Denník N

Vyžitý ako sedemnásty diel obľúbenej detektívky

Kornel Földvári (1932 - 2015). Foto - Peter Krištúfek
Kornel Földvári (1932 – 2015). Foto – Peter Krištúfek

Trochu krvi a hneď je človeku krajšie na duši.

Každý máme svoje úchylky, po ktorých siahame, keď potrebujeme uniknúť – keď dochrámaná myseľ potrebuje len tak niekam ujsť. „Guilty pleasures”, ako sa írečito povie. Veľa ľudí má Netflix. Niektorí Instagram. Ja mám detektívky.

Chcel by som o nich krásne a zasvätene hovoriť ako Kornel Földvári v knihe O detektívke, ale väčšinou si už o pár dní nepamätám dej a o dva mesiace sa musím znova pozrieť do knižnice, či som už túto konkrétnu čítal. Len tak si tými knihami plávam. Práve jednu čítam a uvedomil som si s hrôzou, že je to už od toho autora sedemnásta.

Čo je také skvelé na tom, čítať o vraždení druhých? Kornel Földvári hovorí, že je to rébus, hra na mačku a myš medzi vyšetrovateľom a zločincom. Pre mňa je prístavom, ku ktorému sa utiekam, každé žánrové klišé – upokojuje ma, že vždy viem, do čoho idem, že sú všetky detektívky vlastne v niečom úplne rovnaké.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie