Denník N

Prečo budem voliť radikálov – príbeh úpadku jednej gréckej rodiny

FOTO - TASR/AP
FOTO – TASR/AP

Študent politológie Lefteris Kokkinis z Atén píše o tom, ako kríza zmenila jeho rodinu aj Grécko, a vysvetľuje, prečo dá v nedeľných voľbách hlas ľavicovej strane, ktorá odmieta ďalšie škrty.

Ich plat klesol o polovicu a nebyť špeciálneho zákona, prišli by aj o byt. Rodičia boli bez práce dva roky, sestra, vyštudovaná historička, robí čašníčku za 350 eur mesačne.

Príbeh rodiny študenta politológie a histórie Lefterisa Kokkinisa z Atén vysvetľuje, prečo v nedeľných voľbách zrejme vyhrá ľavicová strana Syriza, ktorá odmieta úsporné opatrenia.

Grécke voľby
Ako kríza zasiahla Grécko. Osem grafov a porovnanie so Slovenskom.
V krajine majú oligarchovia stále veľký vplyv.
Ekonómovia veria, že Gréci v eurozóne zostanú, aj keď voľby vyhrá Syriza.

Ako sa nám žilo pred rokom 2009?

Moju rodinu tvorí otec (v súčasnosti má 57 rokov), matka (52), moja sestra (28) a ja (21). Žijeme v bežnom byte (70 štvorcových metrov) neďaleko centra Atén. Môj otec pracoval v cestovnej kancelárii v centre Atén, tú istú prácu robil 30 rokov.

Moja matka bola zamestnankyňa v obchode s dámskymi doplnkami a sestra v obchode s dámskou módou v jednom najznámejších obchodných domov v Aténach. V tom čase som študoval na strednej škole.

Môj otec zarábal v čistom 760 eur (robil osem hodín denne), matka 870 eur a sestra mala prácu na polovičný úväzok za 400 eur (v roku 2009 bol medián čistého príjmu v Grécku podľa Eurostatu 958 eur, pozn. red.).

Ako sa nás dotkla kríza?

V roku 2010 moju matku prepustili a do roku 2013 bola nezamestnaná. Teraz pracuje ako upratovačka v banke. Moja sestra zmenila prácu, robila sekretárku v kancelárii dodávateľskej firmy (vlastnil ju jeden kamarát môjho otca). Neskôr ju však prepustili a kanceláriu o pár mesiacov zatvorili.

Teraz pracuje ako čašníčka v neďalekej kaviarni. Vyštudovala históriu a archeológiu na Národnej univerzite v Aténach. Po roku 2010 je takmer nemožné nájsť si prácu ako historik vo verejnej sfére.

Môjho otca prepustili v roku 2012 a len nedávno si našiel prácu v call centre. Posledné dva roky poslal emailom svoj životopis najmenej 1000-krát. Dostal iba desať odpovedí a všetci zamestnávatelia chceli, aby pracoval na skúšobnú dobu (samozrejme, zadarmo).

Koľko momentálne zarábame?

Môj otec pracuje osem hodín denne a v čistom dostáva 370 eur, čo je na hranici minimálnej mzdy. Moja sestra pracuje tiež osem hodín denne a zarába 390 eur.

Prípad mojej matky je iný. Banka, v ktorej má na starosti upratovanie, má dve poschodia a pre otváracie hodiny má na upratovanie iba dve hodiny. Dostáva 150 eur, ale posledné tri mesiace jej nezaplatili a v súčasnosti je bez zdravotného poistenia.

Chcem zdôrazniť, aké hrozné je pre niekoho robiť takúto ťažkú prácu a nedostávať za ňu absolútne žiaden plat. Psychologický dopad je veľký. „Cítim sa úplne zbytočná,“ povedala mi minule a, nanešťastie, nie je jedinou v Grécku, ktorá sa tak cíti.

Proti vládnym opatreniam v marci 2014 štrajkovali aj upratovačky. FOTO - TASR/AP
Proti vládnym opatreniam v marci 2014 štrajkovali aj upratovačky. FOTO – TASR/AP

O koľko viac platíme na daniach a účtoch?

Na toto odpoviem príkladom: od roku 2010 účet za elektrinu stúpol o takmer 20 percent. Môžete si domyslieť zvyšok. Vláda zaviedla novú daň z nehnuteľností, ktorá sa platí ročne a musí ju zaplatiť každý, kto vlastní nehnuteľnosť. Tomu, kto si nemôže dovoliť ju zaplatiť, podľa zákona zoberie daňový úrad dom. My za náš byt platíme daň 600 eur ročne.

Nezdaniteľná čiastka pri dani z príjmu klesla z 12-tisíc eur na 5-tisíc eur. Cena každodenných produktov stúpla viac, ako si dokážete predstaviť. Pre mnohých je preto ťažké kúpiť si veci, ktoré potrebujú.

Stúpli aj účty za telefonovanie, čo viedlo mnohých vrátane mojej rodiny k zmene operátora. Od roku 2009 sme pod sústavným daňovým tlakom a bežné rodiny ako moju to zráža na kolená.

Platíme hypotéku?

Rodičia kúpili náš dom v roku 1998 v hotovosti. Mali však iné pôžičky, a tak okolo roku 2009, tesne pred krízou, si požičali peniaze z banky, aby si spojili pôžičky do jednej. No museli založiť náš byt. Do roku 2010 platili mesačnú splátku 400 eur (okrem toho sme platili 50 eur na kúrenie či upratovanie). Nebolo to ľahké, ale vždy dokázali zaplatiť.

Po tom, čo stratili prácu, nemohli platiť splátky. V tom čase vtedajší minister financií Louka Katseli spísal zákon, ktorý schválil grécky parlament. Ochraňoval rodiny, ako je tá naša, aby neprišli o strechu nad hlavou.

Keďže rodičia neboli schopní viac platiť, tento, voláme ho Katseliho zákon, nás ochránil. Banka nás dala na súd, aby dosiahla s mojimi rodičmi nejaký typ dohody, ako splácať pôžičku. Ak by nebolo Katseliho zákona, zrejme by som teraz nesedel v našom byte.

Ako sa zmenil život po roku 2009?

Zmenil sa veľmi. Moja rodina si musela nájsť nové zamestnania a začať od začiatku. Nemusím ani zmieniť, že veta „živiť sa tým, čo ťa baví“ úplne zmizla zo slovníka. Teraz si nájdete prácu, dostanete zaplatené a hotovo. Nestaráte sa o vyčerpanie, nestaráte sa o psychologické vyhorenie, chcete sa len pretĺcť.

Moja rodina, vďaka bohu, mala nejaké úspory z minulých rokov. Pomohlo nám to udržať sa na nohách, keď v roku 2012 môj otec stratil prácu a chvíľu bol každý doma nezamestnaný. Samozrejme, museli sme zmeniť svoje správanie, aby sme šetrili. Napríklad sme museli obmedziť používanie elektronických prístrojov, dovolenky, začali sme kupovať lacnejšie produkty zo supermarketu a podobne.

Aj na národnej úrovni sa život zmenil. Je veľmi smutné, keď vidíte starých ľudí, ako žijú z malých dôchodkov, ako pozerajú do vášho smetiaka a hľadajú nejaké jedlo. Raz som čakal na autobus v centre Atén. Prišla mladá žena okolo tridsiatky. Dobre sa správala, bola slušne oblečená. Hovorila s niekým po telefóne a prosila ho, nech jej dá nejaké peniaze, aby mohla nakŕmiť svoje dieťa.

Ekonomické údaje môžu rásť a stúpať, ale pravda je úplne iná, keď kráčate po uliciach Atén a vidíte ľudí, ako žijú v papierových škatuliach.

Bezdomovec v Tesalonikách. FOTO - FLICKR.COM/CRIPPLEHORSE
Bezdomovec v Solúne. FOTO – FLICKR.COM/CRIPPLEHORSE

Ako sa majú mladí Gréci?

V súčasnosti študujem politológiu a históriu na Panteionskej univerzite v Aténach. Pracovné miesto v mojom odbore sa nájde veľmi ťažko, pretože je viac teoretický než praktický. A v prípade kariéry v politike sa musíte dostať k strane alebo vstúpiť do straníckych organizácií na univerzite. V mojom veku má väčšina študentov pracovné miesta na polovičný úväzok a sú extrémne šťastní, ak si nájdu prácu v odbore.

Samozrejme, plat v zamestnaní na čiastočný úväzok je malý, zamestnanec je väčšinu času bez poistenia. Zamestnávatelia preferujú mladých ľudí s istými skúsenosťami a väčšinou bez diplomu. Ak máte diplom, v hlave zamestnávateľa to znamená väčšiu plácu, preto je ťažšie nájsť si prácu v odbore.

Jeden môj blízky priateľ má titul PhD. z architektúry z univerzity v Londýne. Keď sa vrátil do Grécka, viac ako rok sa nevedel zamestnať v odbore a nakoniec musel vziať prácu v obchode s pánskym oblečením v nákupnom centre.

Veľké percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí rozmýšľa nad tým, že odíde z krajiny, kým väčšina z nás si ani netrúfa myslieť na to, že by opustili rodičovský dom, aby sa postavili na vlastné nohy, keďže nemáme finančné kapacity alebo stabilnú prácu. Som presvedčený, že ani ja si nenájdem prácu vo svojom odbore.

Koho budem voliť vo voľbách?

Budem hlasovať za Syrizu. Verím, že momentálne je to jediná strana, ktorá má určitý program a politickú stratégiu. Nesúhlasím so všetkým, čo tvrdí, nie som členom strany, ale verím v ich program.

Syriza nikdy nevládla, ich finančný tím pozostáva z vysoko vzdelaných členov ako Yiannis Varoufakis, ktorý učil ekonómiu na Houstonskej univerzite v americkom Texase. Dúfam, že urobia niečo aj pre spoločnosť, ich myšlienky sú o sociálnom štáte. Vidíte na ich prejavoch a tézach, že ich nezaujíma len ekonomika, ale aj ľudia, chudobní a tí, čo potrebujú pomoc.

Osobne verím, že v nedeľu bude pre nás historický deň. Skončí sa éra, ktorá začala v roku 1974 a trvala 40 rokov. Vôbec sa nebojím, že by Grécko po víťazstve vystúpilo z eurozóny. Syriza hovorí, že bude vyjednávať, aby dosiahla dohodu, nechce prerušiť vzťahy. Je to len propaganda proti Syrize a jediná zbraň pravicovej strany Nová demokracia.

Ako sa pozerám do budúcnosti?

Vždy si pripomínam, čo zvykol hovoriť Nelson Mandela: „Vaše hlasovanie musí vyjadriť našu nádej, nie váš strach“. Od roku 2009 sa Grécko zmenilo a rovnako aj náš život. Samozrejme, krajina sa nezmenila na postapokalyptickú scenériu, ale rovnako to nie je nebo na zemi, ako chcú mnohí veriť.

Osobne dúfam a žiadam od novej vlády, aby zmenila nie, že všetko, ale aspoň tie veci, ktoré z Grécka spravili krajinu plnú smútku a depresie, hnevu a zúfalstva, bolesti a sĺz. Neočakávam, že sa Grécko zmení na rozprávkovú krajinu, ale chcem vidieť svojich rodičov robiť veci, ktoré majú radi, nech sú znova šťastní.

Chcem vidieť svoju sestru učiť históriu, ktorú tak miluje. Chcem, aby ľudia znovu mali silu bojovať. Chcem, aby bezdomovci z neďalekého parku mali znova strechu nad hlavou. Chcem, aby krajina, ktorú milujem, povstala, a ľudia, ktorých rešpektujem, mali nádej.

Svet

Teraz najčítanejšie