Denník NKaliňák s Brhelom nepodali voči obvineniu sťažnosť, zrejme sa obrátia priamo na Žilinku

Robert Kaliňák a Jozef Brhel. Foto - TASR a N/Vladimír Šimíček
Robert Kaliňák a Jozef Brhel. Foto – TASR a N/Vladimír Šimíček

Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) a podnikateľ Jozef Brhel starší, ktorého v minulosti médiá označovali za mecenáša Smeru, nevyužili lehotu na podanie sťažnosti voči obvineniu. Mali na to tri pracovné dni od doručenia uznesenia o obvinení. Uplynula im v pondelok.

Na otázku, či si podali obaja obvinení sťažnosti, špeciálna prokuratúra odpovedala, že „zatiaľ takouto informáciou nedisponuje“. Ak by si sťažnosti Kaliňák s Brhelom podali, na prokuratúre by o tom už vedeli.

Kaliňák, jeho obhajca David Lindtner, ale ani Brhelov obhajca Michal Mandzák neodpovedali, prečo tak neurobili. Opakovane však spochybňujú nezaujatosť špeciálnej prokuratúry, ktorej prokurátor by o sťažnosti rozhodoval.

Je preto pravdepodobné, že sa obrátia priamo na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a budú žiadať o zrušenie svojho obvinenia pomocou paragrafu 363 trestného poriadku.

Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry obvinila Kaliňáka s Brhelom minulý týždeň v stredu 1. februára. Podozrieva ich z podplácania bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Kaliňáka ako organizátora a Brhela ako toho, kto opakovane niekdajšiemu šéfovi daniarov doplácal k platu zhruba štyritisíc eur mesačne ďalších 200-tisíc eur ročne.

Tieto peniaze mali slúžiť ako kompenzácia toho, že Imrecze po prechode zo súkromnej do štátnej sféry finančne tratil. O „doplácaní“ mzdy vypovedal samotný Imrecze, ktorý je kľúčovým svedkom vo viacerých medializovaných kauzách z éry vlád Smeru.

Vydajú sa cestou Kažimíra

Ak by sa Kaliňák s Brhelom po tom, ako nepodali sťažnosti proti obvineniu, neobrátili na Žilinku s paragrafom 363, riskovali by, že sa ich prípad dostane až pred súd.

Paragraf 363 je pritom považovaný za mimoriadny opravný prostriedok. Nemal by slúžiť hneď na spochybnenie obvinenia, ale až po riadnom opravnom prostriedku, teda sťažnosti.

Kaliňák s Brhelom by neboli prví obvinení, ktorí by sa obrátili priamo na Žilinku bez toho, aby si podávali sťažnosť. Takýto postup sa spomína v súvislosti s obvineným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom, o ktorom Imrecze takisto vypovedal.

Kažimíra na základe slov bývalého šéfa finančnej správy už druhýkrát obvinili vlani v novembri.  Imrecze vypovedal, že mu v roku 2017 dal Kažimír, ktorý bol v tom čase ministrom financií, úplatok 48-tisíc eur. Peniaze boli podľa svedka za urýchlenie a pozitívne ukončenie niekoľkých odvolacích daňových konaní.

Guvernéra národnej banky z podplácania obvinili pôvodne v októbri 2021, ale v júni 2022 mu prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera toto obvinenie zrušil. Keď ho obvinili vlani v novembri, podal si pôvodne sťažnosť voči obvineniu.

Tú si však následne stiahol, informoval denník SME. Generálna prokuratúra zatiaľ nepotvrdila, či si podal návrh podľa paragrafu 363, pričom Kažimírov obhajca Ondrej Mularčík to nekomentoval.

Zákon nezakazuje obvineným, aby nevyužili sťažnosť a obrátili sa priamo na generálnu prokuratúru s paragrafom 363. V prípade súdnych rozhodnutí však existuje presný postup, ako musí odsúdený postupovať. Odvolať sa, ak je to možné, a až potom podať dovolanie či ústavnú sťažnosť. Ak jeden z týchto krokov vynechá, na súde neuspeje pre nevyčerpanie všetkých zákonných možností.

Pri rušení policajných rozhodnutí či uznesení prokuratúry však takýto postup nie je presne predpísaný. Doposiaľ ani nebola prax, že by sťažnosť obvinení nevyužívali a obracali sa priamo na generálneho prokurátora. Bude teda len na Žilinkovi, ako sa s týmto prístupom vyrovná.

Už raz ho Žilinka zachránil

Ak by sa Kaliňák s Brhelom obrátili na generálnu prokuratúru s paragrafom 363, nebolo by to po prvý raz. Exministrovi vnútra už nedávno u Maroša Žilinku pomohli. Vlani koncom novembra mu zrušili obvinenie v kauze Súmrak.

Spolu s ním v nej bol obvinený aj predseda Smeru Robert Fico, ale aj podnikateľ Norbert Bödör a policajný exprezident Tibor Gašpar. Aj v tomto prípade hralo dôležitú úlohu Imreczeho svedectvo. Štvoricu obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa aj prezradenia daňového tajomstva.

Boli podozriví, že ako zločinecká skupina zneužívali informácie z polície aj finančnej správy na diskreditáciu politických oponentov. Na generálnej prokuratúre sa však na prípad pozreli diametrálne odlišne a obvinenia im zrušili.

Už pri vyšetrovaní Súmraku Imrecze spomenul 200-tisícové kompenzácie k platu. Za roky 2013 až 2018 tak dostal podľa obvinenia od Brhela viac ako jeden milión eur. Podnikateľ obvinenia odmieta. Jeho obhajca Mandzák argumentuje rovnako ako Kaliňák. Hovoria o politickej objednávke.

Obvinenie Kaliňáka využíva aj Fico. Opakovane s ním zorganizoval tlačové besedy, na ktorých hovoril o exministrovi vnútra ako o dôležitom predstaviteľovi Smeru. Kaliňák sa pritom po voľbách v roku 2020 stiahol z politiky a začal sa naplno venovať advokácii. Teraz nevylúčil, že sa do politiky opäť vráti.

Brhel také šťastie nemal. Bráni sa na súde

Aj Brhel sa už v minulosti obrátil na Žilinku, aby mu zrušil obvinenie cez paragraf 363. Bolo to v roku 2021, keď ho obvinili v kauze Mýtnik. Vtedy mu však na generálnej prokuratúre nevyhoveli. Zato jeho bratovi Petrovi Brhelovi áno.

V októbri 2021 obvinenie Petrovi Brhelovi zrušil Žilinka s tým, že išlo o „ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi“.

O dôvodnosti tohto obvinenia pritom pred Žilinkom rozhodli sudcovia, ktorí Petra Brhela poslali a následne ponechali vo väzbe. Peter Brhel bol podozrivý z brania úplatku 10-tisíc eur, o ktorom vypovedal bývalý šéf sekcie ekonomiky na finančnej správe Martin Fleischer. Peniaze mu odovzdal vo februári 2016 so slovami, že „je to príspevok na voľby“. Vyšetrovateľom to vysvetlil tak, že bolo všeobecne známe, že Brhel je mecenášom Smeru. A voľby sa blížili.

Jozef Brhel a jeho tím advokátov pred pojednávaním v kauze Mýtnik. Foto – TASR

Bola to časť peňazí, ktorú dal Fleischerovi prešovský podnikateľ Štefan Poláček za to, že si od neho finančná správa prenajme v Prešove priestory pre kriminálny úrad. Poláček aj Fleischer sa k úplatku priznali. Obaja sú už aj odsúdení.

Petra Brhela obvinili začiatkom roka 2021 spolu s bratom Jozefom. A zatiaľ čo jeden sa vďaka Žilinkovi trestnému stíhaniu napokon vyhol, známejší z bratov Jozef sa musí od minulého roka brániť voči podozreniam na súde.

V kauze Mýtnik je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, machinácie pri verejnom obstarávaní aj prijímania úplatkov. Hrozí mu za to pätnásť rokov väzenia. Aj v rámci tohto súdneho procesu Imrecze vypovedal o dorovnávaní platu.

Imreczemu už raz súd uveril

Jeho svedectvo už teda zaznelo aj verejne. Okrem toho na základe jeho svedectva bola odsúdená bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová, a to za branie úplatku 50-tisíc eur. Imrecze vypovedal aj proti dvom bývalým podriadeným z finančnej správy – Kornélii Černej a Denise Židovej.

A v tomto prípade mu sudca Milan Cisarik uveril a obe zatiaľ neprávoplatne odsúdil za branie úplatku 20-tisíc, respektíve 30-tisíc eur.

Obžalované vinu odmietali a popierali, že by od Imreczeho zobrali po jeho odchode z funkcie nejaké peniaze. On vysvetľoval, že išlo o „ďakovné“ za ich lojalitu.

„Nerozumiem, prečo sa viac verí Františkovi Imreczemu, ktorý spáchal množstvo trestných činov, ako mne. O čo som horší človek ako on,“ pýtala sa na záver súdneho procesu Černá. Sudca jej na to v rozsudku odpovedal.

 

Cisarik uveril, že prípad sa stal tak, ako bol opísaný v obžalobe. A hoci Imrecze nevedel odpovedať detailne na všetko, neznamená to, že si „ďakovné“ pre úradníčky vymyslel. Obhajoba spochybňovala napríklad to, že nevedel presne povedať, v akých hodnotách boli bankovky, ktoré odovzdal.

Sudca to označil za „drobné nezrovnalosti v pamäťovej stope svedka“. Nepovažoval ich pritom za „významné a spochybňujúce celkovú hodnovernosť výpovede“.

Imrecze sudcu presvedčil, že vypovedal pravdu. Jeho výpoveď označil za vierohodnú, zatiaľ čo Černej a Židovej slová považoval za nepravdivé. „Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov postačuje súdu aj výpoveď jediného priameho svedka, o ktorej pravdivosti nemá žiadne relevantné pochybnosti,“ napísal Cisarik do rozsudku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].