Náš slovenský príbeh s ŠtB
V týchto dňoch sa nám opätovne pripomenul náš nedoriešený problém s ŠtB. Na prvý pohľad ide len o problém Jána Budaja. V skutočnosti je to problém, ktorý máme všetci. Aj keď nie v rovnakej miere.
Autor je sociológ na dôchodku, na jar 1990 bol výskumníkom Centra pre výskum spoločenských problémov pri KC VPN
Predstavme si debatu s imaginárnym eštebákom.
My: Problém so Štátnou bezpečnosťou je v napáchaných mravných škodách, v demoralizácii spoločnosti.
Eštebák: Zmeral to niekto? Nikto.
My: ŠtB ublížila mnohým ľuďom.
Eštebák: Mohlo sa stať. Tajné služby nie sú hračkou pre deti. Prečo sa tí ľudia nesťažovali?
My: Niektorí boli nespravodlivo stíhaní, uväznení, popravení.
Eštebák: (s ľahkosťou) To však nie je vec ŠtB. To je vec politikov. A politici sa už ospravedlnili. Boli rehabilitácie, aj nejaké to odškodné sa vyplatilo, dokonca obete dostali vyznamenania. Tak čo ešte chcete?
My: (nesmelo) Vyznamenania a vysoké dôchodky dostali hlavne kati.
Eštebák: (nahnevane) Chcete ich súdiť? A za čo? Kat je vykonávateľ, kat nikdy nerozhoduje. Ak bol pri výkone služby prekročený vtedy platný zákon, treba stíhať zodpovedných. Dokázalo sa niekomu niečo? Nikomu nič. Tak o čo ide? O útok na tajné služby? ŠtB bola politicky zneužitá, tak ako sú zneužiteľné všetky tajné služby, a to v každom štáte a v každom režime. Je vecou politiky, čo všetko od nich bude chcieť a čo všetko im dovolí. Sú len slepým nástrojom, ktorý je potrebný v každom štáte. Keď chcete súdiť, súďte tých, ktorí boli nomenklatúrnymi kádrami komunistickej strany, a súďte členov tej strany.
O ŠtB sa nedá diskutovať so všetkými. Ako treba viesť verejnú diskusiu? S kým presne? A o čom vlastne? Náš problém s ŠtB vyzerá inak z pohľadu príslušníkov ŠtB a inak z pohľadu tých, ktorí s nimi spolupracovali a donášali. A úplne inak z pohľadu tých, ktorí svojou odovzdanou pasivitou režim tolerovali a boli jeho potenciálnymi obeťami. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, náš problém s ŠtB má podobu individuálnu aj kolektívnu. Tento zložitý problém sme už akože vyriešili, formálne, začiatkom 90. rokov lustračným zákonom. Z udalostí posledných dní však vidíme, že problém nezmizol, len sa presunul do 13. komnaty. A pripomína sa nám v tých najmenej vhodných okamihoch.
