Radili mu schudnúť, no on mal zrazeniny na pľúcach. Ako lekári znevažujú pacientov s nadváhou

Píše lekárka a spisovateľka Shirlene Obuobiová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Mám pacientku krátko po tridsiatke s príjemným vystupovaním a veľkým odhodlaním. Na pravidelnej prehliadke jej zistili prediabetes (zvýšenie hladiny cukru v krvi, pri ktorom ešte nie je diagnostikovaná cukrovka – pozn. red.).
V jej rodine sa pravidelne objavuje cukrovka a zvýšený tlak. Jej otec zomrel po päťdesiatke na srdcovú chorobu. Ako jej lekárka jej chcem pomôcť predísť tomu, aby ju postretol podobný osud. Rozprávame sa o jej cieľoch: rada by sa vyhla liekom a tiež chce schudnúť. Radím jej v súvislosti so stravovaním a s cvičením a zakaždým jej naplánujem kontrolu o tri mesiace.
Na našom poslednom stretnutí pôsobila vystrašene a utiahnuto. Pribrala vyše tri kilá. Vytlačila som jej papiere s informáciami o stredomorskej diéte a ona na ne hľadela s porazeneckým výrazom. Všimla som si jej váhanie a navrhla som jej, aby začala užívať metformín – liek na liečbu prediabetu. Ona však odmietla. „Chudnutie je ťažké,“ povedala.
Odvtedy sa na moju kliniku už nevrátila.
Často myslím na to, či som tú pacientku nesklamala. A či ako lekári pri pacientoch a pacientkach ako ona sústavne nezlyhávame. Počas štúdia ja a väčšina mojich kolegov v súvislosti s hmotnosťou dostávame radu, že chudnutie je jednoduché. Ide o pomer príjmu a výdaju kalórií – jedzte menej, hýbte sa viac. Základný odkaz, ktorý zväčša zaznieva v sálach plných štíhlych študentov, znie, že hmotnosť je otázkou vôle, a teda že práve tá očividne ľuďom s nadváhou chýba.
Sama som považovaná za osobu s priemernou váhou, no podľa môjho indexu telesnej hmotnosti (BMI) patrím k asi 70 percentám Američanov s nadváhou. Pamätám si, ako som sa počas spomenutých prednášok zahanbene chytala za hlavu, pretože som vedela, že obchádzajú pravdu. A tá znie takto: