Denník N

Chelsea minula viac ako všetci ostatní dokopy. Kreatívne využila amortizáciu, ktorej pravidlá potom FIFA zmenila

Todd Boehly, majiteľ Chelsea FC. Foto - TASR/AP
Todd Boehly, majiteľ Chelsea FC. Foto – TASR/AP

Európskou Superligou je Premier League. Chelsea míňa, lebo dúfa, že sa jej to oplatí.

Nikto neminul viac. Londýnska Chelsea mala ešte pred rokom neistú budúcnosť, keď ju pre vplyv sankcií predal dlhoročný ruský majiteľ Roman Abramovič. Toho nahradilo konzorcium na čele s americkým biznismenom Toddom Boehlym. A Chelsea sa napokon rozhodla pre veľké míňanie, ktoré nemá historický precedens.

Podľa expertov spôsobila nielen „infláciu“ na prestupovom trhu, ale zároveň aj prehĺbila rozdiely medzi európskymi ligami. Biznis Chelsea je ďalším dôkazom toho, ako európska Superliga už fakticky existuje. Nie je však ňou pôvodný zlyhaný projekt Superligy z jari 2021, do ktorého sa zapojilo dvanásť veľkoklubov.

Európskou Superligou je anglická Premier League.

Chelsea chcela v januári získať 22-ročného argentínskeho záložníka Enza Fernándeza z Benficy za akúkoľvek cenu. Fernández mal v zmluve s Benficou výstupnú klauzulu 120 miliónov eur, ale Chelsea napriek tomu rokovala: pravdepodobne preto, aby si s Benficou dohodla inú štruktúru platby. Benfica chcela peniaze hneď, Chelsea ich chcela posielať v siedmich splátkach. Podľa Liama Twomeya sa napokon dohodli na šiestich splátkach.

120 miliónov znie ako veľmi veľa za hráča, ktorý cez leto prišiel do Portugalska iba za 10 miliónov. Odvtedy odohral za Benficu 29 zápasov a s Argentínou vyhral svetový šampionát.

Chelsea však napokon zaplatila, lebo sa rozhodla pre futbalovú revolúciu. Boehly a spol. chcú získavať najlepších mladých hráčov na svete a prebudovať mužstvo, ktorému sa momentálne nedarí: v Premier League je desiate.

Cez leto kúpila hráčov za viac ako 270 miliónov libier, v januári pravdepodobne za viac ako 300 miliónov. 300 miliónov je viac ako suma, ktorú minuli všetky anglické kluby dokopy počas januára 2022. Zároveň je to však prvýkrát v histórii, keď jeden klub kúpil hráčov za viac peňazí ako štyri ostatné top ligy (španielska, nemecká, talianska a francúzska) dokopy. Tímy z týchto súťaží zaplatili len okolo 220 miliónov libier.

„To nie je dobré pre šport ani pre akúkoľvek myšlienku konkurenčnej rovnováhy. A nie je to rozhodne ani niečo, čo by sme mali oslavovať ako víťazstvo,“ myslí si Miguel Delaney, novinár britského The Independent.

Geniálne alebo idiotské?

Boehly a spol. sa na futbal pozerajú inak. Otázne je, či ich inovatívny prístup bude úspešný z dlhodobého hľadiska. Nakupovať mladých hráčov dáva zmysel, ale ide zároveň aj o rizikovú investíciu. Nemusia sa totiž v ďalších rokoch vyvíjať tak, ako sa momentálne predpokladá.

Chelsea si zároveň verí, že svojimi nákupmi neporušuje žiadne finančné regulácie, ktoré vo futbale existujú. Klub je momentálne na „watchliste“ UEFA, keďže jej systém „Financial Fair Play“ (FFP) stanovuje, že kluby sa počas troch sezón nemôžu dostať do straty viac ako 53 miliónov libier. Anglická Premier League má vlastné pravidlá, podľa ktorých strata za rovnaké obdobie nesmie presiahnuť 105 miliónov libier.

Chelsea doviedla do dokonalosti medzeru vo FFP, ktorú používajú aj iné veľkokluby: tzv. „amortizáciu“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Premier League

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie