Tomáš Morvay
Deník N
„Médiá sú strategickým odvetvím a otázkou suverenity. Kto ovláda médiá, ovláda myslenie krajiny a cez to krajinu samotnú,“ to boli slová Balázsa Orbána, politického riaditeľa kancelárie maďarského premiéra Viktora Orbána.
Rok po Orbánovom nástupe na čelo vlády vznikol trustový fond MTVA, financovaný zo štátneho rozpočtu, ktorý zastrešil všetky verejnoprávne médiá v krajine. Maďarská spravodajská agentúra MTI (obdoba ČTK a TASR, pozn. red.) navyše získala exkluzívne právo tvoriť spravodajský obsah pre všetky médiá verejnej služby.
Ešte hlbšia integrácia nastala v roku 2015, keď sa verejnoprávne inštitúcie zriaďované MTVA spojili do spoločnosti Duna Média.
Výsledok? Už v roku 2019 upozorňovala správa Európskej federácie novinárov, že maďarské verejnoprávne médiá boli zdeformované na štátne médiá. „Spravodajstvo nie je vyvážené a opoziční politici a názory buď úplne chýbajú, alebo – tam, kde je zákonná povinnosť, ako v prípade predvolebných kampaní – sú prezentovaní v zlom svetle.“
A v Svetovom indexe slobody tlače, ktorý každoročne vydáva organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), sa Maďarsko vlani umiestnilo až na 85. mieste zo 180 hodnotených krajín, až za Srbskom, Malawi či Čile.
V optimálnom prípade by ste si dnes mohli zapnúť vysielanie maďarského televízneho kanála M1, ktoré je na papieri obdobou českej spravodajskej ČT24. Celé je totiž dostupné na YouTube. Pustili by ste si večerné správy a sami si o ich podobe urobili obrázok.
Lenže M1 vysiela kompletne v maďarčine a pridávať titulky nemožno. Výnimkou sú krátke úseky v angličtine, nemčine, ruštine a čínštine, ktoré každý deň zhŕňajú dianie v Maďarsku. Ale na každý jazyk sú vyhradené len približne tri minúty, takže prinášajú iba zhrnutie toho najdôležitejšieho; podrobnosti chýbajú.
Aj preto vám sprostredkúvame časť vysielania Híradó alebo hlavných večerných správ na M1. Relácia sa začína o pol ôsmej večer a obvykle trvá okolo 50 minút. Nasledujúce riadky opisujú vysielanie zo štvrtka 2. februára 2023.
Záchrana oceliarne a vagóny pre Egypt
Relácia sa začína reportážou o oceliarni Dunaferr, ktorá sa dostala do finančných problémov a súd v decembri rozhodol o jej likvidácii. Redaktori sa zameriavajú predovšetkým na pomoc vlády, ktorú firma dostane. Oznamujú, že maďarský štát poskytne oceliarňam finančnú pomoc vo výške 16 miliárd forintov (približne 41 miliónov eur) na výplatu miezd v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Informačná lišta celý čas zobrazuje tento nápis: „Viktor Orbán: Pracujeme na tom, aby sme Dunaferr zachránili.“
A premiér Orbán hovorí aj v reportáži. „Dunafer zničili predchádzajúci majitelia, vedúci zmien a nakoniec bruselské sankcie. Bohužiaľ, od Bruselu čakáme na pomoc márne. Odtiaľ prichádzajú len sankcie, nič viac.“
Práve posadnutosť Bruselom patrí k hlavným motívom každovečerných správ na M1.
Po reportáži o oceliarňach pokračujú štvrtkové hlavné správy časťou o úspechu maďarského priemyslu. Informujú, že najväčšia zákazka maďarského priemyslu (predaj viac ako 1300 železničných vozňov do Egypta) sa rozšíri o ďalšie vagóny.
Vystupuje minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorý na tlačovej konferencii prezentuje presné čísla týkajúce sa zákazky. Nasleduje pripomienka Szijjártóovej reči na maďarsko-egyptskom obchodnom fóre: „Spoľahliví partneri nadobúdajú význam s tým, ako globálna ekonomika už druhýkrát v krátkom čase čelí výzvam, s odkazom na pandémiu a ukrajinskú (sic!) vojnu.“
Strážca štátnej kasy tiež pochválil Egypt. Vyzdvihol, že medzi krajinami nie sú otvorené spory a že si Maďarsko váži úlohu Egypta v snahe zabrániť migrácii. Zdôraznil tiež, že premiér Viktor Orbán na konci februára navštívi Káhiru.
Uniknutá nahrávka
Povesť maďarského mediálneho fondu MTVA už poškodilo niekoľko afér. Jednu z nich vyvolala uniknutá nahrávka z redakčnej porady z roku 2019, kde hlavný editor Balázs Bende inštruuje zamestnancov, ako si majú počínať pri spravodajstve počas volieb do Európskeho parlamentu.
„Nikoho asi neprekvapí, keď poviem, že v tejto inštitúcii opozíciu nepodporujeme. Ak teraz niekoho z vás tieto slová prekvapili, bežte domov. A koho to neprekvapilo, toho neprekvapí ani vyjadrenie, že keď inštitúcia niekoho podporuje, tak tomu všetci prispôsobíme svoju prácu,“ hovorí šéfeditor na zázname. „Komu sa to nepáči, ten nech zájde za šéfom, odovzdá mu svoju výpoveď a odíde.“
Účastníci porady tiež vypovedali, že na jej začiatku museli odovzdať telefóny.
Kampaň a Soros
Správy ďalej ponúkajú reportáž o „kampani ľavice“ proti výstavbe tovární na akumulátory. Tie sa majú stavať pri mestách Debrecín a Göd.
Je to téma, ktorej sa televízia M1 denne venuje od chvíle, keď obyvatelia Debrecína začali protestovať proti výstavbe továrne neďaleko svojho mesta a sťažovali sa na to, že ich o projekte nikto neinformoval. M1 to prezentuje ako odpor „ľavice“ proti tomu, aby sa Maďarsko ako krajina rozvíjalo.
„Ľavica už týždne drží pod paľbou debrecínsku investíciu, ktorá by vytvorila deväťtisíc pracovných miest a priniesla tri bilióny forintov (vyše 7,5 miliardy eur),“ vyčíta „ľavici“ reportáž. Hneď zdôrazní, že do protestov sa zapojili všetky väčšie opozičné strany, pričom Demokratickú koalíciu (DK) nazýva Gyurcsányovou stranou.
Je to narážka na jej zakladateľa, expremiéra a pre väčšinu Maďarov neobľúbeného politika Ferenca Gyurcsánya. Na neho Orbánova vláda často zvaľuje vinu za najrôznejšie problémy, ktorým Maďarsko čelí; v istom ohľade je to analogické k tomu, ako v Česku vystupoval Andrej Babiš vo vzťahu k Miroslavovi Kalouskovi.
Stranu LMP zase jedna z predchádzajúcich reportáží vyhlásila za „samozvane zelenú“. V tej štvrtkovej sa objaví zmienka o „organizáciách vydávajúcich sa za občianske, ktoré môžu byť financované sorosovskými nadáciami“.
Americký miliardár maďarsko-židovského pôvodu George Soros patrí k ďalším stáliciam večerných správ na M1. V tých stredajších z 1. februára 2023 padlo jeho meno prvýkrát dokonca už v šestnástej sekunde relácie.
Všetky tvrdenia o „sorosovských organizáciách“ sú pritom podložené dvojslovnou úvodnou frázou: „podľa odborníkov“.
„Ich cieľom je oslabiť maďarskú vládu,“ zhŕňa na záver reportáž o „kampani ľavice“. Ukončuje ju veta, ktorá v Híradó zaznieva pravidelne už niekoľko dní: „Problém nie je, že sa stavia továreň na akumulátory; problém je to, že sa stavia v Maďarsku.“
Aféra s europoslancom
Ďalšiu kauzu okolo MTVA spôsobila reportáž o francúzskom europoslancovi Danielovi Cohn-Benditovi, odvysielaná v roku 2011. Z nej sa mohlo zdať, že Cohn-Bendit na tlačovej konferencii neodpovedal na otázku, ktorou ho obvinili z pedofílie, a namiesto toho opustil sálu. Podľa záznamu z tlačovej konferencie servera index.hu však europoslanec na otázku odpovedal. Editora Dániela Pappa, ktorý bol za reportáž zodpovedný, neskôr povýšili. Teraz je výkonným riaditeľom MTVA.
Opozícia = korupcia
Štvrtkové správy M1 pokračujú. Po továrni prichádzajú na rad nové zistenia o zahraničnom financovaní opozičnej kampane pred minulými parlamentnými voľbami. Pozoruhodné na tejto kauze je, že sa jej verejnoprávne vysielanie venuje nepretržite už desať mesiacov.
Základom je, že koalícia, v ktorej sa proti Orbánovmu Fideszu spojili takmer všetky opozičné strany, mala z rôznych zdrojov dostávať peniaze zo zahraničia.
Tentoraz reportéri M1 odhaľujú jednu z údajne komplexných sietí, kadiaľ do „ľavicovo-liberálnej“ kampane tiekli financie. Pripomínajú, že súčasný starosta Budapešti Gergely Karácsony zo strany Dialóg pre Maďarsko sa vlani vo februári v Mníchove zúčastnil konferencie, kde sa mohol stretnúť so synom Georgea Sorosa Alexom. Upozorňujú, že podľa nových zistení sa konferencie zúčastnil aj Péter Márki-Zay, minuloročný kandidát opozičnej koalície na premiérsky post.
Nasleduje príhovor moderátora. Upozorňuje, že Híradó už od minulých volieb poskytuje každý štvrtok priestor jednému z poslancov, aby sa predstavil, hovoril o svojom okrsku a o svojej práci. „Pozývame všetkých, nezávisle od toho, či sú vládni, alebo opoziční. Do dnešnej relácie sme pozývali Lászlóa Varjua z opozičnej šesťkoalície, on však do štúdia neprišiel. Podpredsedu (strany) DK začiatkom týždňa odsúdili za trestný čin porušenie volebných pravidiel a výtržníctva,“ rozpráva moderátor večerných správ.
Vysielanie potom vyzdvihuje, koľkokrát boli opoziční politici pozvaní do vysielania a koľkokrát odmietli. Potom sa pripomína tzv. Varjuova kauza, ktorej jadrom bolo, že odmietol spolupracovať s ochrankou, ktorá ho chcela vyviesť z budovy MTVA. Zaznie aj pripomienka ďalších afér. „Súd rozhodol. László Varju je zločinec,“ cituje vyjadrenie MTVA.
Opoziční politici do vysielania verejnoprávnej televízie často nechodia, to je pravda. No pravda je aj to, že predstavitelia opozície sa na postupy M1 dlhodobo sťažujú. Tvrdia, že im televízia dáva priestor len vtedy, keď ich môže napadnúť a zobraziť v zlom svetle.
Toľko podrobný opis prvých osemnástich minút štvrtkového vysielania. Nasledovalo ďalších zhruba tridsať minút; o tých už len stručne.
Hlavné večerné správy pokračovali témou protiruských sankcií, ktoré vyhlásili za nefunkčné. Potom preskočili na samit v Kyjive, ku ktorému pripojili vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a dodali slová Vladimira Putina, že „najdôležitejšie je ochrániť pohraničné ruské regióny pred ukrajinskou paľbou“.
Nasledovala ďalšia reportáž o korupčnej kauze v Bruseli, tentoraz so zistením, že boli obvinení dvaja „socialisti“.
Za pozornosť stojí, že v tejto relácii chýba správa o migrantoch, inak stálice správ už od roku 2015.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
