Do klavíra búši päsťami. Svetoznámy ruský umelec sa hnevá na svoju rodnú krajinu
História akoby sa opakovala. Najvýznamnejšieho predstaviteľa ruskej klavírnej školy zastihol osud podobný veľkým ruským umelcom z prvej polovice 20. storočia, ktorí sa po zmene režimu v rodnej krajine usadili v slobodnom svete.
Hoci odchod pianistu Jevgenija Kissina z Ruska na začiatku 90. rokov z veľkej časti súvisel s jeho umeleckou kariérou po páde Sovietskeho zväzu, dajú sa v tomto kroku nájsť isté symbolické paralely, ktoré sa naplno prejavujú až dnes.
Kissin, osobnosť židovského pôvodu s britským pasom a bydliskom v Prahe, je kozmopolitom, ktorý sa nevzťahuje k jednému geografickému miestu, ale žije a tvorí tam, kde panuje sloboda, úcta k jednotlivcovi a pomyselný ľudský duch. O tom napokon svedčí aj jeho hra, keď nesmierne slobodne a sugestívne podáva Beethovenove sonáty.
A potvrdzujú to aj jeho konkrétne kroky z posledného obdobia. Či už je to otvorená kritika ruskej vojny proti Ukrajine na sociálnych sieťach a v médiách, alebo organizovanie koncertov na podporu Ukrajiny.
Inak introvertný Kissin zašiel v súvislosti s vojnou dokonca ešte ďalej a na protest využil jemu najbližší jazyk, teda hudbu. Skomponoval novú skladbu Trio pre husle, violončelo a klavír a zaradil sa tak k popredným ruským kritikom.
Zázračné dieťa
Kissinova kariéra je obdivuhodná. Ako dieťa
