Denník N

Ako sa z Jaje stala naša dcéra: Jej biologický otec ju chcel na Vianoce, aj keď ju nikdy nevidel

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jadranka je úžasné dieťa, a aj keby sme na začiatku vedeli, čo všetko nás čaká, neodradilo by nás to, hovorí Martina Lukáč o adopcii svojej dcéry.

Jaja sedí pod stolom a hrá sa s plastovým psíkom, ktorý vydáva zvuky podľa toho, ktorý gombík sa stlačí. Občas tak počujeme štekanie, inokedy mňaukanie, potom začne hrať melódia.

Jej rodičia Juraj a Martina Lukáčovci s ňou hovoria o jej adopcii aj pôvode otvorene.

Jaju vzali do pôrodnice, kde sa narodila, spravili si spoločnú fotku s lekárkou, ktorá bola pri pôrode. Chcú, aby mala spomienky aj na svoje rané detstvo.

„Jaja sa ma raz spýtala, prečo má tmavšiu pokožku ako ja. Povedala som jej, že je to preto, lebo je Rómka. Nerozumela tomu a našla si svoje vysvetlenie: Je to preto, lebo ona jedáva čokoládu, kým ja kokosové guľky,“ opisuje Martina, kým Jaja na jej kolenách cmúľa čokoládový bonbón. V apríli bude mať štyri roky.

Martina si kúpila aj knihu o Rómoch, aby ich lepšie spoznala. „Bezpečie jej vytvoríme aj tým, že my prijmeme a jej pomôžeme prijať, že je z rómskeho etnika,“ vysvetľuje.

S negatívnymi poznámkami na Rómov sa Juraj a Martina stretávajú bežne. „Často je to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie