Denník N

Prezident ju nenechal odísť. Pavlova hovorkyňa rozpráva o hejte po emotívnej tlačovke

Markéta Řeháková. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Markéta Řeháková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Keď Markéta Řeháková bujaro vítala na tlačovej konferencii po výhre vo voľbách novozvoleného českého prezidenta Petra Pavla, strhla sa na sociálnych sieťach vášnivá diskusia o tom, čo bude s hovorkyňou ďalej.

Jej emotívny prejav niektorých pobavil, napríklad Michael Žantovský ho označil za famózny výkon. Veľká časť ľudí však Řehákovú tvrdo kritizovala za neprofesionalitu.

„Spoločnosť ma odsúdila,“ hovorí v rozhovore. Petr Pavel sa jej síce jednoznačne zastal, ona sa napriek tomu stiahla a odmietala dávať rozhovory.

S Deníkom N sa nakoniec rozprávala len preto, lebo ju presvedčil prezident. Vďaka tomu predstavujeme 29-ročnú špecialistku na bezpečnostnú politiku a bývalú novinárku, ktorá by v najbližších piatich rokoch mala reprezentovať Pražský hrad.

V rozhovore sa napríklad dozviete:

  • prečo na tlačovej konferencii po víťazstve Petra Pavla tak kričala;
  • čo ju presvedčilo, aby preňho začala pracovať, a čo hovorí na jeho minulosť;
  • čo ju priťahuje na práci pre NATO.

„Prvá úloha pre Pavla: vymeniť Řehákovú. Užila si kampaň, ale nechápe svoju rolu.“ To bola jedna z mnohých hlášok, ktoré som deň po víťazstve generála čítala na sociálnych sieťach. Denník Blesk zase citoval bývalého vicepremiéra Pavla Bělobrádka: „Tá pani v modrom, asi hovorkyňa prezidenta Pavla, je opitá, či nie? Dosť tú radosť strápňuje.“ To pre vás musela byť studená sprcha. 

Bola a dosť studená.

Čakali ste, že to ľudia budú takto riešiť?

Vôbec nie, ani mi to nenapadlo. V tom čase som ani nebola hovorkyňou prezidenta, ale hovorkyňou kampane Petra Pavla. V minúte som sa stala najnenávidenejšou osobou českého Twittera. Alebo som to tak aspoň subjektívne vnímala.

Na takú smršť sa človek asi nemôže pripraviť. Čo to s vami v prvej chvíli urobilo?

Pokazilo mi to radosť z toho večera. Pre nás všetkých – pre novozvoleného pána prezidenta, pre celý tím, pre mňa – to v tom okamihu bola veľká oslava a radosť z toho, že vyvrcholilo naše úsilie. Všetko, čomu sme počas uplynulého roku čelili, sa z minúty na minútu zhmotnilo a zmenilo nám to život.

Brali sme to tak, že toto je náš večer, ideme si to užiť, porazili sme lož a manipuláciu, vyhrali sme čestne a ideme to osláviť. A s nami bolo v publiku 1500 ľudí. Keď som vystupovala na javisko, skandovali moje meno. Kričali: „Markéta, Markéta…“ Bolo to naozaj ako na futbale.

A tak ste to ako na futbale aj poňali.

Tak som to ako na futbale poňala, ale ono sa to tam vtedy skutočne hodilo. No urobila som chybu, že som si naozaj neuvedomila, že ten zvuk a formát sa zo sály nedajú preniesť na televízne obrazovky. Televízia to mala perfektne ozvučené, takže publikum nebolo počuť – takže to vyzeralo, že tam pobehujem, akoby som bola opitá, kričím do mikrofónu a híkam…

Pekne sa dokážete ohodnotiť.

Ale v tom momente diváci kričali a boli oveľa hlasnejší ako ja, preto som hovorila tak nahlas. V sále to vyznelo inak než potom v televízii. Keď sme to s kolegami hodnotili, hovorili: „Vôbec nechápeme, kde sa to vzalo. Bolo to celé perfektné… Ty si bola autentická, pomohla si nám užiť si to. A naraz taká smršť nenávisti…“ To ma šokovalo. Nenapadlo by mi, že ma verejnosť bude tak…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Petr Pavel

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie