Odkazy Roberta Fica
Starostlivo by ich mali sledovať aj všetci tí z politického prostredia, ktorí sa usilujú postaviť túžbam predsedu Smeru hrádzu.
Od chvíle, keď padlo rozhodnutie o termíne volieb, sa analytici a komentátori venujú úvahám, ako môžu dopadnúť. Niektoré scenáre vyúsťujú až do katastrofickej podoby, keď ničivý uragán autoritárskeho populizmu vyvráti korene liberálnodemokratického režimu, iné veštia realistické polooblačno na spôsob akej-takej demokracie, ďalšie zhŕňajú argumenty v prospech takého Slovenska, ktoré sa nemusí premeniť na Maďarsko.
Zväčša sa však zhodujú v záverečnom konštatovaní: nevieme, čo všetko sa ešte za nasledujúcich takmer osem mesiacov udeje, aké strany, s akými lídrami i akými ponukami vstúpia do ringu, ako sa vyvinú globálne pomery či aké nepredvídateľné udalosti napokon zvrátia aj tie najsolídnejšie, argumentačne podložené predpovede. Tobôž ak, ako usudzujú mnohí, ešte väčšmi ako v predchádzajúcich voľbách budú hrať veľkú rolu emócie, nie programy.
V jednom prípade však predsa len máme istotu: Robert Fico sa netají s tým, aké Slovensko si želá, ako o tom v týchto novinách písali napríklad Martin M. Šimečka i Roman Pataj. Expremiér v rozhovore pre maďarskú štátnu televíziu vyhlásil, že si želá takú stabilnú vládu, akú vybudoval v Maďarsku Viktor Orbán.
Priame citáty výstižnejšie zobrazujú emocionálny apel
Občas mám pocit, že povahu skutočnosti, osobitne jej emocionálnu stránku, výstižnejšie než sociologické či politologické analýzy vyjadrujú priame citáty výrokov politikov. Robert Fico po celý čas svojho pôsobenia v politike volí práve také slová, ktoré apelujú na emócie. Ospravedlňujem sa čitateľom, že citátov bude tentoraz veľa.
