Zbormajster z Luníka IX: Rómske deti sa nerodia s tým, že vedia pekne spievať, je za tým kopec driny

Tento text vznikol v spolupráci s webom Romano fórum.

Ondrej Ferko vedie spevácky zbor Devjatkakare čhave, ktorý navštevuje takmer 40 detí z košického sídliska Luník IX. Vystupovali počas návštevy pápeža na Slovensku aj v televíznej súťaži Československo má talent.

„Za tri roky sme zbúrali stereotypy aj pre ostatných pedagógov, ktorí si mysleli, že s týmito deťmi sa nedá nič robiť. A zbúrali sme aj pochybnosti detí voči sebe samým,“ hovorí Ferko.

Na začiatku sa k rozhovoru pridal aj Milan Dulina, riaditeľ Základnej školy Ľ. Podjavorinskej na Luníku IX, v ktorej detský zbor pôsobí. So zbormajstrom Ferkom okrem iného vysvetľujú, ako pracujú s nádejnými spevákmi a speváčkami a tiež ako umelecké tréningy zmenili výsledky detí v škole.

Ako vznikol nápad založiť detský rómsky súbor?

Milan Dulina: Za všetko „môže“ starosta Luníka IX Marcel Šaňa, ktorý pred troma rokmi dostal pána zbormajstra na našu školu.

Ondrej Ferko: Pracoval som v Španielsku ako muzikant. S manželkou sme však rozmýšľali nad návratom na Slovensko, takže som si hľadal prácu. Na sociálnej sieti som vtedy napísal pánovi starostovi, či o niečom nevie. On okamžite zareagoval a odporučil ma na Základnú školu Ľ. Podjavorinskej v Košiciach.

Napísal som mu v tej najvhodnejšej chvíli. V tom čase chcel totiž na škole rozbehnúť detský spevácky zbor, no chýbal mu zbormajster. Veľa sme si telefonovali, aké máme možnosti a ako si to celé predstavuje, až sme sa nakoniec dohodli.

Vrátil som sa na Slovensko, začal na škole pracovať ako učiteľ hudobnej výchovy, a tak sme mohli naplno začať s realizáciou.

Starosta musel mať pripravené dobré argumenty, keď vás oboch tak rýchlo presvedčil.

Dulina: Do výberového konania na riaditeľa školy som išiel s tým, že pokiaľ vyhrám, jednou z mojich priorít bude rozvoj kultúry a športu. Mal som pocit, že predtým to bolo dosť zanedbané.

Cieľom pána starostu bolo vysielať z Luníka IX cez zbor pozitívne signály navonok, aby sa o sídlisku písalo aj v inom kontexte, než že to je najväčší slum v strednej Európe. Jeho vízia zároveň nadväzovala na moje plány rozšíriť mimoškolské kultúrne aktivity. Medzitým som sa stal riaditeľom a s nápadom som hneď súhlasil. Popravde, nemusel ma veľa presviedčať.

Ferko: Mňa nadchlo odhodlanie pána starostu a myšlienka založiť detský rómsky zbor, ktorý bude robiť dobré meno škole a zároveň vyvráti stereotyp, že rómske deti sa už narodia s predispozíciou pekne spievať. Pravdou je, že za zborom sa skrýva kopa driny a ešte viac ako o talent ide o disciplínu. Takto budú môcť ľudia sledovať progres detí z roka na rok.

Najviac však asi zabral argument, ako zborom ukážeme, že na Luníku IX vieme robiť aj iné veci ako len neporiadok, a nie sme iba „cigánske geto“.

Videoklip: Devjatkakere Čhave na Luníku IX aj v Tatrách

Vaša základná škola sídli priamo na Luníku IX?

Dulina: Áno, sme priamo v centre diania. (Smiech) Momentálne máme okolo 807 žiakov – všetci pochádzajú z Luníka IX, kde aj bývajú.

Navštevujú školu aj deti, ktoré nie sú rómske?

Dulina: Nie, všetky deti sú rómske.

Deti sa do súboru prihlásili a prešli konkurzom alebo ste si ich vyberali na základe hodín hudobnej výchovy?

Ferko: Keď som prišiel na školu, nemal som predstavu, ako to tam bude fungovať a či to vôbec bude fungovať. Chodil som na hodiny s keyboardom a pýtal som sa detí, aká hudba sa im páči. Podľa toho som si vyberal, čo zahrám a zaspievam. Postupne sa osmelili, začali spievať so mnou a po čase som vybral tie najtalentovanejšie. Začalo sa to malou skupinkou, no vznikol z nej celý zbor.

Koľko detí je momentálne v zbore?

Ferko: Tridsaťpäť, no stále sa to nabaľuje.

Máte nejaký limit?

Ferko: Nemáme limit, no prevádzka zboru vie byť nákladná a veľakrát nám preto odpadávajú koncerty – nevedia nám pre toľkých zaplatiť ubytovanie alebo stravu. Vždy totiž cestuje nielen samotný zbor, ale aj pedagogický sprievod. Náš limit je v podstate autobus, do ktorého sa musíme zmestiť.