Ísť so Zuzanou Čaputovou na Ukrajinu napadlo nám obom, hovorí Petr Pavel

Novozvolený český prezident Petr Pavel hovorí, že nebude od svojich zamestnancov požadovať slepú lojalitu. Dodáva však, že z Pražského hradu nesmú interné informácie unikať ako cedidlom.

Jednou z prvých vecí, ktoré bude riešiť, bude prítomnosť súkromnej bezpečnostnej agentúry na Hrade. Pavel chce zistiť, kto túto firmu platil, prečo ju nekontrolovala polícia, a zvažuje aj trestné oznámenie.

Na budúci týždeň si so svojím tímom naplánovali „celozávodnú“ dovolenku. Po návrate sa hneď v pondelok 13. februára stretne s Milošom Zemanom.

Čo sa v rozhovore okrem iného dozviete:

• čo ho prekvapilo zo strany Miloša Zemana;
• čo majú spoločné Pražský hrad a cedidlo;
• čo si Pavel povedal s Volodymyrom Zelenským;
• ako vznikol nápad na spoločnú návštevu Ukrajiny so Zuzanou Čaputovou;
• a či sa Pavel chystá za generálom Gerasimovom.

Bude sa po Hrade pohybovať váš priateľ, bývalý diplomat a lobista Petr Kolář?

Nesúhlasil by som s tým posledným slovom lobista.

To nemusí byť pejoratívny výraz. 

Viem, že nie, ale často to ako pejoratívum používané je. Okrem toho, že sme priatelia, má Petr Kolář dlhoročné diplomatické skúsenosti, a to vo dvoch kľúčových krajinách. V Spojených štátoch a v Rusku. Okrem toho pozná veľmi dobre celú našu vnútornú politickú scénu.

Zemanov poradca Martin Nejedlý mal len Rusko. 

Martina Nejedlého by som rozhodne neporovnával s Petrom Kolářom. Hodnotovo si sú vzdialení, sú na úplne opačných protipóloch.

To bol pokus o humor. 

Áno, rozumiem tomu. Petr Kolář sa určite bude v mojom okolí objavovať. Skôr teda ako externý poradca, pretože máme spolu nastavený vzťah tak, že on mi rád poradí, ale veľmi dobre vie, že si nakoniec urobím svoj názor. Rozhodne to nie je o tom, že by som musel uskutočniť akúkoľvek radu od Petra Kolářa – či už vyžiadanú, alebo nevyžiadanú.

Takže to bude váš priateľ po boku, ako ste to nazvali. Jeho partnerka Světlana Witowská (bývalá moderátorka Českej televízie, pozn. red.) povedala, že Petr Kolář je pre vás ako vŕba s pevnými koreňmi. Sedí to?

Sedí. Je totiž dôležité mať vedľa seba niekoho, kto nebude úplne zviazaný žiadnou pracovnou zmluvou, a teda aj istou obavou, aby si náhodou nejakou kritikou neskomplikoval pracovnú pozíciu. Petr Kolář mi hovorí aj veci, ktoré sa mi niekedy nepočúvajú dobre. Potrebujem mať niekoho, kto mi povie: „Toto sa ti nepodarilo a bolo by dobré sa nad tým zamyslieť.“

Kolář, mimochodom, povedal, že v súvislosti so zahraničnou politikou pomenovávate veci tak, ako naozaj sú, ale že predsa len nie je zvykom ventilovať to tak jasne. Cítila som tam trochu náznak výčitky, že by ste mohli byť diplomatickejší. O Číne ste hovorili ako o nepriateľskej krajine, ktorá nie je kompatibilná so západnými demokraciami. Dali ste najavo ochotu stretnúť sa s dalajlámom. Pripustili ste, že by ste rokovali s hongkonskou opozíciou… 

Treba odlíšiť obdobie, v ktorom sa nachádzam teraz, to znamená, že som zvoleným prezidentom, ale nie som v úrade. V okamihu, keď zložím sľub a budem už fungujúcim a úradujúcim prezidentom… Niekedy však treba vyjadriť stanoviská zrozumiteľnejšie.

Prečo by sme chodili okolo horúcej kaše a predstierali, že Čína je priateľská veľmoc, s ktorou sa v zásadných otázkach zhodneme, keď vieme, že to tak v mnohých veciach nie je? To však neznamená, že by sme nemali mať s Čínou dobré vzťahy.

Takže aj po inaugurácii to poviete takto? 

Budem, samozrejme, tvrdiť, že hodnotovo, ale aj z hľadiska dlhodobých strategických cieľov nie sme kompatibilní. O tom niet pochýb. To však vôbec neznamená, že by sme sa nemali usilovať o dobré vzťahy.

A o ekonomickú spoluprácu. 

O ekonomickú spoluprácu na základe vzájomnej prospešnosti. Treba k tomu pristupovať tak, že Čína je svetovou veľmocou nielen v ekonomike, ale aj vo vede a výskume. V mnohých oblastiach môžeme spolupracovať. Pokiaľ bude Čína schopná rešpektovať suverenitu a vzájomnú výhodnosť našich vzťahov, tak na tom nie je nič zlé.

A na tých rokovaniach o ekonomických veciach by sa mala vždy spomenúť otázka ľudských práv? Pýtam sa aj preto, lebo pán Kolář po vašich vyjadreniach pripomenul, že zahraničnú politiku určuje vláda. Tu to vyzerá takmer tak, že ju budete určovať vy. 

Nie, nie.

Takže budete hovoriť o Číne v súčinnosti s vládou? A pôjdete tam? Budete tam hovoriť o ľudských právach alebo nie?

Budem úplne zrozumiteľný. Keď som dostal informáciu, že mi chce pogratulovať prezidentka Taiwanu, tak taký telefonát, samozrejme, z princípu všeobecnej slušnosti neodmietnem. Na druhej strane sa rozhodne nechcem správať ako slon v porceláne, a preto som ešte pred tým telefonátom konzultoval s ministrom zahraničia, aká je presne pozícia Českej republiky. Práve preto, aby som neurobil krok vedľa.

A pokiaľ pri nasledujúcich krokoch, telefonátoch a stretnutiach budem mať akékoľvek vyhlásenia, tak ich vždy budem konzultovať s vládou. Záleží mi na tom, aby naša zahraničná politika bola koordinovaná, aby sme hovorili jedným hlasom, aby sme dosiahli čo najsilnejší efekt pre naše národné záujmy. Na tom mi záleží, nie na tom, aby som mal nejakú individuálnu zahraničnú politiku.

Prekvapila vás nesúhlasná až pobúrená reakcia Pekingu?

Neprekvapila. To je úplne konzistentné. Čínska strana vyjadruje svoje rozhorčenie a pobúrenie nad každým takýmto prejavom.

Spýtam sa inak. Potešila vás tá reakcia? Čína tým dostala jasný signál a vie, aký postoj voči nej máte. 

To vyhlásenie som nedával rozhodne s cieľom vyvolať akúkoľvek čínsku reakciu. Bol som si vedomý, že k nej môže dôjsť, ale nebol v tom zámer pobúriť alebo nejako nanovo nastaviť úroveň vzťahov. Len som dal najavo, že sme suverénna krajina, ktorá si nenechá diktovať, s kým smie alebo nesmie rokovať.

A kto by podľa vás mal dostať prednosť ako náš dôležitý ekonomický partner? Taiwan alebo Čína?

Keď sa pozrieme…

Už dnes je to Taiwan…

…čisto len na čísla, významnejším obchodným partnerom je pre nás Taiwan. Navyše má demokratické zriadenie, takže aj z tohto pohľadu je nám bližší. A my nemôžeme strkať hlavu do piesku pred realitou. Máme záujem na rozvoji ekonomických vzťahov s Taiwanom, máme záujem aj na tých investíciách. Máme záujem aj na ďalšej spolupráci napríklad v takých prominentných oblastiach, ako je výroba čipov.

Chcete navštíviť Taiwan ešte tento rok? 

O návšteve Taiwanu som nehovoril. Ak padla zmienka, tak o možnom budúcom stretnutí s taiwanskou prezidentkou, ale formát, čas a miesto rozhodne neboli predmetom rozhovoru.

Ale máte to v pláne?

Rozhodne by som sa nebránil stretnutiu s predstaviteľmi Taiwanu, ale určite budeme veľmi citlivo zvažovať, v akej forme, prípadne na akom mieste by niečo také mohlo prebehnúť.

A budete citlivo zvažovať aj to, či skôr navštívite Čínu alebo Taiwan? To tiež je signál… 

Opakujem, že vôbec nezaznela zmienka o tom, že by som mal navštíviť Taiwan.

Hovorím o vašich predstavách. Viem, že nezaznela, respektíve neviem o tom, že by zaznela. 

Takto dopredu som ešte neuvažoval. To prvé, o čom teraz hovorím, sú návštevy u našich susedov, čo považujem za úplne zásadné. Potom budú nasledovať návštevy v Európskej únii a v NATO. To sú asi organizácie a štáty, ktoré sú na vrchole nášho zoznamu. Tie ďalšie budú naozaj predmetom rokovaní.

Aj tak sa vás však teoreticky spýtam – je pre vás dôležité, ktorú z týchto dvoch krajín navštívite skôr? Šli by ste skôr do Číny alebo na Taiwan?

Priznám sa, že v súčasnosti si neviem predstaviť, že by som sa mal usilovať o návštevu Číny. Ale nechávam to otvorené, naše zahraničnopolitické záujmy budú asi predmetom ďalšej koordinácie. Pokiaľ by však návšteva Číny mala prebehnúť, tak by som si asi vedel predstaviť, že sa uskutoční na inej úrovni.

Na akej?

Napríklad na úrovni parlamentu alebo vlády. Nemusí to byť nutne na úrovni prezidenta.

Telefonicky ste sa rozprávali už aj s ukrajinským prezidentom Zelenským. Čo ste si povedali? 

Bola to z jeho strany gratulácia a poďakovanie za moje postoje vo vzťahu k Ukrajine. A vyjadrenie nádeje, že naša podpora Ukrajiny bude pokračovať. A prianie uskutočniť návštevu na Ukrajine.

Kedy tam vyrazíte?

Určite až po inaugurácii.

Vylučujete, že by ste tam išli ešte pred inauguráciou?

To ani z časových dôvodov asi nebude možné. Navyše by to bolo možno aj pomerne nešťastné, pretože ak chceme Ukrajine vyjadriť nejakú podporu, tak tá symbolická hodnota návštevy bude omnoho vyššia, keď už budem v úrade prezidenta.

Kto pôjde s vami?

Veľmi sa mi páčil nápad uskutočniť spoločnú cestu so slovenskou prezidentkou. A pokiaľ viem, jej sa ten nápad páčil tiež.

Čí to bol nápad? Kto to navrhol ako prvý? 

Do médií som to prvý raz povedal ja. Ale keď som mal možnosť s ňou nedávno hovoriť, tak mi vravela, že takmer v rovnakom čase sa o tom oni interne rozprávali tiež. Takže to pôsobí ako istá forma telepatie.

Ale niekto to povedal ako prvý.

Myslím si, že na tom naozaj nezáleží. Podstatné je, či taký nápad bude spoločný pre obe strany, či bude praktické ho uskutočniť. Aj z bezpečnostného hľadiska.

Chystá sa tam skoro celá Európska komisia, tak prečo by sa tam nemali vybrať prezident a prezidentka?

Osobne v tom problém nevidím. Je to naozaj skôr na dohovore so slovenskou stranou, ale aj s tranzitnou krajinou, pretože na Ukrajinu sa cestuje cez Poľsko.

Okrem toho, že to bude mať symbolickú hodnotu, čo konkrétne by z takého stretnutia mohlo vzísť?

Myslím si, že už sa budeme rozprávať o mnohých konkrétnych návrhoch, ktoré budú zaznievať na prípravných rokovaniach samitu NATO. Pred samitom určite prebehne nielen rokovanie na úrovni ministrov obrany, ministrov zahraničia a náčelníkov generálnych štábov.

A Ukrajina bude bezpochyby ako partner na niektoré z týchto rokovaní prizvaná. Myslím si, že niektoré konkrétne návrhy aj za Českú republiku by mohli byť predmetom stretnutia s prezidentom Zelenským.

Bude sa diskutovať aj o niečom inom než o pomoci? Chceli by ste otvoriť trebárs tému, aby Ukrajina po skončení vojny vstúpila do NATO?

Nemusím ju otvárať. To asi bude prirodzená téma, na ktorú to prezident Zelenskyj obráti. Určite vie, že ja dlhodobo členstvo Ukrajiny v NATO a prípadne v Európskej únii podporujem.

Ste za členstvo Ukrajiny v NATO čo najskôr?

V momente, keď to bude možné prakticky zrealizovať. Najskôr sa musí skončiť konflikt na Ukrajine a až potom môže prebehnúť rokovanie, na ktoré môže byť Ukrajina prizvaná, aby bol spustený formálny proces. Základné princípy na členstvo už Ukrajina dlhodobo spĺňa. Tým základným problémom dnes je, samozrejme, prebiehajúca vojna.

Budete sa v tejto súvislosti snažiť rokovať s maďarským premiérom?

Určite bude dôležité, aby sme sa snažili o zblíženie pozícií. Nielen pokiaľ ide o Vyšehradskú štvorku, ale aj o celé NATO, o pokračujúcu pomoc Ukrajine, o jej prípadné budúce členstvo, ale aj trebárs o formovaní vzťahu k Rusku.

V stredu ste mali večeru s predsedníčkou parlamentu Pekarovou Adamovou, predsedom senátu Vystrčilom a premiérom Fialom. Hovorili ste aj o ceste do Kyjiva?

Toto sme neriešili. Hovorili sme o koordinácii nielen zahraničnej politiky. Zhodli sme sa na tom, že všetky aktivity smerujúce do zahraničia budeme celkom jednoznačne konzultovať spolu.

Čakala som, že vám Miloš Zeman alebo jeho kancelária ponúknu priestory na prvé rokovania, čo sa nestalo. Ponúkol vám ich Petr Fiala. Prekvapil vás Zeman?

Hlavne ma prekvapilo, že celý proces odovzdania funkcie prezidenta vlastne nie je nijako opísaný. Keď si spomeniem na situáciu v akomkoľvek armádnom prostredí, tak tam je úplne jasne stanovené, kto, kedy a čo komu odovzdáva. A aj kto za akú časť procesu zodpovedá. Teraz sa rozprávame o poste hlavy štátu a ono to vôbec nie je ošetrené.

A ako by ste pomenovali mieru vľúdnosti – alebo po klausovsky nevľúdnosti – zo strany Pražského hradu?

Takto to nemalo byť nastavené. Aj s ohľadom na vek a zdravotný stav prezidenta som bol od začiatku pripravený reagovať pružne na to, čo navrhnú. Ale očakával som, že iniciátormi budú skutočne oni.

Pozreli ste sa na webové stránky Hradu?

Samozrejme. A aj som hovoril s viacerými ľuďmi, ktorí na Hrade pracujú.

Prekvapilo vás, že na hlavnej stránke nie je ani zmienka o tom, že sa volil prezident, že je už aj zvolený a že ste to vy?

Veľmi ma to neprekvapuje.

Po rozkliknutí som tam našla len dve tlačové správy. Jedna je o tom, že Miloš Zeman bol voliť a druhá o tom, že Zeman dvomi vetami gratuluje novému prezidentovi. Čakali ste niečo osobnejšie?

Nečakal.

Vzhľadom na to, že tá vľúdnosť nie je veľká, možno je aj nulová, čo by ste akútne potrebovali riešiť a nemôžete?

V stredu prebehlo prvé rokovanie medzi budúcou šéfkou kancelárie a súčasným šéfom kancelárie. A podľa spätnej väzby, ktorú mám, to rokovanie nebolo nekonštruktívne. Bola tam, naopak, vyjadrená snaha vyjsť v ústrety.

V čom konkrétne?

V zložení kancelárie, v personálnom obsadení a v procesoch, ktoré bude potrebné odovzdávať, prípadne sa o nich vzájomne informovať. Teraz budú v kontakte okrem šéfov kancelárií aj tajomníci.

Požiadal som Radka Hokovského, ktorý pre mňa bude túto prácu vykonávať, aby sa spojil s pánom Hlinovským. O desať dní budeme mať možno stretnutie s prezidentom, a to už sa dohodneme aj na ďalších veciach.

Ako vlastne budete zisťovať, ktorí ľudia sú osobne napojení na Zemanovho kancelára Mynářa a poradcu Nejedlého? Hovorili ste o audite, ale vy oň teraz požiadať nemôžete, čo vám odkázal šéf NKÚ (Národného kontrolného úradu – pozn. red.), s ktorým sa ešte len máte stretnúť…

Možností zase tak veľa nie je, bude to dlhodobejší proces. Tu sa nedá robiť nejaké zemetrasenie. Musím sa naozaj oboznámiť so situáciou. Teraz môžem maximálne vychádzať z informácií, ktoré sú strohé a môžu byť subjektívne.

Rád by som si urobil obraz nielen na základe vlastných rozhovorov s ľuďmi, ale aj na základe rozhovorov, ktoré uskutoční Jana Vohralíková. A potom sa budeme rozhodovať. Prezident má možnosť upraviť štruktúru kancelárie podľa svojej predstavy o jej fungovaní. A ja tam nutnosť nejakých zmien vidím.

Budete konkrétny?

Predovšetkým ide o štruktúru odborov. Trebárs rozdelenie politického odboru na vnútorný a zahraničný mi pripadá logické. Ale naozaj je to v procese tvorby.

Chápem, že máte len strohé informácie a veľa ich nemáte, ale už ste si stihli vyhodnotiť, že chcete inú ochranku. Nebolo to trochu neférové voči tým ľuďom? Alebo máte konkrétne informácie, že by vás nejakým spôsobom ohrozovali či vynášali informácie?

Nie, povedal som, že k časti útvaru ochrany prezidenta necítim dôveru. A to z dôvodu, že podľa informácií, ktoré mám, sa dopustili niektorých neštandardných činností, ktoré by asi prebiehať nemali.

Opäť sa pýtam: budete konkrétny?

Na mysli mám napríklad to, že okrem útvaru ochrany prezidenta sa v priestoroch Hradu pohybuje aj súkromná bezpečnostná agentúra, ktorá má úplne neštandardné podmienky prístupu. To je v rozpore so všetkými zásadami. Toto vo mne, samozrejme, vyvoláva nedôveru. Najskôr som si chcel urobiť jasno v tom, aby som vedel, prečo k takému konaniu dochádzalo.

Viete, ako sa tá agentúra volá a kto si ju najal?

Údajne ide o agentúru 3D. Naozaj neviem, kto si ju najal. Budem sa o to, samozrejme, zaujímať, pretože je to vec, ktorá sa vymyká pravidlám. Malo by byť jasno v tom, kto a za akých podmienok si agentúru najal a aké vôbec bolo jej pôsobenie na Hrade.

Keď hovoríte, že pôsobila neštandardne, čo konkrétne máte na mysli? Mala väčšie právomoci než hradná ochranka?

Ak má niekto neobmedzený prístup a polícia má dokonca pokyny zamestnancov tejto agentúry nekontrolovať… Ak majú prístup nielen k technickým prostriedkom, s ktorými sa na Hrade pracuje, ale aj do všetkých priestorov… Tak to, pochopiteľne, vzbudzuje rozpaky a určité podozrenia.

A je to aj na podanie trestného oznámenia? Hovorili ste, že sa už rysujú situácie, ktoré by naň mohli byť zrelé. 

Bude ma napríklad zaujímať, akým spôsobom bola táto agentúra najatá a z akých prostriedkov bola platená. Pokiaľ ju platili z prostriedkov určených na chod prezidentskej kancelárie, potom to bolo evidentné zneužitie verejných prostriedkov, pretože na ochranu – nielen tú fyzickú, ale aj technickú – je určený práve útvar ochrany prezidenta. Nie nejaká agentúra.

Rovnako ako teraz posledné verejné informácie týkajúce sa Miloša Baláka (bývalý riaditeľ Lesnej správy Lány odsúdený na tri roky väzenia, ktorému však Miloš Zeman udelil milosť – pozn. red.) a jeho ďalšej snahy pokračovať v ťažbe kameňa v Lánskej obore. To sú všetko veci, ktoré sú minimálne na prvý pohľad podozrivé, a bol by som veľmi rád, ak by sa vysvetlili, vyriešili a dotiahli do konca.

Je tam ešte nejaká kauza, ktorá bude z mediálneho hľadiska nová?

V tejto chvíli nie som schopný odpovedať, pretože taký hlboký pohľad naozaj nemám. Mám strohé informácie od ľudí z kancelárie a od ľudí z okolia prezidenta, nemám však žiadne konkrétne podklady.

Čo si sľubujete od rokovania so šéfom NKÚ?

Že dostanem informácie o priebehu auditu, ktorý sa na Hrade uskutočnil. Porozprávam sa s ním, aké sú možnosti, či je napríklad možné urobiť opakovaný audit v súčinnosti trebárs aj s Národným bezpečnostným úradom, pretože by ma zaujímalo, akým spôsobom budú doriešené prípady neoprávnenej skartácie utajovaných dokumentov.

To, čo by som si naozaj prial zo všetkého najmenej, je, aby som si prevzal kanceláriu a ešte o pol roka neskôr musel riešiť nejakých kostlivcov v skriniach.

Máte predstavu, kedy dostanete k dispozícii správu NKÚ, teda audit, ktorý sa robil vlani?

Na to sa chcem práve spýtať riaditeľa. Náš rozhovor bude zameraný skôr na prvotnú orientáciu, na zoznámenie sa, aby sme sa spoznali osobne, aby som sa dozvedel, čo NKÚ vo vzťahu k Hradu a kancelárii vlastne robil, či sú tie správy zverejniteľné alebo nie a na to, aká je možnosť účasti NKÚ na procese odovzdávania hradnej kancelárie.

Pred chvíľou ste použili slovo zemetrasenie, keď ste hovorili, že na Hrade vlastne nechystáte nejaké obrovské a rýchle zmeny. V predvolebnej kampani ste však používali pojem generálne upratovanie. Takže z toho bude skôr akési dlhodobé upratovanie?

Z toho, čo viem teraz, to vyzerá, že to asi bude trvať dlhší čas, pretože skutočne nie je možné prísť a všetko prevrátiť hore nohami. Kancelária musí mať nejakú kontinuitu a nepochybujem o tom, že aj v terajšej kancelárii pracuje veľa ľudí, ktorí robia z odbornej stránky kvalitnú prácu.

Zároveň by som však, samozrejme, chcel, aby som sa na tím, s ktorým budem pracovať, mohol spoľahnúť.

A viete už teraz, či niektorí členovia kancelárie budú môcť zostať? Alebo to bude všetko v rukách Jany Vohralíkovej, ktorá má vašu plnú dôveru?

V tomto smere jej určite dám vysokú dôveru, pretože to budú ľudia, s ktorými bude pracovať najmä ona. A myslím si, že tie kritériá, na ktorých sme sa dohodli, sú celkom jasné.

Aké sú to kritériá?

Predovšetkým profesionalita. Potom, samozrejme, aspoň základná miera lojality, teda predovšetkým v tom zmysle, že z Hradu nebudú ako cedidlom unikať informácie pracovného charakteru.

V tom prípade asi budete musieť tým ľuďom dať čas, aby mohli dostatočne preukázať, že sú lojálni. Alebo ako to chcete posúdiť?

Nevnímam to tak, že by to mala byť slepá lojalita, ale aspoň základná lojalita vo vzťahu k organizácii, v ktorej pracujú. Pokiaľ sú nejaké informácie interné, tak nie je možné, aby boli zverejňované na všetky strany.

V takých prípadoch som sa vo všetkých organizáciách riadil kritériom prípadnej straty dôvery. Pokiaľ niekto zámerne tú dôveru poruší, tak s takým človekom naozaj pracovať nemôžem. U takého človeka si nikdy nie ste istý, čo vám vyvedie.

Tento rok vás toho čaká naozaj dosť. Horí téma ústavných sudcov, niekoľko sa ich bude musieť vymeniť. Miloš Zeman vám trochu komplikuje situáciu tým, že chce vopred vymeniť predsedu ústavného súdu Pavla Rychetského. Chce ho poslať domov, hoci Rychetský má mandát až do augusta. Máte už nejaké mená. A s kým túto otázku vlastne konzultujete?

Mená sa objavujú, ale asi by nebolo férové o nich teraz hovoriť. Som pripravený o nich hovoriť nielen s odborníkmi, ktorých hodnotenie by asi malo byť zásadné, ale aj sa dohodnúť na nejakej forme verejného vypočutia, ktoré umožní klásť otázky aj odborníkom z akademickej právnickej obce a verejnosti.

Tých odborníkov, s ktorými to chcete konzultovať, už máte?

No, keď sa na to pozrieme, tak tu máme odborníkov na ústavné právo.

Bude vám radiť napríklad Jan Kysela, ktorý už cez médiá odkazuje, aké možnosti máte v prípade výmeny predsedu ústavného súdu? On vám hovorí, že Zemana nemáte brať do úvahy a jednoducho si máte vymenovať svojho predsedu ústavného súdu. 

Samozrejme, rád by som sa správal v maximálnom možnom súlade s ústavou. Nielen s literou, ale aj so zvyklosťami. Nechcem sa správať svojvoľne, ako to občas robil Miloš Zeman. Veľmi rád by som konzultoval s ľuďmi, akými sú práve napríklad profesori Kysela, Winter, Přibáň a ďalší.

Samozrejme, rád by som sa o tom rozprával trebárs aj s Pavlom Rychetským a mnohými ďalšími ľuďmi z akademickej obce, ale aj zo senátu.

A už ste s niektorými z nich rokovali? Mandát na ústavnom súde sa končí siedmim ľuďom, pričom začiatkom mája dvom podpredsedom a jednému sudcovi. V júni pribudne ďalší, takže je to vlastne dosť súrne. 

Áno, je to súrne. Ale kým nie som oficiálne vo funkcii, nechcel by som sa púšťať do niečoho, čo by mohlo zaváňať práve prekračovaním dosiaľ neexistujúcich právomocí. To mi nebráni viesť konzultácie práve s už spomenutými profesormi, s ktorými som ich viedol aj v čase prípravy na kampaň a počas nej. Som pripravený, a pokiaľ budú ochotní pokračovať, tak s nimi budem konzultovať aj naďalej.

Je pravda, že namiesto Pavla Rychetského zvažujete vymenovať bývalého predsedu najvyššieho správneho súdu Josefa Baxu?

Takto ďaleko by som nešiel, ale pán Baxa je určite jedným z mien, ktoré som nielen počúval, ale o ňom aj uvažoval, pretože si ho vážim. Takže určite by som ho nevylučoval, ale rozhodne ani nie sme tak ďaleko, aby som povedal, že je práve tým kandidátom, ktorého zvažujem.

A máte už dnes v hlave nejaké iné mená?

Mám aj ďalšie mená. Ale teraz ich ešte neprezradím.

Spomeniem ešte ústavného sudcu Josefa Fialu, ktorého na post predsedu ústavného sudcu údajne zvažuje Miloš Zeman. 

Tiež som to počul. Nechajme však otvorené, či to Miloš Zeman urobí alebo nie. Nielen premiér, ale aj ja s ním azda budeme v skorom čase hovoriť a myslím si, že obaja ho asi požiadame, aby taký krok nerobil. Ale bude to na ňom, ako si vyhodnotí situáciu.

Požiadate Josefa Fialu, aby funkciu predsedu ústavného súdu neprijal? Chápem to správne?

Rozhodne by som ho o niečo také nežiadal, to je vecou jeho svedomia, či niečo také chce alebo nechce urobiť.

Kedy otvoríte Hrad pre verejnosť? Toto zaznievalo v kampani často, nielen od vás. 

Ak by to bolo na mne, urobil by som to zároveň s dňom inaugurácie.

Je to však na Vítovi Rakušanovi a asi to nebude možné. 

Nie som si úplne istý. Veľmi rád by som počul naozaj konkrétne zhodnotenie bezpečnostnej situácie, ktoré ospravedlňuje pokračovanie tých veľmi prísnych bezpečnostných opatrení. A pokiaľ také jasné zrozumiteľné odôvodnenie nie je, tak by som veľmi rád diskutoval o tom, kedy a za akých podmienok sme schopní opatrenia uvoľniť, prípadne úplne zrušiť.

V kampani sa to dobre počúvalo, ale Miloš Zeman vlani v novembri vyzval práve ministra vnútra Rakušana na zrušenie kontrol vstupu na Hrad. Rakušan to odmietol s tým, že kontroly zostanú zachované počas trvania ruskej agresie proti Ukrajine. Takže kým bude vojna, Hrad bude čiastočne uzavretý. 

To mi úplne nepripadá ako zásadné odôvodnenie.

Potvrdilo to aj policajné prezídium. 

Mohli by sme teda povedať, že tie dôvody nebudú nikdy, pretože vždy bude niekde nejaký konflikt. Musíme si naozaj vyhodnotiť, do akej miery je Hrad ako významná kultúrna pamiatka v ohrození.

To ohrozenie bolo úplne zrejmé v čase vlny teroristických útokov po Európe, ale zatiaľ za celý čas agresie Ruska proti Ukrajine sa neukázalo, že by táto vojna mala mať nejaký bezprostredný dosah aj na bezpečnosť niektorých našich kľúčových objektov.

Či už sú to kultúrne pamiatky, štátne inštitúcie, alebo trebárs energetické objekty. Je namieste byť ostražitý a nepodceňovať bezpečnosť. Na druhej strane to však nemôžeme preháňať.

Tak to znie pekne, ale vojna na Ukrajine stále je. Čo si sľubujete od samitu NATO v súvislosti s témami začatia mierových rokovaní, prípadne aspoň diskusií o nich? To bola veľká volebná téma Andreja Babiša, ktorý ich chcel sám organizovať. 

Naším cieľom by malo byť jasné vyjadrenie pripravenosti na mierové rokovania, ale základný krok musí prísť zo strany Ruska. To musí prejaviť aspoň akúkoľvek vôľu k zastaveniu bojovej činnosti a návratu k rešpektovaniu medzinárodných pravidiel a noriem.

To znamená opustiť ukrajinské územie a začať rokovať o novom nastavení vzťahov. Z toho, čo však viem, Rusko o takom vývoji vôbec neuvažuje. Naopak, samo chce klásť podmienky, na ktorých konci by vlastne bolo obmedzenie suverenity Ukrajiny, prípadne strata jej území.

Keď hovoríte „z toho, čo viem“, znamená to, že viete niečo viac, než zaznieva v médiách?

Nie, to si nemyslím. Nemám zatiaľ žiadne tajné informácie ani žiadne zákulisné informácie. Ale v tomto prostredí som sa pohyboval celý život, takže aj tie dostupné informácie si dokážem vyhodnotiť možno do väčšej hĺbky.

Naozaj zatiaľ nie sú žiadne náznaky, že by Rusko prejavilo vôľu urobiť nejaké kompromisy. Všetky návrhy, ktoré prichádzali zo strany Ruska, boli v štýle „začneme rokovania s tým, že podmienky si stanovíme my, a rozhodne to nebude o tom, že by sme opúšťali ukrajinské územie, ktoré sme okupovali a neoprávnene priradili pod Ruskú federáciu“.

Spýtam sa asi dosť naivne, ale aj tak to skúsim. Vylučujete, že by ste nakoniec mohli byť akousi spojkou v tých rokovaniach? Vychádzam z toho, že s generálom Gerasimovom ste už osobne rokovali. 

Myslím si, že toto je úplne mimo diskusie. Česká republika dnes pre Rusko nie je partnerom, ktorého by mohlo hoci aj len vzdialene rešpektovať. A myslím si, že dokonca ani ja ako osoba by som pre súčasný ruský režim nebol ani vzdialene niekým, kto by mohol nejaké rokovanie sprostredkovať.

To, že som v pozícii predsedu vojenského výboru NATO rokoval s generálom Gerasimovom, bolo v dôsledku toho, že som na to mal mandát všetkých tridsiatich členských krajín NATO.

Možno ho dostanete znova. 

To si naozaj neviem predstaviť. Na druhej strane, ak bude záujem o akúkoľvek moju radu na pôde NATO, samozrejme, rád ju ponúknem a rád sa zúčastním na akejkoľvek aktivite, ktorá bude smerovať k urovnaniu konfliktu na Ukrajine. Ale zásadne vždy len na základe dohody medzi spojencami.