Pravdivá história scholzovania

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Pred pár týždňami, vo chvíli obrovskej frustrácie z toho, že nemecký kancelár Olaf Scholz odmietal udeliť európskym vlastníkom tankov Leopard vyrobených v Nemecku povolenie poslať ich na Ukrajinu, mi ukrajinský priateľ na WhatsApp napísal satirickú definíciu slova „scholzovanie“. Vedľa fotografie kancelára sa slovníkovým štýlom písalo, že ide o „oznamovanie dobrých úmyslov s cieľom použiť/nájsť/vynájsť akýkoľvek predstaviteľný dôvod na oddialenie a/alebo zabránenie ich uskutočnenia“. Zdalo sa mi to ostré a zábavné, rýchlo som to tvítoval a už som o tom nepremýšľal. Aj sa mi zdalo, že sa na mojom twitterovom účte niečo deje, ale ja som radšej venoval pozornosť písaniu o samotnom probléme.

O šesť dní neskôr som sledoval rozhovor so Scholzom v nemeckej televízii ZDF. Keď ho novinár konfrontoval so „scholzovaním“, pričom výraz pripísal „britskému historikovi“, vrátil som sa na Twitter a zistil som, že jeden rýchly tvít bol zobrazený asi 1,1 milióna ráz. V nemeckých i medzinárodných médiách túto definíciu často citovali ako moju. Keďže, ako všetci vieme, internet nikdy neklame, stalo sa historickým faktom, že som takto definoval „scholzovanie“. (Síce som potom tvítoval pôvodný ukrajinský mém a vec som objasnil, toto vysvetlenie už, samozrejme, nik nečítal.)

Spýtal som sa svojho ukrajinského priateľa, či vie, kto je skutočným autorom satirickej definície. Nevedel, ale povedal mi, že Ukrajinci to slovo používajú už mesiace. Už v júni tvít od používateľa @biz_ukraine_mag informoval, že „Scholz“ sa teraz na Ukrajine používa ako termín, ktorý znamená neustále niečo sľubovať bez toho, aby sme to mali v úmysle urobiť.

Že urobili najviac?

Reakcie boli zaujímavé. Jeden z redaktorov popredných nemeckých konzervatívnych novín Frankfurter Allgemeine Zeitung vo svojom položartovnom redakčnom komentári napísal, že „našim po anglicky hovoriacim priateľom“ by bolo lepšie odporučiť, aby sa najskôr zamysleli nad témami ako „bidenovanie, trumpovanie, trussovanie a johnsonovanie“, nehovoriac o „harryovaní a meghanovaní“. Jasný, aj keď mierne vyjadrený odkaz znel, že my Anglosasi by sme sa mali starať o svoje veci. (Naopak, ja by som uvítal akékoľvek nemecké satirické komentáre k johnsonovaniu, hoci podpora pre Ukrajinu je zhodou okolností jedinou témou, pri ktorej si Boris Johnson zaslúži rešpekt.) Keďže však pojem scholzovanie pochádza z Ukrajiny, nie z Veľkej Británie, táto nemecká kritika nás už nemusí trápiť.

Oveľa významnejšia bola Scholzova vlastná odpoveď na otázku televíznej relácie Čo teraz…? Po rozšírení podpory, ktorú Nemecko poskytne Ukrajine, povedal vetu zrejme pripravenú jeho spindoktorom, že „preklad slova scholzovanie je, že Nemecko robí najviac“. Nemecká podpora Ukrajine je skutočne značná, ako by ste aj dúfali od demokracie s najväčšou ekonomikou v EÚ a s najrozsiahlejšími väzbami na východnú Európu. Povedať však, že Nemecko robí najviac, nie je len sebauspokojenie, dokonca sebaospravedlňujúce, ale, samozrejme, aj falošné.

Sú to Spojené štáty, ktoré urobili najviac. Napriek všetkej úžasnej odvahe a zručnosti ukrajinských ozbrojených síl, nebyť rozsahu a rýchlosti americkej vojenskej podpory, Rusko mohlo dnes okupovať oveľa väčšiu časť Ukrajiny. Takže my Európania – my všetci, Britov nevynímajúc – by sme sa mali naozaj zamyslieť nad tým, prečo sa takmer 80 rokov po roku 1945 pri obrane európskeho územia, európskej slobody a európskej bezpečnosti stále spoliehame na strýčka Sama.

Mohli začať skôr

Medzitým sa nám pred očami odohráva obrovská tragédia. To, čo sme my – a demokratické Nemecko viac ako ktokoľvek iný – po roku 1945 prisahali, že sa v Európe „už nikdy nesmie stať“ (Nie Wieder!), sa opakuje. Európska krajina je vystavená teroristickej vojne, ktorá má jednoznačne genocídne aspekty. Asi 14 miliónov Ukrajincov utieklo zo svojich domovov. Nedávno som sa zúčastnil na pohrebe mladých vojakov na Ukrajine, rozprával som sa s niektorými ich zranenými spolubojovníkmi, počul som ukrutný plač utečenca z Mariupolu.

Teraz sa zdá, že sa blíži nová ruská ofenzíva. Ďalších ľudí zabijú, zmrzačia, ďalší osirejú a budú poznačení na celý život. V takejto situácii je čas dôležitý – a naše oneskorenie pracuje v Putinov prospech.

Scholzovanie v zmysle starostlivého, pomalého, manažérskeho rozhodovania je fajn pri tvorbe hospodárskej politiky v čase mieru, ale vo vojne poskytuje výhodu druhej strane. (Treba poznamenať, že aj v Bidenovej administratíve je niekoľko scholzov a v niektorých iných európskych hlavných mestách ich je ešte viac.) Začať pripravovať iniciatívu európsky Leopard šlo už pred pol rokom. Nemecko by do toho iste „nešlo samo“, ale bolo by jadrom spoločnej iniciatívy. Toto by bola bývala skutočná „európska suverenita“ v praxi. A nemecké líderstvo by vítal každý.

Kiežby to bola pravda

Nikto nevie, čo sa tohto roku stane na bojisku, ale celkom pravdepodobným výsledkom pomalosti a váhavosti, ktorej príkladom je nemecký kancelár, je istý typ eskalujúcej patovej situácie, pričom prebiehajúca zákopová vojna sa podobá tej z prvej svetovej vojny. Keď sa najostrejšia fáza vojny nakoniec skončí, mohla by pokračovať ako polozamrznutý konflikt, pričom Rusko by mohlo ďalej okupovať významnú časť územia, ktoré okupovalo od 24. februára 2022. Doma by si potom Putin mohol pripísať istý druh víťazstva, znovudobytie aspoň časti „Novoruska“ z čias Kataríny Veľkej, čo by takisto predĺžilo život jeho tyranie. Jeho príklad by povzbudil Si Ťin-pchinga, aby sa vybral na Taiwan, čím by zatĺkol ešte väčší klinec do rakvy „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“. Skrátka, šlo by o negáciu všetkého, čo demokratické Nemecko zastáva.

Toto je skutočne v stávke. Scholzovanie teda nie je na smiech. Pevne verím, že Nemecko by malo byť na čele, nie v úzadí spoločného euroatlantického úsilia o ukončenie najväčšej vojny v Európe od roku 1945 jediným spôsobom, ktorý môže priniesť trvalý mier. Ak by tento výraz skutočne znamenal „Nemecko robí najviac“, čo by znamenalo aj konať rýchlo a rozhodne, bol by som prvý, kto by na scholzovanie spieval chválospevy. Len keby to bola pravda!