Denník N

Ako má vyzerať moderná škola, ktorá pripraví deti na život v roku 2035

Foto - Tomáš Hrivňák/N, Tomáš Matina
Foto – Tomáš Hrivňák/N, Tomáš Matina

Ako si spomínate na svoju základnú školu?

Tá moja niesla v názve meno partizána Ľudovíta Kukorelliho, ktorý viedol východoslovenské jednotky počas Slovenského národného povstania. Na jeho počesť visel na našej školskej chodbe obrovský obraz. Bol celý takmer čierny a s prižmúrenými očami sa na ňom dali rozpoznať obrysy niekoľkých partizánov. Boli v strašidelnom lese a niesli mŕtve telo spolubojovníka. Vedela som sa vcítiť do ich trápenia, keď som prechádzala každé ráno do triedy, ktorá ešte aj mnoho rokov po novembri 1989 pripomínala školy z čias socializmu.

Kolega Tomáš Hrivňák si zase spomenul na strednú školu, kam chodili jeho kamaráti. V starej historickej budove je veľká vstupná chodba, v ktorej nie je ani jedna lavička. Študenti v nej trávia veľa času, keď čakajú na autobus či majú voľnú hodinu. Aj by si chceli narýchlo dopísať domácu úlohu, ale nemajú si kam sadnúť. Osadenie lavičiek sa zdá ako nadľudská manažérska úloha, o ktorej sa vedú v zborovni diplomatické rokovania. Nikto v to už ani nedúfa.

No a kolegyňa Alžbeta Kyselicová dodala, že oni si svoju cirkevnú školu užívali. Na stene im visel obraz rehoľnej sestry, na ktorý majú pekné spomienky. Často ho potajomky ukradli, oskenovali a dolepili tvár spolužiaka. Niektoré vyzerali fakt dobre, vraví presvedčivo.

Všetci traja sme sa stretli v modernej škole neďaleko Prahy, ktorá je na kilometre vzdialená všetkým našim spomienkam na naše školské časy.

Základná škola Amos v Dolních Jirčanech pri Prahe. Foto N – Tomáš Hrivňák
Školská jedáleň na Základnej škole Amos. Foto N – Tomáš Hrivňák

O našich školách sa rozprávame v jedálni v základnej škole, ktorá patrí medzi tie najkrajšie v Česku. Okolo sedia malí druháci, jeden sa snaží vyjesť malinové pyré tak, aby sa ani nedotkol pudingu, druhý si k oku prikladá dno pohára a sleduje nás ako cez ďalekohľad.

Aké budú mať zážitky deti, ktoré vyrastajú v dizajnovej a modernej škole? Tvárime sa, že ich ľutujeme, pretože nebudú mať vtipné zážitky z nedokonalých tried, chodieb, školských dvorov. V skutočnosti im čisté a moderné priestory v škole závidíme.

„Deti trávia v základnej škole veľkú časť svojho najvnímavejšieho veku. To, v akom prostredí sa pohybujú, zásadne ovplyvňuje ich vnímanie sveta. Tvoria si mierky, podľa ktorých budú veci posudzovať. Toto je pre ne štandard. Tieto deti budú mať vyššie očakávania a to spôsobí vyšší tlak na ich naplnenie,“ hovorí Ondrej Píhrt, jeden z architektov, ktorí navrhovali Základnú školu Amos v Dolních Jirčanech pri Prahe.

Aká je vlastne moderná škola? Aké mierky odovzdávame budúcej generácii? Naposledy sa školy aj na Slovensku vo veľkom stavali v 80. rokoch minulého storočia a veľká časť z nich by potrebovala rekonštrukciu. A potom sú tu aj obce a mestá, kde rapídne pribudli obyvatelia a potrebujú nové školy.

V ôsmich bodoch sa pokúsime odpovedať na otázku, akú školu potrebujú nasledujúce generácie detí. Zopár postrehov pre lepšiu predstavu, aké detaily robia dobrú školu:

  • Školské stoličky sú na kolieskach, triedy nemajú zvonček.
  • Škola je otvorená aj popoludní pre rodičov.
  • Učitelia nemajú sklady, aby tam nehromadili zbytočné pomôcky.
  • Deti musíme učiť aj „well-being“ – a naučiť sa, čo to vlastne znamená a prečo to je dôležité.

Najprv pár čísel. Detí na Slovensku ubúda a mohlo by sa zdať, že nové školy ani nepotrebujeme. Máme menej novorodencov a postupne ich teda aj menej chodí do škôl, od roku 2000 počet detí klesol o 33 percent, z vyše 650-tisíc na 433-tisíc. Zanikla každá piata trieda a asi 14 percent škôl, ukazuje posledná Revízia výdavkov na vzdelávanie z roku 2017, ktorú robil Úrad hodnoty za peniaze.

Od masovej výstavby škôl za minulého režimu sa veľké budovy pomaly vyprázdňovali. Vlaňajšie sčítanie obyvateľov ukázalo, že najviac detí ubudlo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie