Denník N

Komunista Štrougal bol pragmatik s chladnou hlavou, zodpovednosti sa vyhol

Lubomír Štrougal na archívnej snímke z októbra 1984. Foto - TASR
Lubomír Štrougal na archívnej snímke z októbra 1984. Foto – TASR

Lubomír Štrougal zomrel 6. februára vo veku 98 rokov. Pri tejto príležitosti prinášame jeho archívny profil z roku 2019, ktorý vyšiel ako súčasť seriálu Tváre normalizácie v českom Deníku N.

Najdlhšie slúžiaci československý premiér, ktorého viac ako 18 rokov vo funkcii nikto neprekonal. Lubomír Štrougal bol vnímaný ako najreformnejšie naladený predstaviteľ v normalizačnej špičke KSČ, ale zmien presadil málo. Spolu s Gustávom Husákom sa stal najexponovanejšou tvárou normalizácie s jej neslobodou, cenzúrou, útlakom a pasivitou.

Po novembri 1989 žil Lubomír Štrougal v ústraní, politicky sa neangažoval a dianie výraznejšie nekomentoval. Na rozdiel od Miloša Jakeša nevyhľadával ani každoročné prvomájové oslavy KSČM.

Napísal dve spomienkové knihy, z ktorých je zrejmé, že svoje politické kroky neprehodnocoval. Skôr bol sklamaný a mal dojem, že mu tridsať rokov slobodného vývoja dáva za pravdu – mali ten reálny socializmus viac ekonomicky reformovať, tak ako si prial. Nebyť konzervatívcov ako Vasil Biľak, určite by sme na tom podľa neho boli ako štát v 80. rokoch lepšie a nič sa nemuselo meniť.

Penzista Štrougal strávil mnoho rokov na svojej chalupe v Jizerských horách, v usadlosti Na Kobyle za Kořenovom. Úspešne unikol všetkým pokusom o obžalobu – predovšetkým za svoje kroky na čele ministerstva vnútra.

Jeho dcéra Eva si s Danielou Flejšarovou otvorila módny ateliér E.daniely. Zať, dlhoročný redaktor Mladého světa Jiří Janoušek, začal po revolúcii podnikať v reklame a viedol Asociáciu komunikačných agentúr AKA.

V októbri 1924, keď sa Lubomír Štrougal narodil, však tomuto podnikateľskému úspechu jeho neskoršej rodiny nič nenasvedčovalo.

Opatrný reformátor na vnútre

Lubomír Štrougal sa narodil ako syn významného juhočeského komunistu Josefa Štrougala. Ten vo Veselí nad Lužnicí dokonca založil miestnu organizáciu KSČ. Otec sa počas vojny zapojil do odboja a v roku 1941 ho zatkli. Zomrel 3. februára 1945 pri bombardovaní berlínskej väznice Plötzensee.

Lubomír prenasledovaniu unikol a v roku 1943 dokončil gymnázium. No neušiel totálnemu nasadeniu a na konci vojny vstúpil do komunistickej strany, podobne ako mnoho ďalších.

Študoval právo a prednášal na straníckej politickej škole v Českých Budějoviciach. Pôvodný zámer stať sa sudcom zanechal, namiesto toho vypočul lákanie budějovických komunistov, aby sa stal profesionálnym straníckym funkcionárom.

V roku 1952 sa oženil s členkou KSČ Věrou Novákovou, okrem spomenutej dcéry Evy spolu mali aj syna Lubomíra. Ich manželstvo trvalo 40 rokov, po rozvode sa Štrougal znova oženil.

Vráťme sa však späť do 50. rokov a k Štrougalovej ceste na vrchol.

Na krajskom sekretariáte KSČ v Českých Budějoviciach postupne stúpal, v roku 1957 sa stal vedúcim tajomníkom a o rok neskôr ho zvolili do ÚV KSČ, kde zostal ďalších tridsať rokov. Logickým krokom bol prestup do centra moci.

Štrougal to vzal cez vládu – v marci 1959 sa stal ministrom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, kde však pôsobil skôr okrajovo. Viac sa venoval postupu v rámci štruktúr komunistickej strany.

Jeho nasadenie a elán využil šéf strany a prezident Antonín Novotný, keď v júni 1961 Štrougala presunul na čelo ministerstva vnútra. Nahradil tam Rudolfa Baráka, ktorý bol úzko spájaný s procesmi z 50. rokov.

V komunistickom režime bol minister vnútra jedným z najzásadnejších postov – Štrougal bol pánom nielen polície, ale aj ŠtB, pohraničníkov, tajných služieb, civilnej obrany, väzníc, inšpekcie ministerstva vnútra, cenzúry a ďalších zložiek.

Taká moc v rukách jediného človeka nebola ani podľa Štrougala správna. „Túto neobvyklú koncentráciu výkonnej moci v rukách jediného člena vlády bolo treba zásadne zmeniť,“ opisuje v pamätiach svoje zámery na ministerstve.

Na vnútre sa skutočne snažil o mierne reformy, navrhol organizačné zmeny rezortu, pokúsil sa otvoriť aspoň čiastkovú rehabilitáciu odsúdených v politických procesoch.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Svet

Teraz najčítanejšie