Kým si Pavel volal so Zelenským, Babiša opustil jeho „neporaziteľný“ marketingový tím

Prinášame pravidelný český newsfilter – výber toho podstatného, čo sa v Česku udialo za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a komentoval editor Českého rozhlasu Plus Kirill Ščeblykin.

V českých prezidentských voľbách s pomerne veľkým náskokom zvíťazil Petr Pavel, ktorý pri rekordnej vyše 70-percentnej účasti získal viac ako 58 percent hlasov, teda ho volilo približne 3,3 milióna ľudí.

Okrem Petra Pavla je však víkendový výsledok aj veľkým víťazstvom sociologických agentúr, ktoré na začiatku jesene stabilne predpovedali, že Andrej Babiš je pre polovicu voličov ako kandidát neprijateľný.

To sa nakoniec prejavilo aj medzi prvým a druhým kolom. Zatiaľ čo v prvom kole Babiš so svojím pevným jadrom pohodlne postúpil, v druhom kole sa už líder ANO dostal do defenzívy a vedel, že potrebuje riskovať, ak chce náskok Pavla z prieskumov aspoň znížiť.

Babišov tím tak siahol po tvrdej kampani, ktorá sa snažila vykresliť Pavla ako vojnového štváča.

Bývalý premiér zároveň opustil svoju vľúdnu tvár z obdobia pred prvým kolom a vrátil sa k agresii, snažil sa demobilizovať voličov protikandidáta a pritiahnuť na svoju stranu voličov krajne pravicovej SPD i ďalších strán.

Babišov guru končí

Výsledok dokázal, že to bolo pre Babiša priveľké sústo v príliš krátkom čase. Zároveň sa tým končí doba, keď mal jeho marketingový tím pocit neporaziteľnej mašinérie, ktorá poľahky drví konkurenciu. Priepasť medzi volebným potenciálom oboch kandidátov bola jednoducho príliš veľká.

Zároveň mal Babišov marketing o poznanie silnejšiu konkurenciu než v predchádzajúcich voľbách. Jeho hlavní konkurenti Petr Pavel a v prvom kole aj Danuše Nerudová mali veľké profesionálne tímy, ktoré dlhodobo a premyslene pracovali na kampani svojich kandidátov.

Pre Pavla ostatne pracovalo aj niekoľko ľudí, ktorí pomohli vyhrať Zuzane Čaputovej.

Babišov kampaňový a marketingový tím teraz po voľbách takmer prestal existovať. Babiša opúšťajú jeho hovorca Vladimír Vořechovský, šéfka kampane Thünde Bartha, ale hlavne marketér Marek Prchal.

Práve Prchala si na tlačovej konferencii po vyhraných parlamentných voľbách v roku 2017 Babiš pozval na pódium, dosť zarazeného marketéra pobozkal na čelo a nazval ho „guru Mára“. Bude zaujímavé sledovať, kým sa Babiš obklopí nabudúce.

Babiš a Tünde Bartha. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Koniec 90. rokov v Česku

V českej politike sa taktiež blížia ku koncu 90. roky, teda aspoň personálne. Všetci predchádzajúci prezidenti – Václav Havel, Václav Klaus i Miloš Zeman – totiž pochádzali z politickej generácie, ktorá Česko v 90. rokoch previedla prechodom na demokraciu a voľný trh.

9. marca, keď čaká víťaza volieb Petra Pavla inaugurácia, tak odíde posledný z týchto troch velikánov.

Ukázalo sa tiež, že aj tradične antikomunistickí voliči dokážu „stráviť“ kandidáta s komunistickou minulosťou – tento rok ani v druhom kole nemali nikoho iného na výber, pretože Pavel aj Babiš boli pred revolúciou v KSČ.

Veľká časť predvolebnej kampane sa však aj tak vyčerpávala práve debatami o minulosti. A napríklad na tému klimatickej zmeny – zrejme najväčšej výzvy pre ľudskú civilizáciu v tomto storočí – zostalo len minimum času.

Dúfajme, že povolebné obdobie poskytne viac priestoru venovať sa aj budúcnosti.

Tej sa už venujú obaja kandidáti. Pavel v dňoch po zvolení nestrácal čas a začal nadväzovať vzťahy so zahraničnými štátnikmi – volal si s ukrajinským prezidentom Zelenským aj prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen.

Pavel má za sebou už aj niekoľko rozhovorov pre svetové médiá vrátane BBC, kde vyhlásil, že Ukrajina by sa po konci vojny mala stať členom NATO.

Andrej Babiš zatiaľ zvažuje, čo ďalej.

Jednou z možností dokonca je, že sa vzdá poslaneckého mandátu a zostane len predsedom ANO. Babišovo tvrdenie, že dosiahol fantastický výsledok, keď za neho hlasovalo takmer o milión ľudí viac než za hnutie ANO v posledných parlamentných voľbách, je úsmevné.

Nikto totiž nedokáže garantovať, že sa automaticky prelejú aj do najbližších parlamentných volieb.

Pokiaľ sa však Babiš rozhodne v politike zostať, čaká zrejme vládu o dva a pol roka, keď by sa voľby mali konať, náročné obdobie.

Zaujímavé texty:

Petr Pavel síce sľubuje, že bude dôstojným a umierneným prezidentom, nemôže však nevnímať silnú túžbu 3,3 milióna ľudí po aktívnej zmene. Tú by však v parlamentnej republike mali prinášať predovšetkým parlamentné voľby. Aj novému držiteľovi najvyššieho úradu by tak všeobecne prišlo vhod, ak by hranice jeho pôsobenia boli omnoho jasnejšie ohraničené.

David Klimeš si myslí, že Česku by po desiatich rokoch s Milošom Zemanom pomohlo jasnejšie vymedzenie prezidentských právomocí. (Aktuálně)

Pred tohtoročnými prezidentskými voľbami sa objavilo veľa materiálov – v médiách aj od sociológov -, ktoré presvedčivo ukazovali, odkiaľ pochádza značná časť voličov Andreja Babiša. Naznačujú to aj konečné volebné výsledky, trebárs okresy, v ktorých Babiš vyhral v druhom kole. Ide o nahnevané miesta republiky, ktoré majú oprávnený pocit, že na ne pražské centrum a bohatšie časti krajiny kašlú.

Petr Čásenský o tom, že nahnevaná časť republiky po porážke Andreja Babiša nikam nezmizne. (Reportér)

Masaryk na koni, Havel v krátkych nohaviciach alebo Zeman na člne. Niektorí z československých či českých prezidentov sa nezameniteľným spôsobom zapísali do vizuálnej kolektívnej pamäti. Vpisujú sa do nej ako obrazy oficiálne, aj neoficiálne. Ktoré z nich sú silnejšie? A nakoľko obraz prezidentovania ovplyvňuje populárna kultúra?

Kateřina Zemanová o tom, čo nám hovoria spôsoby, akými sa prezidenti nechávajú zvečňovať. (ČT Art)

Nepochyboval som, pretože tie dáta boli dlhodobo konzistentné. Všetkým to vychádzalo rovnako. Od parlamentných volieb bol Andrej Babiš pre päťdesiat percent populácie ako prezidentský kandidát totálne neprijateľný. To číslo sa prakticky nezmenilo ani po nástupe Fialovej vlády či začiatku vojny na Ukrajine. Nezmenilo sa s energetickou krízou. A ani vtedy, keď Babiš vystupoval ako dobrý kandidát, a potom ako zlý kandidát.

Sociológ Martin Buchtík si bol od jesene istý, že Andrej Babiš sa nestane prezidentom. V rozhovore vysvetľuje prečo. (podcast webu Alarm)