Katka Žbirková: Nové aktivity pomáhajú mne aj fanúšikom, ktorí si mysleli, že Meky je tu naveky, a zrazu tu nebol
Na Bratislavskom hrade otvorili výstavu Roky a dni venovanú životu a dielu speváka Miroslava Žbirku.
Počas života by mu určite nenapadlo, že jeho teplákovú súpravu z televíznej relácie Rhytmick raz vystavia na Bratislavskom hrade. Výpravná expozícia Roky a dni venovaná legendárnemu slovenskému spevákovi je viac než prehliadkou exponátov z jeho života.
„Mekyho veci sú svojím spôsobom aj svedectvom doby, vďaka exponátom ľudia spoznávajú aj svoj život,“ hovorí spoluautorka výstavy Katka Žbirková. Výstava je prístupná oddnes do 30. septembra v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Oproti pražskej verzii je rozšírená o samostatnú miestnosť fotografií z archívu Stanleyho Procházku a malé kino, ktoré nepretržite premieta dva staré dokumentárne filmy.
Katka Žbirková v rozhovore hovorí:
- kto prišiel s nápadom urobiť túto výstavu
- ako jej pomáhajú všetky aktivity vyrovnať sa so stratou partnera
- čo ešte našla v Mekyho iPade
Je výstava Roky a dni projektom, na ktorom ste robili, ešte keď Meky žil?
Táto výstava nebola naplánovaná, lebo keby som vedela, čo všetko to bude znamenať, tak by som do toho ani nešla. V rámci aktivít spojených s albumom Posledné veci som sa dostala do kontaktu s ľuďmi, ktorí mi navrhli spraviť o Mekym výstavu k jeho nedožitej sedemdesiatke. Oslovili ma chalani z pražského Popmusea, čiže Aleš Opekar a spol., potom pán Skalský zo Slovenského domu v Prahe a nakoniec aj riaditeľ z Českého múzea hudby pán Emanuele Gadaleta. Hovorila som si, že na tom niečo bude. Môj nápad to nebol, ale páčilo sa mi to. Nakoniec, s pánom Gadaletom Meky spolupracoval na výstave o Beatles, dokonca mu dal k dispozícii podpísanú platňu Seržant Pepper, ktorú máme aj na výstave v Bratislave s venovaním od Paula McCartneyho. Práve pán Gadaleta prišiel s tým, že by to mohlo byť v Národnom múzeu, že tam majú voľný priestor na tri mesiace. Zľakla som sa.
Báli ste sa, že taký veľký priestor nezaplníte?
To nie, vedela som, koľko vecí máme doma, ale uvedomila som si, že to musí byť na profesionálnej úrovni. Rozhodila som siete, kto by mi s tým pomohol, vrátane môjho syna Davida, cez ktorého som sa dostala ku Qubus Design studiu. Šla som za nimi s malou dušičkou, no oni sa hneď nadchli. Najprv mi nadávali, že
