Prečo sa filmová Slúžka namiesto muža zamilovala do ženy
O čom hovorí adaptácia knihy o mladej žene, ktorá išla slúžiť do sveta?
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
V novom filme Slúžka režisérky Mariany Čengel Solčanskej príde scéna, ktorá ostane v hlave. Ide o dialóg medzi kuchárkou Kristínou (Aňa Geislerová) a slúžkou Ankou (Dana Droppová). Obe pred zhruba sto rokmi pracujú v pražskej vile honosnej rodiny. Mladé dievča, ktoré práve nastúpilo do služby, je zronené z toho, ako je s ňou zaobchádzané a ako ju vrchnosť vníma.
Skúsená Kristína preruší plač dievčaťa a asertívne ju povzbudí. Ozrejmí jej, že zatiaľ čo panstvo o nich nevie nič, ony poznajú aj najintímnejšie detaily ich života. Je to jasná informačná výhoda a otázka stojí len tak, ako ju dokážu využiť.
Prínos pre nás divákov je zrejmý. Veď je to práve služobníctvo, prostredníctvom ktorého vstupujeme do uzavretého domu a môžeme byť svedkami všetkého, čo sa v ňom deje.
Na tomto modeli je postavený film Slúžka a rovnako jeho rovnomenná literárna predloha z pera Hany Lasicovej. Z oboch si možno odniesť – aj do dneška prenositeľné – posolstvo: Byť slúžkou neznamená, že si s vami každý môže robiť, čo chce.
Otázka je, do akej miery to platí aj o umeleckom spracovaní Ankinho príbehu.
Prenikanie kastami
V závere
