Denník N

Lula nevie rozlíšiť Vladimira od Volodymyra

Luiz Inácio Lula da Silva po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb v Brazílii. Jaira Bolsonara porazil veľmi tesne. Foto - TASR/AP
Luiz Inácio Lula da Silva po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb v Brazílii. Jaira Bolsonara porazil veľmi tesne. Foto – TASR/AP

Brazília si po Bolsonarovom odchode ubránila demokraciu, a preto vzbudzovala nádej, že by mohla sympatizovať s bojom za slobodu aj v iných častiach sveta. Zjavne sa tak nedeje.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Kto potrebuje autokratov, keď máme k dispozícii demokratov ako brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva? Hanba mu za predstieranie, že za ruskú genocídnu vojnu proti Ukrajine sú rovnako ako „akoby kremeľský cár“ Vladimir Putin vinní aj Kyjiv, NATO a Európska únia. Hanba Lulovi za to, že pre pomoc Ukrajine neurobil nič.

Lula zložil svoju tretiu prísahu – prezidentom bol už v rokoch 2003 až 2010 – len pred mesiacom. Do úradu nastúpil po štvorročnom pôsobení pravicového populistu Jaira Bolsonara, prezývaného aj Tropický Trump. Týždeň po tom, ako sa Lula ujal vlády, vyplienili probolsonarovské davy federálne budovy v hlavnom meste, čo bola fraškovitá repríza útoku na Kapitol USA zo 6. januára 2021. Keď brazílske inštitúcie a samotný Lula tomuto útoku odolali, veľká časť demokratického sveta si s úľavou vydýchla.

Pridajte sa k nám

Jedna osoba bola obzvlášť šťastná, a to nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten patril dlho medzi tých západných lídrov, ktorí sa najviac snažili prekonať delenie na Západ a tých ostatných tým, že svetovú politiku namiesto toho koncipovali ako súťaž medzi demokratickými a autokratickými spôsobmi.

„Všetci sme radi, že Brazília je späť na globálnej scéne,“ žiaril Scholz počas svojej minulotýždňovej návštevy v Brazílii. „Veľmi ste mi chýbali,“ povedal Lulovi, ktorý kancelára spontánne objal.

Scholz chce najmä rozšíriť spojenectvo podporujúce Ukrajinu a postaviť sa proti Putinovi tým, že doň zapojí čo najviac krajín globálneho juhu. Napríklad vlani, keď hostil lídrov G7, pozval aj Indiu, Indonéziu, Juhoafrickú republiku a Senegal.

Rovnaký cieľ ho minulý týždeň zaviedol do Južnej Ameriky. Návšteva však opäť pripomenula, že čím sú krajiny vzdialenejšie od Európy, tým s menšou naliehavosťou pociťujú význam vojny na Ukrajine. Čilský prezident Gabriel Boric bol stále relatívne ústretový. „Vždy budeme brániť multilateralizmus, mierové riešenie konfliktov a predovšetkým platnosť ľudských práv,“ povedal po stretnutí so Scholzom v Santiagu de Chile. Argentínsky prezident Alberto Fernandez bol ostražitejší – odmietol Ukrajine poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc a len matne si želal „mier“.

Všetko jedno

Lenže ešte je tu Lula.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Olaf Scholz

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie