Nie je jedno, ako Ján Budaj vstúpi do histórie
Na jeho život za komunizmu treba nazerať cez fakty v dobových reáliách.
Autor je bývalým poradcom predsedu vlády
Pred niekoľkými týždňami sa v súvislosti s úmrtím významného predstaviteľa maďarskej menšiny na Slovensku Miklósa Duraya objavila v spravodajskom článku Denníka N (Napunk) táto veta: „V roku 1988 odcestoval do USA v rámci štipendia.“
V článku sa takisto píše, že predtým, v januári 1983, sa Duray postavil pred súd „po obvinení z protištátnej činnosti“. A historik László Szarka, profesor na Univerzite J. Selyeho v Komárne, k tomu dodáva: „Neustále ho sledovali, dvakrát ho zadržali a držali vo väzbe, a napriek politickému procesu, ktorý proti nemu začali v januári 1983, ako Maďar na Slovensku a signatár Charty 77 dával komunite, ktorej práva boli napadnuté, formu, vieru a odvahu.“
Koho však prekvapí, ako mohli v roku 1988 komunisti a ich násilnícka odnož ŠtB pustiť súdeného disidenta a nepriateľa režimu Duraya na štipendium do USA, možno nájde odpoveď v spomienkach Kálmána Janicsa. Tie sú v článku Denníka N takisto spomenuté a dá sa na ne prekliknúť. Podľa vtedajšieho disidenta a Durayovho spolupútnika Janicsa bol Duray profesionálny „provokatér a dezinformátor“, ktorý sa ho snažil dostať do väzenia. V rozsiahlom texte, ktorý treba do google prekladača vkladať po častiach, sa snaží aj vyargumentovať prečo.
Aká je teda pravda o Miklósovi Durayovi? Disident alebo agent? Alebo oboje naraz?
Máme to ľahšie ako Maďari
Slovenská spoločnosť Miklósa Duraya zaregistrovala až po Nežnej revolúcii. Pre mnohých (asi drvivú väčšinu) Slovákov to bol nesympatický bojovník za práva maďarskej menšiny, iredentista. A hoci jeho pôsobenie za totality v slovenskom prostredí nikoho nezaujíma, slovenské prostredie dnes „rieši“ obdobné otázky: Bol Ján Budaj disident alebo agent? Alebo oboje naraz?
A z istého
