Iné je to s Petrou a jej bratom Borisom. Po tom, čo napísala do knihy, to bolo pre mňa ťažké. Venoval som jej päť rokov, chcel som len rešpekt. Ale každý si môže povedať a napísať, čo chce, rešpektujem to.

Takže ste čítali, čo o vás zaznelo v knihe?

Áno, stále mám na Slovensku priateľov, tí mi to ukázali.

Prekvapilo vás, čo tam povedala?

Prekvapilo ma to. Bol som s ňou päť rokov, určite som spravil aj chyby, možno som bol zlý tréner, možno som jej naozaj sťažoval život. Ale zaslúžil by som si rešpekt ako človek.

Vy ste však predtým dali o Petre Vlhovej rozhovor, v ktorom ste o nej hovorili kriticky. Zmenili by ste dnes niečo?

Nedal by som ten rozhovor. Nechcel som to tak povedať. Petra dokázala úžasnú vec, keď vyhrala veľký glóbus. Mojím cieľom s ňou bolo, aby ako slalomárka začala byť úspešná aj v rýchlostných disciplínach. Inak išlo o veľmi úspešnú spoluprácu, som za ňu vďačný, veľa by som toho nezmenil. Som vďačný za roky na Slovensku, Slováci sú veľmi milí, rád sa na Slovensko vraciam.

Sledujete dnes Vlhovú pod vedením Maura Piniho? Čo na ňu hovoríte? 

V technických disciplínach je stále veľmi dobrá. Iné je to v rýchlostných disciplínach, tam stratila prax, ale ak by ich viac trénovala, určite by sa vrátila do lepšej formy aj v nich. Ale viete, z mojej pozície je ťažké teraz hovoriť, že niečo je dobré a niečo zlé.

Stále vyhráva, stále je dobrá, vyhrala aj olympiádu. Je pravda, že to som s ňou túžil dosiahnuť ja. Ale v poriadku. Naďalej majú v tíme asistenta trénera Mateja Gemzu, ktorý je skvelý. A je tam aj jej otec Igor, ktorý to všetko manažuje. Sú dobrý tím.

Ako by ste sa opísali ako tréner? Veľa ľudí o vás hovorí, že ste veľmi prísny.

Som veľmi jednoduchý, netreba veľa premýšľať, treba jazdiť. Možno som špecifický v tom, že chcem dozerať na celý tréning svojich zverencov, nie iba keď sú na lyžiach. Chcem vidieť, ako pracujú aj mimo lyží. A áno, som prísny, lebo chcem dosahovať ciele, ktoré mám.

Nemám rád, keď sa mi niekto pletie do práce. Vždy hovorím, že treba čakať na výsledky. Je jedno, či je mojím šéfom federácia, rodičia alebo ktokoľvek iný; dôležité je, aby ma nechali pracovať.

Prirovnali by ste sa k nejakému futbalovému trénerovi?

Mám rád Carla Ancelottiho, kam prišiel, tam vyhrával, a ja mám rád trénerov, ktorí vyhrávajú.

Nedávno ste ukončili spoluprácu s Vlhovej slalomovou súperkou Katharinou Liensbergerovou. S akými cieľmi ste túto spoluprácu začínali?

Chceli sme ju dostať do top pätnástky v obrovskom slalome, pretože bola okolo 22. miesta, a chceli sme, samozrejme, aby vyhrávala slalomy. Od ďalšej sezóny sme chceli prejsť aj na super-G, s čím by mohla jazdiť alpskú kombináciu.

Liensbergerová je bývalá majsterka sveta v slalome, olympijská medailistka a držiteľka malého glóbusu. Prečo sa jej v tejto sezóne nedarí?

Chýbalo nám šťastie. V Levi sme skúšali nové lyže a mali sme s tým problémy. Cítili sme tam tlak, pretože jej nevyšlo prvé kolo. V druhom kole sme sa vrátili k starým lyžiam. Druhý deň jej príliš nevyšiel a začala byť nervózna. Potom v Killingtone bola tretia po prvom kole, išli sme na víťazstvo, nie na pódiové umiestnenie. Povedal som jej, aby do toho išla a vyhrala, ale vypadla. Samozrejme, psychicky to nebolo dobré, hoci lyžovala rýchlo.

Potom sme šli do Sestriere, kde sa stali nejaké chyby aj mimo pretekov, ale o tom nemôžem hovoriť. Aj v tréningoch dokázala byť rýchla aj proti najlepším pretekárkam, ale v pretekoch sa vždy niečo stalo. Raz materiál, raz nejaká chyba. Prišli sme do Semmeringu, mysleli sme si, že je pripravená na lepšie výsledky, ale cítili sme obrovský tlak zo všetkých strán.

V Záhrebe mala dobrý tréning, ale znova spadla. Vo Flachau už hlavne chcela prísť do cieľa. Som presvedčený, že nie je slabá. Možno to bola aj smola, niečo možno nefungovalo smerom odo mňa, niečo možno od tímu.

A čo sa týka obrovského slalomu, ako som povedal, naším cieľom bolo dostať sa do top 15. V Kranjskej Gore sa však ani nedostala do druhého kola a vtedy sa niečo zlomilo. Pred Kronplatzom sme sa dohodli, že spoluprácu ukončíme, jednoducho to nefungovalo.

Rozumiem teda správne, že zlomovým momentom, keď ste sa rozhodli spoluprácu ukončiť, bol obrovský slalom v Kranjskej Gore a slalom vo Flachau?

Áno, ale nerozhodol som sa sám, bolo to spolu s lyžiarskou federáciou, videli sme, že to nefunguje. Možno Katharina potrebovala byť viac s tímom a nie sama. Bol problém nastaviť ju mentálne. A čo sa stalo v Špindlerovom Mlýne, to už neviem, priznám sa, že som to nepozeral, bolo toho na mňa priveľa.

Cítili ste tlak od federácie, keď výsledky neboli dostatočne dobré?

Rakúska federácia je jednotkou v tomto športe, takže ma, samozrejme, upozorňovali, že tam bude tlak. Ale ja som každý deň išiel na tréningy, na kopec, do posilňovne a snažil sa len dať zo seba to najlepšie. Možno to nestačilo.

Ako reagovala na koniec Katharina Liensbergerová?

Brala to ako fakt. Rozprával som sa aj s jej mamou, aj so servismanom Milošom Machytkom. Snažili sme sa dať jej od prvého dňa to najlepšie. Možno by bolo prospešnejšie, keby bola viac s tímom.

Odtiaľ ku mne prichádzalo veľa otázok o mojej komunikácii, o technike, systéme, plánovaní, logistike… Možno som v tomto priniesol nový systém. Keby prišli lepšie výsledky, možno by zdvihla hlavu a všetko by bolo ľahšie.

Trénovali ste aj Metu Hrovatovú, no ani táto spolupráca nepriniesla výraznejšie výsledky. V čom to bolo iné ako s Katharinou Liensbergerovou?

Katharina je v obrovskej federácii, slovinská federácia je menšia, je tam menej tlaku, to je dobré pre športovkyňu, ale nie pre mňa. Mne to je v podstate jedno, ja stále pracujem na sto percent, nech som v akomkoľvek tíme. Je to moja vášeň.

Katharina už bola šampiónka, keď som s ňou začal pracovať, v tomto to s Metou bolo iné. Ale inak boli obe veľmi pracovité, no to bola aj Petra. Keď však ani u jednej neprichádzali výsledky, boli pod stresom.

Čo bolo problémom pri Mete Hrovatovej? Prečo to s ňou nebola úspešná spolupráca?

V obrovskom slalome neboli jej výsledky také zlé, na to bola špecialistka. Darilo sa nám dostávať do najlepšej desiatky. V pretekoch pred zranením (v Lenzerheide 2022 spadla po tom, čo bola po prvom kole štvrtá – pozn. red.) sme šli na víťazstvo. Nedarilo sa jej potom úplne sa uzdraviť.

V lete som sa s ňou stretol. Už vtedy som vedel, že zvažuje koniec. Stále mala bolesti, nebola pripravená pretekať. Keď sa zranila, zrazu nebolo jej životom iba cestovanie na preteky, videla aj niečo iné ako svah a posilňovňu, bolo to pre mladú ženu niečo nové.

Vás teda neprekvapilo, keď potom oznámila, že končí?

Nie, vôbec.