Prečo snehová kalamita nepopiera globálne otepľovanie a ako to vysvetlíte ľuďom, ktorí tvrdia opak
Intenzívne sneženie uplynulý víkend radikálne obmedzilo život na viacerých miestach Slovenska vrátane nižších polôh. Tu je len krátky výber zo správ o počasí:
- Severná diaľnica D1 pod Tatrami v úseku Mengusovce – Spišský Štvrtok bola viac ako 24 hodín neprejazdná. Predtým došlo na tomto úseku k dvom reťazovým nehodám. Pri jednej z nich sa zrazilo 30 áut.
- V Žiline vyzvali ľudí, aby nevychádzali von a nejazdili na sever, ak to nie je súrne.
- Po celom Slovensku ostali bez elektriny desaťtisíce domácností. Vyše sto miest a obcí vyhlásilo mimoriadnu situáciu.
- Vo Vysokých Tatrách zapadla pre množstvo snehu aj električka na Tatranskej elektrickej železnici.
„Konečne zima. A je po klimatickej kríze,“ komentovala v sobotu jednu z týchto správ užívateľka Mariška na Facebooku. Podobné komentáre nie sú ničím výnimočným a neobmedzujú sa len na diskusie na sociálnych sieťach.
Bývalý český premiér a známy klimaskeptik Václav Klaus v roku 2017 v televízii Prima vyhlásil, že napadnutý sneh v Prahe je „protest proti globálnemu otepľovaniu“.
Posledná snehová kalamita na Slovensku prišla len pár týždňov po tom, čo analytici z ministerstva životného prostredia predpovedali, že v budúcnosti bude sneh u nás rarita.
Cez víkend mohli mať ľudia pri pohľade von z okna pocit, že odborníci preháňajú. „Opakované výdatné sneženie v minulých dňoch na pomerne veľkej ploche zapríčinilo na viacerých miestach nadnormálne vysokú snehovú pokrývku na daný dátum,“ napísal SHMÚ na Facebooku.
Znamená to, že reči o klimatickej kríze netreba brať až tak vážne? Práve naopak. V tomto texte s pomocou meteorológov vysvetlíme, prečo mimoriadne silné sneženie klimatickú zmenu nespochybňuje, ale je jej dôsledkom.
