Denník N
Jana Shemesh
Správy vybrala a komentovala Jana Shemesh
1. Test nedeľným predajom
Nedá sa vylúčiť, že v tomto volebnom období sa podarí schváliť zákaz nedeľného predaja, čo je jedna zo sociálno-kultúrnych tém, ktoré sa objavujú v slovenskej politickej a spoločenskej debate.
Reportér Denníka N Miro Kern narátal, že tento návrh – tentoraz z dielne konzervatívnych poslancov OĽaNO, dvoch nezaradených a jedného poslanca Sme rodina – by mohol získať podporu 70 hlasov, lebo by sa k nemu okrem OĽaNO, časti poslancov Sme rodina a Smeru pridali aj niektorí nezaradení a extrémisti.
O zákone sa dnes hovorilo v prvom čítaní, na budúci týždeň sa bude hlasovať, či prejde do druhého, a ak áno, definitívne hlasovať sa bude v marci. Ak ho schvália, zákaz nedeľného predaja s niektorými výnimkami by mal začať platiť od mája.
Navrhovatelia zákona argumentujú šetrením energiami, ako aj faktom, že to pomôže rodinám, lebo hlavne ženy, ktoré tvoria 80 percent pracovnej sily v službách, by mali 44 dní voľna navyše.
Pre korektnosť treba povedať aj to, že by prišli o 44 dní (respektíve nedieľ, ktoré by odpracovali) s príplatkom za prácu v nedeľu, čo pre viaceré skupiny žien nie je zanedbateľná strata.
Okrem „filozofického“ sporu, či treba ctiť nedeľu ako deň pokoja alebo nechať ľuďom možnosť rozhodnúť sa, ako ju strávia, čo je princíp, ktorý v tomto prípade presadzuje SaS, Hlas a „Budajova“ frakcia, je na tomto bode zaujímavé sledovať, ako sa pri ňom vedia dohodnúť časti OĽaNO a Smeru. Teda strán, ktoré sa k sebe inak správajú veľmi nepriateľsky.
Kto s kým. Mohlo by to naznačovať, že pár mesiacov pred voľbami sa budú hľadať spojenectvá na prijímanie zákonov, ktoré sú na jednej strane populistické a na druhej presadzujúce isté kultúrne rámce.
Zákaz predaja v nedeľu totiž v sebe krásne spája to, čo za dôležité považujú konzervatívci v parlamente a populisti, ktorí sa chytia každej sociálne príťažlivej témy.
Ako vo svojom texte upozornil kolega Kern, keďže vláda nemá dôveru, presunulo sa viac moci do parlamentu, kde môžeme očakávať viac takýchto pokusov presadiť doteraz nepriechodné témy.
Vláda by si takýto návrh zrejme nemohla dovoliť, lebo by narazila na obmedzenia vyplývajúce z jej postavenia, a otázne je aj to, ako by sa k nemu postavila prezidentka, ktorá teraz na vládu „dohliada“.
2. A dejú sa tam aj takéto hanebnosti
Až na drobné výnimky väčšina poslancov OĽaNO, Sme rodina, Smeru, Hlasu, extrémistov a nezaradených tento týždeň potopila hlasovaním proti alebo zdržaním sa návrh poslanca Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška zakazujúci pomenúvanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch slovenského štátu a ďalších totalitných ideológií.
Táto skupina má v zásade rovnaké jadro ako tá, ktorá zrejme podporí zákaz nedeľného predaja.
To, že za Valáškov návrh hlasovalo len 32 poslancov a poslankýň, je hanebné. Lebo tu nejde o stranícke tričká, predvolebnú kampaň alebo taktizovanie, či o hlúpe výhovorky, že ľudia na dotknutých uliciach by si museli zmeniť doklady.
Tu ide o hlboko zažratú neschopnosť, neochotu či zbabelosť volených zástupcov a zástupkýň národa jasne sa postaviť proti totalitným režimom a ich predstaviteľom, ktorí majú preukázateľne na svedomí životy slovenských občanov a občianok, ich degradáciu, krádeže ich majetkov aj obmedzovanie ich občianskych a ľudských práv.
V niektorých prípadoch to bolo preto, lebo sympatie k totalitným režimom majú vo svojej politickej a osobnostnej DNA, v iných išlo o čistú kalkuláciu s cieľom osloviť či aspoň nepodráždiť istý typ voliča a zase postrašiť progresívcami, niekde sa nedá vylúčiť ani čistá hlúposť, ktorá však nemôže byť ospravedlnením.
V každom prípade, rozprava, ktorá sa k tomuto návrhu odohrala, bola – ako už mnohokrát v tomto volebnom období pri „kultúrnych“ témach – nechutná.
Hanba padá na každého, kto hlasoval proti alebo sa zdržal. A mala by ho plieskať, keď sa objaví na verejnom podujatí venovanom obetiam nacizmu ci iných totalitných ideológií.
3. Máte problém nájsť pediatra? Môže to byť ešte ťažšie
Keď zas raz bude niekto ľudí na Slovensku vyzývať na to, aby mali viac detí a nebáli sa ich priviesť na svet, mohol by sa zamyslieť aj nad tým, ako sa rodinám darí zvládať bežné životné situácie a akú v tom majú podporu od štátu.
Napríklad čo sa deje, keď dieťa potrebuje pediatra či pediatričku. Ideálne čo najbližšie k miestu bydliska a tak, aby jeden z rodičov nemusel stáť hodiny v rade na časenku. A úplne super by bolo, keby čo najviac rodičov a ich detí našlo takých lekárov či lekárky, ktorým dôverujú, s ktorými si rozumejú, ktorí nepracujú pod stresom z preťaženosti a naozaj majú čas venovať sa deťom, koľko treba.
To, že máme na Slovensku nedostatok detských ambulantných lekárov a lekárok, nie je nič nové. Rovnako ako to, že polovica z tých, čo pracujú, je v dôchodkovom veku, čo sa dá preložiť aj tak, že keď skončia, nemusí po nich prísť náhrada.
Ako pripraviť pediatra. Na výchovu špecialistu pediatra treba najmenej štyri roky a od začiatku tohto mesiaca sa to ešte skomplikuje. Kolegyňa Veronika Folentová píše, že je to tak preto, lebo ministerstvo zdravotníctva nemá peniaze na rezidentské štúdium v odbore pediatria, ale ani v odboroch detská psychiatra (to je naozaj alarmujúce), anestéziológia, kardiológia či pôrodníctvo a gynekológia.
Rezidentské štúdium je pritom program, ktorý má potenciál lekárov a lekárky prilákať na špecializácie a zvýšiť ich atraktivitu pre zamestnávateľov.
Program by sa vraj mohol obnoviť, nikto však nevie kedy.
Hlavná odborníčka pre pediatriu Elena Prokopová, s ktorou tento krok ministerstvo nekonzultovalo, hovorí, že bude znamenať „redukciu už aj tak malého počtu lekárov, ktorí si volia pediatriu ako svoju budúcu špecializáciu“.
Myslí si, že jedným z dôvodov, prečo k tomu došlo, je aj plnenie podmienok, ktoré presadzovali lekárske odbory počas krízy s výpoveďami. Ich šéf Peter Visolajský to však odmieta.
Summa summarum: minister Lengvarský, ktorý už dostal od úradu vlády výstrahu pre (časťou odborníkov očakávané) meškanie implementácie plánu obnovy, má ďalší problém.
Jeho ministerstvo pôsobí ako jeden zo slabších článkov poverenej vlády, čo však nemusí byť výhradne len jeho chyba, lebo nepracuje v práve priaznivom prostredí, má mizernú politickú podporu a hasí jednu krízu za druhou.
To všetko v ležérno-chaotickom móde posledných rokov, ktorý sa dá opísať aj ako „všetko, čo sa dá, odložme na poslednú možnú chvíľu a vyriešme o päť minút dvanásť“.
Lenže výchova, príprava a zaradenie lekárov špecialistov do praxe je predsa len zložitejší a dlhší proces, ktorý by mal mať jasné pravidlá. Ak ich mať nebude, poobzerajú sa lekári a lekárky po krajinách, kde to funguje lepšie.
Jednou vetou:
5. Robert Fico sa na tlačovej besede vyhrážal vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela z podplácania, že príde o policajný dôchodok.
6. Vyše 53 % obyvateľov Slovenska pozoruje zvýšenie agresivity a vzájomných útokov ľudí, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Len 44,5 % opýtaných takéto zvýšenie agresivity a útokov nespozorovalo.
7. Policajná inšpekcia znova obvinila bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana, píše web Aktuality.sk. Obvinenie údajne súvisí s podozrením z vynášania z polície. Zurian zatiaľ uznesenie nemá, inšpekcia prípad nechce komentovať.
9. V bydlisku Daniela Lipšica niekto nahlásil bombu, informoval špeciálny prokurátor. Celú bytovku podľa neho museli evakuovať. „Ubezpečujem všetkých, že podobné incidenty mňa ani mojich kolegov na Úrade špeciálnej prokuratúry nijako neovplyvnia,“ vyhlásil.
10. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zhoršila prognózu očakávaného schodku verejných financií na tento rok. Namiesto 5,6 % HDP očakáva 6 %. Dôvodom sú zmeny, ktoré prijal parlament pri jeho schvaľovaní.
Zaujímavé články:
V debate síce neodznelo nič škandalózne, no Lehotský sa beletristicky vynašiel a napísal, že „vo vzduchu ostalo visieť iba nevypovedané ‚slobodný internet treba umlčať‘“. Čo na tom, že to bolo nevypovedané práve preto, že si to nik zo zúčastnených nemyslí?
Filip Struhárik o knihe šéfredaktora Hlavných správ (dennikn.sk)
Ako človek som z toho sklamaný, ale ako najvyššie postavený veliteľ v ozbrojených silách si myslím, že to nemá pravdepodobne žiadny strategický vplyv na obranyschopnosť štátu.
náčelník generálneho štábu slovenskej armády Daniel Zmeko v rozhovore s Luciou Osvaldovou o tom, že slovenskí muži podpisujú vyhlásenia o neochote bojovať
Citát:
podpredseda NR SR Gábor Grendel
Danglár:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Internetom koluje falošný povolávací rozkaz, ktorý má voličov vystrašených vojnou na Ukrajine presvedčiť, že im hrozí nasadenie na fronte.
Kampaň pred nadchádzajúcimi voľbami možno vojde do histórie tým, že strany oháňajúce sa vlastenectvom strašia ľudí obranou vlasti a vymyslenú mobilizáciu použijú na skutočnú mobilizáciu voličov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
