Mnohé ženy sú v zoznamovaní neisté a často uprednostňujú len písanie, opisuje Pavol skúsenosti s online zoznamkou

Pavol je päťdesiatnik, ktorý žije kúsok od Bratislavy. Odkedy sa pred desiatimi rokmi rozviedol, mal niekoľko vzťahov – väčšina odštartovala na online zoznamke.

Posledný, ktorý sa rozpadol v septembri, trval len pár mesiacov. Odvtedy je Pavol znova sám. A hoci by chcel nájsť dlhodobý vzťah, uvedomuje si, že už k tomu pristupuje inak, ako keď bol mladší. „Nevyhýbam sa dlhšiemu vzťahu a vzájomnému spoznávaniu v ňom, ale je mi príjemná možnosť zachovať si pri tom svoje súkromie. A druhej strane to doprajem tiež,“ hovorí.

Pri online zoznamovaní už nemá romantickú predstavu, že nájde „tú pravú“ a čoraz viac si uvedomuje limity tohto spôsobu randenia. Skúsenosti ho naučili, že najneskôr po týždni písania si je už lepšie navrhnúť osobné stretnutie. Pri niektorých profiloch mal totiž dojem, že si píše nie s jednou ženou, ale s celým tímom.

Klinická psychologička Lenka Čechová hovorí, že online zoznamka síce môže uľahčiť zoznámenie s potenciálnym partnerom či partnerkou, no čas v online priestore odporúča zbytočne nepredlžovať. Až stretnutie naživo a zoči-voči je podľa nej skutočnou sociálnou situáciou, kde sa môžu medzi dvoma ľuďmi prejaviť naozajstné sympatie, ale aj antipatie.

Začiatky boli ťažké

Keď sa pred desiatimi rokmi rozviedol, mal 45 rokov. Ako hovorí, v mladom veku mohol uvoľnenejšie spoločensky žiť a zoznamovať sa aj naživo. „No náhodne sa už teraz známosť hľadá ťažšie. Pekná žena v strednom veku totiž nemá na čele napísané, že nemá partnera a nebude na oslovenie reagovať podráždene. Prípadne, že tak nebude reagovať jej partner, keď sa odniekiaľ vynorí,“ vysvetľuje Pavol.

Zároveň priznáva, že po skoro 20-ročnom manželstve už nevedel zľahka komunikovať a nadväzovať známosť. „Komunikácia z mojej strany bola strnulá a nudná. Ženy sa so mnou lúčili s nezáujmom a keď sme na seba opäť narazili, tak ma rovno zrušili s tým, že už všetko vedia.“

Jeden vzťah síce nadviazal priam ideálne, ale už zakrátko začal mať pocit, že je objektom psychickej manipulácie, takže to radšej rýchlo ukončil.

Online zoznamovanie sa rozhodol vyskúšať pár mesiacov po rozvode a vtedy sa prihlásil na zoznamku Partneri.sk, na ktorej je dodnes. Vyhovuje mu, že toho poskytuje celkom dosť a pritom je zadarmo. „Je to priam verejná služba,“ smeje sa. „Platené zoznamky si, samozrejme, pridávajú rôzne pozitíva, ale vlastne predávajú akoby ‚teplý vzduch‘. Sľubujú, že za členské a prípadne ďalšie poplatky si človek nájde známosť/lásku/partnera, a pritom si trebárs píše s platenou moderátorkou či moderátorom diskusie a míňa na to kúpený kredit,“ opisuje Pavol.

Po niekoľkých rokoch fungovania na zoznamke sa už aj sám z niektorých skúseností poučil. Dáva si pozor, aby o sebe nepísal príliš osobné charakteristiky. „Ako napríklad, že nemám rád psychické manipulácie a citové vydieranie. To je, samozrejme, pravda, ale človek tým len odhaľuje svoje boľavé miesta a akoby čakal na poľutovanie. Dočká sa však presného opaku.“

Namiesto toho sa dnes snaží skôr o amatérsku poéziu: Mám rád vôňu hmly a kvapky dažďa, tisíce tikajúcich sekundových ručičiek v mrazivom snehu, vôňu jari, či letný vánok ľahký ako páperie.

„Úprimne pritom naznačím, že nebývam v partii všeobecne obľúbený zábavný extrovert a tiež, že nie som bohatý playboy.“

Nepísať si dlhšie ako týždeň

Čo očakáva od žien na zoznamke? Hlavne záujem a schopnosť komunikovať, stretnúť sa a rozprávať sa. Predpokladom tiež je vzájomná príťažlivosť, ale ako hovorí, tá uňho nemá presné parametre.

„Snažím sa nemať vyhranené požiadavky a robiť čosi ako výberové konanie na partnerku podľa vopred stanovených kritérií. Podstatná je chuť na vzájomnú komunikáciu a sympatie, do toho patrí, samozrejme, aj vzájomná príťažlivosť. Ale detaily výzoru, vzdelanie, zamestnanie, názory či záujmy beriem ako príležitosť niečo nové sa dozvedieť alebo spoznať,“ hovorí Pavol.

Zásadné názorové rozdiely však ako obohatenie nevníma. Hoci si nemyslel, že by mu do vzťahov mohla zasiahnuť politika, stalo sa – u dvoch žien nevedel zniesť ich politické názory.

Odradiť ho okrem toho dokážu ženy, ktoré „príliš sršia veselosťou a asertívnosťou“. Ak žena začne písať sama a príliš aktívne, obyčajne chce podľa neho v tomto štádiu zotrvať aj natrvalo. „Pritom neviem, kto to je a podrobnosti, ktoré mi vypisuje o sebe a svojej rodine, ma nezaujímajú, lebo z jej postoja je jasné, že ani nebudem vedieť, kto v skutočnosti je a ako vyzerá naživo.“

Hlavnou výhodou zoznamky je podľa neho práve to, že môžete u druhej strany predpokladať záujem zoznámiť sa. „Zmysel zoznamky vidím v tom, že umožní skontaktovanie sa a stretnutie ľuďom, ktorí sa chcú stretnúť a vedia prečo,“ hovorí.

Samotné písanie vopred má podľa neho zmysel možno tak týždeň. Potom by sa mala prezývka premeniť na konkrétneho človeka. „V podstate vôbec nie je isté, či je za profilom žena alebo muž, naozaj jeden človek alebo či sa za nejakým účelom striedajú. Z niektorých komunikácií som mal pocit, že sa na druhej strane strieda redakcia klebetného časopisu a hľadajú cez zoznamku námety.“

Aj to je dôvod, prečo pomerne rýchlo navrhuje osobné stretnutie. „Stretnutím sa začína všetko nanovo, respektíve začína sa tá podstatná časť komunikácie,“ hovorí. „Blízkosť písomne vymenených názorov totiž nevie prekonať osobný nezáujem pri prvom stretnutí. A spoznanie sa cez písanie je potom zrazu nanič, keďže ďalšia komunikácia či stretnutie sa už spravidla nekoná.“

Ľahko zažijete odmietnutie

Prvé osobné stretnutie je potom vždy stretom predstáv s realitou. Pavol si spomína, ako si ešte kedysi začiatkom 90. rokoch zadal inzerát do českého časopisu „Ty a já“. „Išlo to do Prahy a z Prahy prišli listy od mladých žien zo Slovenska. Zdĺhavé, ale sympatické.“

Vybral si vtedy jednu pisateľku „podľa inteligencie“ a bol potom sklamaný, lebo mu naživo vôbec nepripadala príťažlivá. Nevedel z toho slušne vycúvať a to sa mu nakoniec vypomstilo. „Bývala dosť neďaleko priamym smerom pešo, v paneláku, kde býval môj známy, a ešte sa aj presťahovala do nášho paneláka. Potom som ju asi pred pár rokmi videl vyjsť z budovy, okolo ktorej som náhodou prechádzal, a sedela vedľa mňa v jednom otvorenom pracovnom priestore, kam som občas pracovne dochádzal. Strašné!“

Online zoznamka môže také zážitky obmedziť, ak je možnosť nadobudnúť z fotiek aspoň základnú predstavu o tom, či vám ten človek pripadá príťažlivý. „Ušetríte si tým veľké sklamanie hneď na úvod,“ hovorí Pavol. Na druhej strane fotka nemusí podľa neho vystihovať veselého ducha a životný postoj.

On sám nemal veľa stretnutí, ktoré by nepokračovali bližšou známosťou, ale partnerský vzťah ako výsledok určite nie je samozrejmosť. „Jedna žena ma napríklad pozvala do divadla na voľné lístky ako spoločníka. Páčilo sa mi to, ale pociťovala potrebu rozsiahlo rozprávať o jednej mojej kolegyni, s ktorou mám opatrné vzťahy. Vôbec som netúžil, aby tá známosť pokračovala.“

Ďalšie dve ženy boli podľa Pavlových slov „príjemne výnimočné“ v tom, že síce nemali záujem o známosť s ním, ale dali najavo aspoň kamarátstvo.

Čo spájalo mnohé ženy, s ktorými sa stretol? „Všetky boli rozvedené, všetky spomínali na svoje manželstvo a väčšina z nich mi ukazovala aj svadobné fotografie, a teda v rôznej miere intenzity spomínali na svojich bývalých manželov, či dokonca až spätne prežívali pri mne emotívne situácie z minulosti, a to aj opakovane,“ opisuje Pavol. „Bolo nám spolu dobre a chcel som, aby tie vzťahy pokračovali, ale v tých chvíľach som si musel hrýzť do jazyka alebo do pery, aby som to prepočul.“

Za nevýhodu zoznamky považuje aj ľahkosť zahrávania sa a odmietnutia. „Štatisticky to vyzerá na možnosť výberu z množstva potenciálnych partneriek. V skutočnosti z 10 oslovených 4-5 vôbec neodpovie alebo až o dosť neskôr a zjavne s minimálnym záujmom. Dve-tri síce prejavia záujem, ale záujem mať z toho rôznym spôsobom bezpečnú zábavu na diaľku alebo čosi ako prieskum názorov, tém či námetov na klebety alebo možno až vlastnú literárnu tvorbu v oblasti Sex a vzťahy. Zvyšok má záujem zoznámiť sa, ale aspoň jedna býva ďaleko,“ rekapituluje Pavol.

Stretnutie v dosiahnuteľnej vzdialenosti zase podľa neho často vypálilo tak, že sa síce dobre porozprávali, ale nebolo to ono, čo sa týka perspektívy vzťahu.

„Ak sa človek nevzdáva, môže osloviť ďalšiu desiatku a hrať vabank. Lebo cez zoznamku sa ťažko získava len kamarátka, je to spravidla buď vzťah, alebo obidvaja hľadáme ďalej.“

Naučil sa vnímať signály

Ani desať rokov od rozvodu Pavol nestretol ženu, do ktorej by sa naplno zamiloval a nevedel bez nej žiť.

„Krátkosť viacerých mojich vzťahov vyplývala z nesplnených očakávaní žien, ktorým som nezapadol do ich vzorca, alebo sa objavil niekto dôležitejší. Samozrejme, niekedy to bolo aj naopak. Vzťah so mnou potom ukončili alebo som ho ukončil ja,“ vraví.

Najdlhší z Pavlových porozvodových vzťahov trval niekoľko rokov a skončil sa podľa neho preto, lebo sa vyčerpal jeho potenciál. „Pri všetkých sympatiách a vzájomnej príťažlivosti som bol pre partnerku do značnej miery len náhradou jej bývalého nenahraditeľného manžela. Postupom času sa jeho fantómová prítomnosť v našom vzťahu nie zmenšovala, ale zväčšovala,“ približuje Pavol. „Ten vzťah bol fajn, ale vidím to tak, že tak dlho trval vďaka mojej trpezlivosti.“

Aj v manželstve mu vraj trvalo pomerne dlho, kým pochopil, že manželka „prežíva emócie niekde inde“. Hovorí, že aj vďaka tejto skúsenosti, ale aj vďaka skúsenostiam z ďalších vzťahov už dnes vie lepšie vnímať signály. A nemyslí tým len tie negatívne. „Partnerky ma aj čosi naučili – reagovať na prejavy žien. Dve sa mi priznali s tým, že majú rakovinový nález. V prvom prípade som bol z toho v šoku a nevedel, ako ju potešiť. V druhom prípade som voči ďalšej žene reagoval okamžite a správne.“