Denník N

Klimatické hnutie nemôže prenechať tému pomoci ľudí pri energetickej kríze extrémistom, vraví aktivistka Bromová

Klimakemp sa v roku 2022 niesol v duchu prepojenia tém klimatickej a bytovej krízy. Foto – Limity jsme my
Klimakemp sa v roku 2022 niesol v duchu prepojenia tém klimatickej a bytovej krízy. Foto – Limity jsme my

Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.

Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska sa zhodujú, že zmena klímy prebieha práve teraz, konštatuje nedávny výskum verejnej mienky o zmene klímy na Slovensku. Spoluautorka výskumu a publikácie v Česku – Klimavize, si myslí, že aktivisti by nemali v ľuďoch vyvolávať strach. Mali by viac jazdiť do terénu a zaoberať sa problémami, ktoré ľudí trápia, hovorí Anna Bromová.

Väčšina našej verejnosti si praje, aby sa do opatrení voči zmene klímy aktívnejšie zapojil súkromný aj verejný sektor. Ľudia podľa tohto výskumu klimatické hnutie nielen registrujú, ale vnímajú aj to, čo im hovorí. Kde sa ako spoločnosť momentálne nachádzame?

Výskumy, ktoré opisujete, sú veľmi podobné našim. Často sa s urgenciou riešenia zmeny klímy spája aj strach a neistota, aký to na nás bude mať vplyv v bežnom živote. A práve tu je podstatný spôsob, ako bude klimatické hnutie k tejto výzve pristupovať. Možno už nie je efektívne hovoriť iba to, že klimatická kríza tu je a vyvolávať v ľuďoch ďalší strach. Myslím si, že sme sa posunuli. Ľudia zmenu vnímajú, ale majú strach z toho, čo bude.

Teraz sa otvára priestor na to, aby klimatické hnutie navrhovalo riešenia a ukazovalo, čo môžeme robiť. U nás v Česku to bol práve koniec uhlia ako prvý krok, vďaka čomu sa otvorili nové cesty, kadiaľ je možné napredovať.

Foto – archív Anny Bromovej

Akú rolu teda majú hrať v spoločnosti organizácie a jednotlivci z klimatického hnutia?

Za mňa je určite podstatné, aby bolo hnutie pestré, tlačilo na rôzne miesta a plnilo rozličné funkcie, pretože široká paleta občianskej angažovanosti je dôležitá. Má mať tiež sociálny rozmer. Myslím si, že to je úlohou najmä hnutí zdola, aby zostali blízko ľuďom. Aj v našom výskume sa ukazuje potreba myslieť na ekonomický aspekt zmeny klímy, ako dopadá na základné potreby ľudí.

S vojnou na Ukrajine, nutnosťou úspor a energetickou chudobou sa táto potreba ešte zintenzívnila. Tu vidím rolu klimatického hnutia, ktoré musí stáť za ľuďmi a snažiť sa, aby opatrenia, ktoré navrhujú naše vlády, boli sociálne citlivé. Aby túto tému neukradli napríklad fašizujúce strany, ktoré sa snažia presadzovať návrhy uzatvárajúce nás pred svetom a znevýhodňujúce časť našej spoločnosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Slovensko

Teraz najčítanejšie