Sudca Truban je vinný. Disciplinárny senát mu siahol na plat

Bývalý predseda a dnes sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban sa v lete 2020 dopustil závažného disciplinárneho previnenia, keď rozhodoval o väzbe v kauze Dobytkár.

V stredu ho za vinného uznal disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu. Za previnenie ho potrestal zrážkou platu o polovicu na pol roka. Rozhodol o tom senát predsedu Michala Matulníka, sudcu Mariána Fečíka, sudkyne Anity Filovej a prísediacich Zdenky Benčíkovej a Zuzany Čížovej. Podľa zákona mohli Trubanovi z platu zraziť až 70 percent na jeden rok.

Rozhodnutie senátu nebolo jednomyseľné. Hlasovanie sa skončilo pomerom 3:2.

Na Trubana v októbri 2020 podal disciplinárny návrh predseda súdu Ján Hrubala aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Podľa nich mal sudca pri rozhodovaní o väzbe v Dobytkárovi poukázať na svoju možnú zaujatosť, no neurobil to. Jeden z obvinených a kľúčový svedok totiž vypovedal aj priamo o Trubanovi.

Hovoril o tom, že aj dotácia pre jeho penzión Altmayer pri Banskej Štiavnici bola „vybavená“.

Hrubala s Mazákom navrhovali, aby senát preložil Trubana na okresný súd. Ak by sa tak stalo, znamenalo by to, že by jeho spisy museli rozhodovať iní sudcovia špecializovaného súdu. Truban rozhoduje napríklad v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a podnikateľa Petra Košča s väzbami na tajnú službu.

Etalón trestného sudcu

Truban stále tvrdil, že sa v danom prípade necítil zaujatý, preto nemal dôvod vylúčiť sa z konania. Argumentoval aj tým, že prokurátor v konaní nenamietal jeho zaujatosť, hoci v spise videl to isté.

Sudca tvrdil, že bol disciplinárne stíhaný, lebo nezobral Norberta Bödöra do väzby. Predseda špecializovaného súdu Hrubala oponoval, že disciplinárne konanie sa týkalo etickej dilemy sudcu – či má alebo nemá rozhodovať, keď v spise vidí, že svedok vypovedá aj o ňom.

„Ide o závažné pochybenie. Nepoučenie sa z neho je príliš problematické na to, aby kolega Truban ostal na súde, ktorého postoje musia byť vyššie než napríklad u začínajúcich sudcov súdov prvého stupňa,“ odôvodňoval Hrubala návrh na trest.

Po rozhodnutí povedal, že trest „nie je zďaleka najdôležitejšou súčasťou riešenia daného problému“. Dôležitejšie je podľa neho to, že senát dal navrhovateľom za pravdu.

V tom, že Truban sa podľa senátu dopustil závažného previnenia, zohralo rolu viacero faktorov. Jedným z nich bolo, že v čase rozhodovania bol predsedom súdu. „Bol etalónom trestného sudcu,“ zdôvodnil Matulník s tým, že Truban mal svojím správaním motivovať iných.

Okrem toho bol a je o kauzu Dobytkár zvýšený záujem médií. „Preto tento skutok nebolo možné kvalifikovať iba ako previnenie, ale išlo o závažné previnenie,“ dodal Matulník.

Truban: Čierny deň pre justíciu

„Je to čierny deň pre slovenské súdnictvo,“ povedal pri odchode z Najvyššieho správneho súdu Truban. Uznanie za vinného považuje za absolútne neprijateľné. Keďže rozhodnutie disciplinárneho senátu je právoplatné, brániť sa proti nemu môže na Ústavnom súde, prípadne následne na Európskom súde pre ľudské práva.

Sudca potvrdil, že sa brániť bude.

Súd opúšťal s presvedčením, že v jeho prípade išlo o politický proces s cieľom dostať ho zo Špecializovaného trestného súdu. To sa však nestalo, keďže senát nevyhovel pri treste navrhovateľom.

„Zrejme súd vyhodnotil ten trest za dostatočný. Nemám k tomu čo viac povedať,“ reagoval na výhradu novinárov, že ak bolo motívom dostať ho zo súdu, tak senát rozhodol inak.

Predseda senátu Matulník vysvetlil, že trest vyhodnotili ako primeraný, no nie iba symbolický. „Najvyšší správny súd nie je súdom trofejným. Jeho úlohou nie je realizovať rituálne popravy disciplinárne stíhaných,“ zdôvodnil rozhodnutie Matulník.

Trest za Bödöra a pomsta Za ľudí

Keď začiatkom letných prázdnin 2020 Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, bola to mediálna udalosť roka. Dovtedy nedotknuteľný oligarcha spájaný so Smerom bol obvinený v rámci kauzy Dobytkár.

Ešte väčší rozruch spôsobilo, keď prokurátor pre Bödöra navrhol aj väzbu. Rozhodoval o nej Michal Truban, ktorý mal službu na súde. Bödöra do väzby neposlal, no jeho rozhodnutie po pár dňoch zvrátil Najvyšší súd.

„Bol to megastroj korupcie a prania špinavých peňazí. Niečo neuveriteľné a neskutočné,“ povedal vtedy predseda senátu Martin Bargel, keď zdôvodňoval svoje rozhodnutie.

Truban pri rozhodovaní o väzbe spochybnil aj dôvodnosť Bödörovho stíhania. „Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva existencia dôvodného podozrenia, že sa skutok, ktorý mu je kladený za vinu, stal, teda konkrétne že by mal legalizovať príjmy z trestnej činnosti páchanej inou osobou,“ napísal do rozhodnutia. Podnikateľa Petra Kubu, ktorého zadržali s Bödörom a ktorý bol podozrivý, že spolu s oligarchom legalizoval úplatky z dotácií, do väzby zobral.

Keď neskôr na Trubana podali disciplinárny návrh, sudca sa bránil, že je stíhaný preto, lebo Bödöra nezobral do väzby. Hovoril, že ak by oligarcha skončil vo väzbe, tak po jeho rozhodnutí „ani pes neštekne“.

Pripomenul, že po podaní disciplinárneho návrhu sa na jeho zaujatosť sťažoval aj Kuba. Najvyšší súd povedal, že Truban až do chvíle, kým v prípade nevypovedal ako svedok, zaujatý nebol.

Hrubala, jeden z autorov disciplinárneho návrhu, pripustil, že ak by Truban rozhodol inak, otázky, ktoré zazneli pred disciplinárnym senátom, by sa neriešili. „Aj pes šteká len vtedy, keď mu na to iní dávajú dôvod,“ reagoval na sudcovu poznámku.

Trubanov advokát Michal Mandzák tvrdil, že disciplinárny návrh voči jeho klientovi traumatizuje justíciu. „Je to trest za Norberta Bödöra. S jasným politickým podtónom,“ dodal Mandzák, ktorý je aj jedným z viacerých Bödörových obhajcov v kauze Dobytkár.

O „politickom podtóne“ disciplinárneho konania hovoril aj Truban vo svojej záverečnej reči. Pripomenul, že o jeho zaujatosť pri rozhodovaní sa zaujímal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý ešte vo funkcii podpredsedu parlamentu aj podal na sudcu podnet predsedovi súdnej rady Mazákovi.

Truban spomínal aj to, že Mazák, ktorý je jedným z navrhovateľov disciplinárneho trestu, v minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Andreja Kisku, ktorý zakladal Za ľudí. Podpredsedníčkou tejto strany bola bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá zase u Hrubalu pracovala ako koncipientka.

Po týchto jeho slovách v záverečnej reči upozornil predseda senátu Matulník na možnú zaujatosť. So Šeligom sú totiž priatelia, tykajú si a bývajú aj v jednom bytovom dome. A hoci sa necítil subjektívne zaujatý, nechal námietkový senát rozhodnúť, či sa tak javí aj objektívne.

Námietkový senát povedal, že Matulník zaujatý nie je. Aj námietkový senát však Truban spochybňuje. Jeho členom bol sudca Michal Novotný, ktorý na Najvyšší správny súd prešiel z postu štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, ktoré viedla Kolíková.

Ďalšiu námietku zase Truban dal aj voči sudcovi Jurajovi Vačokovi z námietkového senátu, a to preto, lebo bol členom ministerskej komisie pod vedením Kolíkovej.

„Takže kruh sa nám uzavrel,“ skonštatoval Truban. To všetko je vraj dôkaz, že jeho disciplinárne konanie bolo politicky motivované.

Podstata disciplinárneho návrhu sa však vôbec netýkala toho, ako Truban rozhodol, ale že vôbec rozhodoval.

Nejde o Bödöra, ale o „vlastnú záležitosť“

„Verte mi, že sa necítim ľudsky komfortne v tejto situácii,“ prihovoril sa vo februári 2023 vo svojej záverečnej reči disciplinárnemu senátu Hrubala. Oproti nemu sedel Truban, do verejnosťou nabitej súdnej siene chodievali aj dvaja sudcovia jeho súdu – Peter Pulman a Roman Púchovský.

„Nejde mi o prísnosť trestu, hoci hovorím, že v tejto situácii krčím plecami a trvám na navrhovanom treste. Oveľa dôležitejšie je vyriešenie situácie,“ pokračoval predseda Špecializovaného trestného súdu a vravel, že sa nevyžíva v pasážach disciplinárneho návrhu, ktoré sú kritické k jeho kolegovi Trubanovi.

Hrubala bol už v úvode disciplinárneho konania ako navrhovateľ ochotný uzavrieť s Trubanom dohodu o vine a treste. „Uznanie chyby nie je slabosť,“ dodal, no sudca takúto možnosť odmietol.

Predseda Špecializovaného trestného súdu presviedčal senát, že celé konanie nie je o Bödörovi, ale o riešení etickej dilemy – či sa sudca Truban mal namietnuť pre zaujatosť alebo nie, ak videl, že v spise je aj zmienka o ňom.

I keď podľa Hrubalu sa počas disciplinárneho konania ukázalo, že sudca „svojimi reakciami dával mnoho dôvodov, že ide o prípad oveľa tragickejší ako nesprávne vyriešenie etickej dilemy“. Narážal tým aj na snahu bagatelizovať celý problém.

Truban sa z konania nevylúčil, hoci v spise videl výpoveď kľúčového svedka Mareka Kodadu, ktorý pracoval na ministerstve pôdohospodárstva a vyšetrovateľom povedal, že aj dotácia pre sudcov penzión bola protekčná.

A hoci Truban tvrdil, že sa nepoznal s Bödörom a ani s ďalším obvineným Petrom Kubom, ktorých sa týkalo rozhodovanie o väzbe, podľa Hrubalu bol problém v inom. Sudca podľa neho nemal v prípade rozhodovať, pretože v nej mal „vlastnú záležitosť“.

Tou záležitosťou bol záujem spochybniť jedného z kľúčových svedkov kauzy. Podľa Hrubalu takéto rozhodovanie nemôže ani náhodou vzbudiť zdanie, že sudca dokáže prípad posúdiť objektívne. „Naopak, je bytostný záujem urobiť všetko pre to, aby takéhoto človeka diskreditoval,“ dodal Hrubala.

Kontrolkou bol Kodada

Aj disciplinárny senát povedal, že Kodadova výpoveď mala byť pre Trubana kontrolkou. Predseda senátu Matulník pripomenul, že pasáž, ktorá sa týkala sudcu, mala štrnásť riadkov, z toho jeho meno spomenul trikrát. Okrem toho sa v tejto časti spomínajú aj ďalšie mená: Kvietik, Gajan, Kožuch, Partika.

Všetci sú dnes obvinení, a to pre podozrenia z korupčnej trestnej činnosti. 

Kodada hovoril o tom, že za projekt Altmayeru loboval u Kožucha a rovnako tak robil aj Gajan. Pre disciplinárne konanie s Trubanom pritom nebolo rozhodujúce, či tento obvinený vypovedal pravdu alebo nie. Podstatné bolo, či na základe toho, čo hovoril, mohol sudca Truban vyhodnotiť jeho výpoveď objektívne.

Odpoveďou bolo, že nie. Subjektívne sa nezaujatý mohol cítiť, no objektívne sa ako nestranný nejavil. Disciplinárny senát preto dospel k záveru, že Truban mohol mať záujem spochybňovať či bagatelizovať Kodadovu výpoveď.

„Vzhľadom na to sme dospeli k záveru, že disciplinárne obvinený pochybil,“ skonštatoval predseda senátu. 

Truban už počas disciplinárneho konania potvrdil, že Kodadovu výpoveď čítal. V rozhodnutí o nevzatí Bödöra do väzby sudca poukázal na to, že je nedostatočná.

To, akým dôležitým svedkom je Kodada v prípade Dobytkár, sa ukázalo v októbri na pojednávaní, ale už v júli 2020 to skonštatoval aj Najvyšší súd. Senát vtedy pri rozhodovaní o väzbe priznal, že sa oprel aj o výpovede ďalších dvoch obvinených, ktorí „rozkryli a objasnili taký monštruózny prípad korupcie na Slovensku, ktorý v dejinách našej samostatnosti nemá obdobu“.

Ukázalo sa prepojenie na podozrivého advokáta

Problémom však nie je len Kodadova výpoveď o penzióne Altmayer. Ten oficiálne neprevádzkuje sudca, ale jeho deti. Truban a jeho manželka, takisto sudkyňa, nemôžu podnikať. Manželia vlastnia „len“ budovu penziónu.

Trubanova dcéra požiadala o dotáciu 28-tisíc eur v roku 2015. Zmluvu podpísala v roku 2016, keď Pôdohospodársku platobnú agentúru viedol Ľubomír Partika. Aj on je dnes obžalovaný v kauze Dobytkár.

Dotácia pre Altmayer sa v obžalobe nespomína. Prečo teda o nej hovoril Kodada? Zmienil sa o nej v súvislosti so stretnutiami s advokátom Jánom Gajanom, ktorý bol tiež obvinený a neskôr začal spolupracovať s políciou. Kodada tvrdil, že ho Gajan oslovil, či by mu nepomohol s opravou projektu na Altmayer, pretože PPA pri kontrole zistila, že ho nemala vyhodnotiť ako úspešný a prideliť mu dotáciu.

Kľúčové sa tak stalo preukazovanie, či sa Truban pozná s Gajanom. A pri tomto zisťovaní sa podľa navrhovateľov ukázalo, že sudca zahmlieval kontakty s advokátom.

To, že sa poznajú, nakoniec počas disciplinárneho konania potvrdil Truban i Gajan, ktorého senát predvolal ako svedka. Na obsah rozhovorov, ale aj intenzitu stretnutí si však spomínali rozdielne.

Vybavoval prax pre dcéru. A to je problém?

Gajan si síce podrobne nespomínal na diskusiu o Altmayeri, no pamätal si, že v rámci stretnutí s Trubanom hovorili aj o projekte. Sudca zase vylúčil, že by sa o penzióne zmienil. Na rozdiel od advokáta si spomenul, že sa stretli aj u neho v kancelárii.

Oboch okrem práva spájalo aj poľovníctvo. Obaja priznali, že sudca zisťoval aj to, či by advokát nemohol „zazmluvniť“ jeho dcéru Natáliu ako koncipientku.

V takomto konaní však Truban nevidel žiaden problém, nepovažoval to za neetické. Pred disciplinárnym senátom zdôrazňoval, že za Gajanom nešiel ako sudca, ale ako priateľ a poľovník.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala však hovorí, že sudca by nemal vybavovať prácu pre svojho rodinného príslušníka. „Zákonodarca chcel, aby sudcovia tohto súdu mali vyššiu mieru nárokov aj na seba,“ povedal Hrubala. Špecializovaný trestný súd nechcel nijako glorifikovať, no dodal, že už samotný názov naznačuje isté špeciálne postavenie v systéme súdov.

Nadštandardné postavenie majú i jeho sudcovia. Dostávajú príplatky a majú nárok na ochranku. Špecializovaný (predtým špeciálny) súd vznikol v roku 2007. Pôvodne riešil najväčšie mafiánske kauzy, teraz mu pribúdajú najväčšie korupčné prípady.

Z koncipientskej praxe pre Natáliu Trubanovú napokon nič nebolo, no sudcova dcéra kúpila od Gajana byt v centre Bratislavy. Podľa údajov z katastra byt kúpila v roku 2019, zmluva bola zavkladovaná v januári 2020.

Truban na súde vysvetľoval aj okolnosti tejto kúpy. Ide o trojizbový byt, ktorý stál necelých 240-tisíc eur. Asi 70-tisíc zaplatila dcéra cez prevod na účet a zobrala si hypotéku v hodnote približne 170-tisíc eur, splácať ju bude tridsať rokov. Na byt jej prispeli aj rodičia.

Hrozilo predvolanie ochrankárov

O tom, ako často sa Gajan a Truban stretávali, existuje dôkaz, ktorý však na súde nezaznel. Ide o operatívne záznamy policajtov, ktorí informácie o stretnutiach zozbierali v rámci vyšetrovania.

„Ešte som sa nestretol s tým, že by si predseda súdu pýtal dôkazy na svojho sudcu od operatívcov,“ reagoval počas disciplinárneho konania na tento dôkaz Truban. Avizoval, že ak bude na ňom Hrubala trvať, on bude žiadať predvolanie konkrétnych policajtov, ktorí záznamy vyhotovili.

Hrubala vysvetľoval, že sa len snažil zistiť intenzitu vzťahov medzi sudcom a obvineným advokátom, spochybňovanie záznamov odmietol. Podľa Hrubalu nemá žiadnu logiku podozrievať políciu, že by robila nejaký „pohon na sudcu a kontakty dvojice si vymýšľala“.

Napokon tento dôkaz zobral späť. Rovnako ako pôvodný návrh, aby disciplinárny senát vypočul Trubanových ochrankárov. Aj tí by zrejme vedeli veľa o kontaktoch sudcu a advokáta. Ich predvolanie by však skomplikovalo a predĺžilo disciplinárny proces. A okrem toho podstata konania bola inde.

Intenzitou vzťahu Trubana s Gajanom chcel Hrubala len dokresliť disciplinárne pochybenie sudcu.