Skúsenosť transrodových ľudí ukazuje, aká silná je vnútorná potreba človeka byť sám sebou
Sme zneužívaní na získavanie lacných politických hlasov. Človek si však nevyberá, kým sa cíti byť, hovoria transrodoví ľudia.
🎧 Novinka: Všetky podcasty Denníka N nájdete teraz iba v aplikácii Dennik N. Jej nová verzia má vylepšené funkcie prehrávania. Stiahnite si ju, vyskúšajte a napíšte nám, čo by ste ešte vylepšili.
Keď sa narodí dieťa, v nemocnici mu do kolónky „pohlavie“ napíšu písmeno. V prípade, že má ako pohlavný orgán penis, napíšu M ako muž, ak má ako vonkajší pohlavný orgán vulvu, napíšu Ž ako žena. Formálne sa tak pre celé svoje okolie stane mužom (chlapcom) alebo ženou (dievčaťom). Na základe jeho pohlavia – teda biológie – sa následne začína formovať aj jeho interakcia so svetom a s vlastným „ja“. Premýšľať o sebe sa totiž odmalička učíme v prvom rade v súlade s tým, ako nás oslovujú a čomu nás učia iní ľudia.
Podľa toho, či sme oficiálne chlapcami alebo dievčatami, nám naši rodičia vyberú meno a učia nás používať materinský jazyk. V jazyku sa učíme o sebe hovoriť a premýšľať v mužskom alebo v ženskom rode, ktorý sa na dané pohlavie viaže. Podľa nášho pohlavia, respektíve s ním súvisiaceho rodu, nás – viac alebo menej podvedome – aj obliekajú, vychovávajú a usmerňujú. Niekedy s väčšou mierou slobody a možnosti výberu, inokedy podľa pretrvávajúcich vzorcov, ktoré súvisia s rodovými stereotypmi – napríklad pri výbere hračiek („Dievčatá sa hrajú s bábikami.“), voľnočasových aktivít („Všetci chlapci predsa majú radi futbal!“), školy a budúcich povolaní („Matematicko-fyzikálna fakulta už pokazila veľa dobrých kuchárok.“) a niekedy dokonca aj našich priateľov („On/ona nie je kamarát/ka pre teba.“).
Toto všetko utvára našu identitu a naše vnímanie toho, kým formálne sme. Čo sa však stane v prípade, že existuje nesúlad medzi tým, kým – súdiac podľa vonkajších pohlavných orgánov – vidíme, že sme, a tým, kým vnútorne cítime, že sme?
Sexuálna orientácia a rodová identita
- Sexuálna orientácia je hlboká súčasť identity každej ľudskej bytosti, ktorá sa viaže na schopnosť vytvárať citové, sexuálne a vzťahové väzby k osobám opačného, rovnakého alebo viac ako jedného rodu/pohlavia.
- Rodová identita so sexuálnou orientáciou človeka priamo nesúvisí. V binárnom svete mužov a žien opisuje, či sa človek cíti v súlade so svojím biologickým pohlavím – to je takzvaná cisrodovosť, alebo sa necíti v súlade so svojím biologickým pohlavím a vtedy ide o takzvanú transrodovosť.
- Pojem queer označuje ľudí, ktorých sexuálna orientácia nie je heterosexuálna alebo ktorých rodová identita nie je cisrodová.
- Nebinárna osoba sa necíti pohodlne v binárnom delení na ženský a mužský rod a môže mať svoju vlastnú a jedinečnú rodovú identitu.
Najbolestivejšie býva odmietnutie rodičmi
„Cítila som rozdiely, vnímala som ich, ale nevedela som prečo. Nechápala som, prečo mi je nepríjemné byť v šatni spolu s chlapcami a prezliekať sa na hodinu telesnej výchovy,“ opisuje svoje pocity v rozhovore pre Denník N Charlotte Srnčíková, ktorá sa prostredníctvom svojho príbehu aktívne venuje mediálnej osvete o transrodovosti. „Videla som, ako vyzerajú dievčatá, a videla som aj to, že ja vyzerám rozdielne. Nevedela som však, prečo to vnímam. Nemala som to v sebe pomenované, nevedela som to obsiahnuť. Vedela som len, že niečo je inak, odmalička,“ spomína.
Pre Liberty Blake Simon, ktorá o transrodovosti intenzívne hovorí najmä na sociálnych sieťach, bol celý proces pochopenia jej identity o postupnom rozpoznávaní toho, čo sa o sebe naučila. „Rozlišovala som medzi tým, čo mi spoločnosť hovorí, že by som mala byť, a tým, čo je skutočnou podstatou mňa samej. Tak, ako ju cítim.“
Claude Johann Čierny bol jedným z prvých, ktorí
