Toto boli naozajstní eštebáci, vypočúvali a sliedili, no boli aj neschopní

Nie je to len zoznam mien a občas starých fotografií. Po príslušníkoch ŠtB Krajskej správy ZNB Bratislavy a Západoslovenského kraja zostalo veľa práce. Zväčša to bolo snorenie a hľadanie nepriateľa.

Ústav pamäti národa zverejnil zoznam príslušníkov kontrarozviedky na západe Slovenska z obdobia 1971 – 74. Na webe ústavu je tiež množstvo ich správ, vďaka ktorým je možné priradiť tieto mená ku konkrétnym činom. Oficiálne bojovali „s vonkajším a vnútorným nepriateľom“ a „chránili socialistickú ekonomiku“. V praxi sledovali, odpočúvali a tvrdo vypočúvali.

Do utečenca strieľali samopalom

Na vrchole stál náčelník správy ŠtB Michal Kasan. Ten je podpísaný napríklad pod správou o pokuse o útek za hranice.

Vysokoškolák z veterinárstva Ladislav Gál podľa nej 12. júla 1971 prepadol ozbrojený loveckou puškou vodiča nočného autobusu na bratislavskom Šafárikovom námestí a pokúsil sa autobusom preraziť závory na priechode Bratislava-Berg. Vojaci ho zastavili a postrelili samopalom.

Eštebáci rýchlo zamietli stopy, už o piatej ráno podľa nich neboli vidieť žiadne známky narušenia.

Hanobenie republiky a koktaily Dána s inteligenciou

Kontrarozviedka sledovala diplomatov, ale aj obyvateľov Československa, ktorí sa vrátili z cudziny. Efektivitu tohto oddelenia vidno z jeho dvojtýždňových zvodiek. Napríklad len za posledné dva týždne roka 1971 stáli za trestným stíhaním dvoch ľudí pre hanobenie republiky, jednej pre pokus o opustenie republiky a troch začali stíhať po tom, ako už z Československa utiekli.

Často sa vedeniu pochválili tým, ako vedia odkryť prácu západných tajných služieb.

„Vo svojom bydlisku v Bratislave v nepravidelných intervaloch poriada koktaily, ktorých sa zúčastňuje technická a kultúrna inteligencia z Bratislavy,“ zapísala si ŠtB o dánskom pracovníkovi OSN na Slovensku.

ŠtB diplomata sledovala a tvrdila o ňom, že je kontaktom americkej rozviedky u nás a až podozrivo často cestuje do Rakúska. „Pohybuje sa na území ČSSR, v mnohých prípadoch bez akejkoľvek kontroly, bol niekoľkokrát zistený jeho pohyb v miestach dislokácie sovietskych vojsk dočasne umiestnených na našom území.“

Chatu tajnej cirkvi nevedeli nájsť

Začiatok sedemdesiatych rokov bol obdobím tvrdej normalizácie. Aj kontrarozviedka pracovala na tom, aby umlčala spomienky na Pražskú jar a odstavila ľudí, ktorí by chceli kritizovať vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

Kontrarozviedka sledovala kňazov a lídrov podzemnej cirkvi. V roku 1971 sa na Slovensku zamerala najmä na tajne vysväteného biskupa Jána Korca, ktorý zomrel tento rok, a na Silvestra Krčméryho, Vladimíra Jukla a Prisku Kopečnú.

Funkcionári služby sa tvárili, že majú pomerne dobre zmapované ich stretnutia. Museli však napríklad priznať, že vedia o ich stretnutiach v chate na horách, tú však nedokázali nájsť.

Redakcie sú pod kontrolou, vedci sú živly

Komunistom sa, naopak, podarilo ovládnuť kultúru aj médiá. Odbojní redaktori odišli a „nemajú, ako bolo zistené, záujem verejne provokatívne vystupovať v tendenciách protisocialistických“, píše napríklad ŠtB vo vyhodnotení činnosti svojej krajskej správy za prvý polrok 1971.

Výrazne sa eštebáci pustili do sledovania ľudí z kultúry. Napríklad „osoby rozpracované v prípadoch Olina a Detva“ podľa nich zbierajú kompromitujúce materiály najmä z rokov 1968 – 69 na vedúce kádre najmä z kultúry. Medzi vedcami zasa videli protisocialistické živly, ktoré „sú v spojení so zahraničnými emigrantskými centrami“.

V chemickom priemysle videla ŠtB sabotáže a záškodnícku činnosť. „Svedčí o tom prípad požiaru a výbuchu v n. p. Duslo Šaľa a v Juhoslovenských papierňach v Štúrove.“

K emigrantom v Rakúsku sa nevieme dostať

Správy ŠtB sú aj pomerne presným prehľadom o emigrantoch z ČSSR a o obmedzeniach pri cestovaní za hranice. Len za prvých päť mesiacov roku 1971 vycestovalo zo Západoslovenského kraja do „kapitalistických štátov“ podľa ŠtB spolu 6 003 ľudí.

117 ľudí vypočúvali, alebo „vyťažovali“ a pýtali sa ich na styky s emigrantmi. ŠtB píše, že z tejto skupiny si vybrali len dve osoby vhodné na spoluprácu.

ŠtB mala v evidencii 11 156 ľudí z kraja, ktorí od roku 1968 bez povolenia žili v „kapitalistickom zahraničí“, 8 670 z nich bolo priamo z Bratislavy.

Vedúci pracovníci ŠtB sa sťažujú, že ani do konca jari 1971 nemá tajná bezpečnosť podmienky na preniknutie do emigrantských táborov napríklad v rakúskom Traiskirchene, ktorý je známy aj z aktuálnej utečeneckej krízy. Do táborov chcú posielať verbovačov.

Naopak, tajná služba mala správy o činnosti západných služieb v týchto táboroch od navrátilcov do krajiny. „Navrátilec Pavel B. pri vyťažení uviedol, že čs. emigranti, ktorí sa dostanú do utečeneckého tábora Zindorf v NSR, prejdú najprv výsluchom spravodajskej služby NSR, ktorá tých zaujímavejších po vyťažení odovzdá americkej rozviedke… Výsluch je zameraný na vojenské otázky, konkrétne, kde sú v ČSSR rozmiestnené kasárne, aké druhy vojsk sa v týchto nachádzajú, a na rozmiestnenie raketových základní,“ píše sa v správe.