V parlamente odštartoval boj o voličov, Matovič predstavil „hru na Ježiška“

„Ideme sa teraz spoločne hrať na Ježiška,“ prihovára sa líder OĽaNO Igor Matovič poslancom v rokovacej sále parlamentu. O pár hodín neskôr Národná rada schvaľuje obedy zadarmo pre deti, čo štát v tomto roku vyjde na 110 miliónov eur.

„Všetko, čo sa odteraz do volieb bude schvaľovať, je populistické, a obzvlášť sociálne veci,“ zaznieva v ten deň z úst predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša.

Školské obedy sú prvým narýchlo pretlačeným návrhom s veľkým vplyvom na štátny rozpočet, odkedy padlo rozhodnutie, že predčasné voľby budú 30. septembra – o takmer osem mesiacov, čo v histórii Slovenska po páde vlády nikdy netrvalo tak dlho.

V momente schválenia školských obedov bolo jasné, že v parlamente odštartoval boj o voličov a poslanci sa začali pretekať v tom, kto príde s ľúbivejším návrhom.

Pretlačiť ich môžu v priebehu pár dní cez pozmeňujúce návrhy k prerokúvaným novelám, a to bez akejkoľvek odbornej debaty a napriek odporu povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý má už len obmedzené právomoci a na jeho vládu dozerá prezidentka Zuzana Čaputová.

Centrum moci sa tak naplno presunulo do parlamentu, ktorý bol síce vždy tvorcom zákonov a rozhodoval, aké sociálne opatrenia sa prijmú, ale doposiaľ bola navrhovateľom kľúčových opatrení vláda. Ešte aj kritizované trináste dôchodky, ktoré Smer presadil štyri dni pred voľbami v roku 2020, navrhla vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas).

Neberú vládu vážne

S čím do volieb príde dočasne poverený Hegerov kabinet, poslanci už príliš neberú do úvahy, sústredia sa na to, čo oni navrhnú v parlamente. A tak to berú aj predseda OĽaNO Igor Matovič a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár, hoci ich nominanti sedia vo vláde.

Igor Matovič, ktorý len nedávno zasadol do poslaneckej lavice po odchode z postu ministra financií, už predstavil, ako si predvolebnú „hru na Ježiška“ v parlamente predstavuje.

Poslanci môžu podľa neho prichádzať s obdobnými návrhmi, ako sú školské obedy zadarmo, ale musia povedať, z čoho ich štát zaplatí.

„Mali by si zobrať vzor aj ostatní poslanci a ostatné politické strany, že keď teda do volieb si tu chcú akože kupovať voličov, tak nech sa páči, zároveň aj s návrhom, odkiaľ na to zoberieme, lebo potom je to zodpovedné voči tejto krajine,“ vyhlásil Matovič v utorok počas parlamentnej rozpravy o školských obedoch.

V tej chvíli pritom sám netušil, odkiaľ presne na ne štát získa 110 miliónov v tomto a 150 miliónov v každom ďalšom roku. Strany bývalej vládnej koalície zvažujú rozšíriť osobitný odvod pre regulované subjekty aj o banky, ale definitívne to nie je vyriešené dodnes.

Z vyjadrení Sme rodina však vyplýva, že už sú s Matovičom na spomínanej „hre na Ježiška“ dohodnutí.

„Je jedno, aký populistický návrh príde, kľúčové je, že musí byť niečím krytý,“ vysvetľuje šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

„Rozdávať ako po nebohom.“

Igor Matovič ešte koncom januára pochyboval o ich znovuzavedení, vravel, že v takzvanom období bezvládia, čiže do septembrových volieb sa treba správať obozretne, hoci „vás to láka urobiť populistické jatky z parlamentu a rozdávať ako po nebohom“.

V utorok 7. februára už nijaký odpor nekládol. Poslankyňa Sme rodina Petra Krištúfková navrhla školské obedy zadarmo ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej parlament rokoval v druhom čítaní, o niekoľko hodín už boli definitívne schválené. A takto rýchlo sa to môže udiať s obdobnými návrhmi až do volieb.

Obedy zadarmo zaviedla posledná vláda Smeru, a to aj s hlasmi vtedy opozičnej strany Sme rodina. Po voľbách 2020 ich na návrh Sme rodina vláda zrušila, teraz ich na návrh Sme rodina parlament opätovne schválil.

„Už sú ohlásené predčasné voľby, je kampaň,“ komentoval opozičný poslanec Erik Tomáš z Hlasu, prečo Sme rodina znova zmenila postoj.

Brzdy populizmu

Hlasovanie o školských obedoch odhalilo, akú slabú pozíciu má pred predčasnými voľbami premiér Eduard Heger, ktorý je zároveň aj ministrom financií. Sme rodina, OĽaNO a Za ľudí ich odobrili s podporou opozície (okrem SaS) proti jeho vôli.

Heger ešte aj deň po ich schválení hovoril, že sa s návrhom nestotožnil. „Jasne som povedal, že sa musíme správať rozpočtovo zodpovedne,“ vravel v stredu počas zasadnutia vlády.

Igor Matovič následne reagoval, že premiér asi sedel na inej koaličnej rade. „Nehovoril absolútne nič proti tejto dohode, tým s ňou súhlasil,“ povedal Matovič pre TV Markíza.

Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) si síce rovnako ako premiér myslí, že obedy zadarmo nie sú „úplne dobre nastavené“, no, ako vraví, OĽaNO sa ich rozhodlo podporiť, lebo za tento svoj ústupok očakáva, že Sme rodina podporí niektorý ich dôležitý návrh. 

„Ja teraz očakávam, že Sme rodina urobí ústupky a podporí naše návrhy, ktorými chceme pomáhať ľuďom,“ hovorí.

Kremský sa neobáva, že sa do predčasných volieb roztrhne vrece s populistickými návrhmi, ktoré priveľmi zaťažia štátny rozpočet. Tvrdí, že tomu zabránia brzdy, konkrétne za ne považuje Hegera, ktorý vedie aj ministerstvo financií, a Matoviča.  

„Ako tú brzdu vidím aj Igora Matoviča, ktorý naozaj podrobne pozerá na návrhy. A to, že vznikla dohoda, že aj iné návrhy podobné obedom zadarmo musia byť kryté, je rozumná hranica,“ vraví Kremský. 

Na otázku, či sa Heger ukázal ako pomyselná brzda, keď obedy prešli bez jeho súhlasu, Kremský odpovedá: „Dobre, ale keď máte brzdu, tak to auto ide nejakým smerom. Brzda je nato, aby zastavila pred nebezpečnými vecami, kde hrozí rozbitie auta. Brzda neznamená, že auto vždy stojí.“ 

A v súvislosti s Hegerom dodáva, že „táto brzda zachránila auto pred oveľa nebezpečnejšími vecami“. 

Akými? „To nebudem prezrádzať, čo všetko mohlo byť na stole,“ hovorí Kremský.

Pred voľbami podľa Kremského vždy hrozí, že sa prijmú aj rôzne populistické návrhy, odmieta, že by poverený premiér Heger či líder OĽaNO Matovič ako brzdy nefungovali.

„Naozaj sa neobávam, že do septembra štát skrachuje. Od skrachovania štátu sme veľmi ďaleko.“

Neobvyklé spojenectvá

Ako predčasné voľby zmenili situáciu v parlamente, ilustruje aj návrh, aby boli obchody v nedeľu zavreté, ktorý sa už viackrát neúspešne objavil. Teraz má reálnu šancu prejsť, a to aj po tom, ako ho vo štvrtok vrátili na dopracovanie. Návrh nečakane spája dvoch veľkých rivalov OĽaNO a Smer, ktorí získali čas zhruba mesiac na dohodu.

Začalo sa teda obdobie, keď budú oveľa častejšie vznikať rôzne spojenectvá, strany si budú bez ohľadu na to, či sa radia ku koalícii alebo opozícii, hľadať potrebných 76 hlasov, aby mali istotu, že so svojimi nápadmi uspejú. Navyše 30. marca formálne vyprší koaličná zmluva, a tak ňou nebudú strany viazané pri hlasovaniach.

Podľa harmonogramu schôdzí má parlament naplánovanú dvojmesačnú pauzu počas júla a augusta, čo sa poslancom hodí na to, aby mohli robiť kampaň po Slovensku. No ešte pred voľbami sa majú zísť, zasadať majú od 12. septembra prakticky až do volieb.

Ďalší kontroverzný návrh, ktorý sa už objavil v parlamente, je od OĽaNO, aby sa zaviedla odmena za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu. Strana chce, aby to platilo už pre septembrové voľby.

V piatok sa poslanci doťahovali, či ide o volebnú korupciu. Hlasovať o návrhu budú budúci týždeň.

Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský zo Sme rodina je presvedčený, že „návrhy, ktoré budú úplne pritiahnuté za vlasy, parlamentom neprejdú“. „Verím, že poslanci ešte majú natoľko zdravý rozum, že nemáme zodpovednosť len za to, čo bude do volieb, ale aj po voľbách,“ hovorí.

Premiér Heger neodpovedal na otázku, či má obavy z toho, že do predčasných volieb môžu v parlamente prechádzať rôzne populistické návrhy. Cez týždeň však takisto rozprával to, čo Matovič. Ak chce akákoľvek strana predložiť návrh, ktorý navyšuje výdavky, má podľa neho priniesť aj návrh na jeho kompenzáciu.

Prekáračky s opozíciou

OĽaNO a Sme rodina ukazujú na opozíciu, že bude chcieť ohurovať voličov bez toho, aby im záležalo, z čoho to štát zaplatí.

„Pripravme sa na to, že opozičné strany tu budú hádzať rôzne pološialené návrhy, len aby sa zapáčili voličom,“ tvrdí Pčolinský. Ako príklad uviedol návrh Hlasu týkajúci sa valorizácie dôchodkov. „Oni by rozdávali tu miliardu, tu miliardu, ale neprinášajú, odkiaľ miliardu vziať.“

Poslanec Hlasu Erik Tomáš reaguje, že koalícia ich návrh „zareže“, aby s ním mohli prísť sami, čo sa podľa neho stalo pri školských obedoch. Keď ich navrhol Hlas, rýchlo prišla s nimi Sme rodina. To isté však zvykol počas svojho vládnutia robiť Smer, ktorého bol Tomáš súčasťou.

„Páni Matovič aj Kollár sú trápni. Ako boli kryté obedy? Je dosť peňazí na valorizáciu dôchodkov, lebo si napožičiavali a zdražovaním je väčší objem z daní,“ tvrdí Tomáš. O návrhu sa rozhodne budúci týždeň.

Cesta do pekla?

Poslanec z klubu SaS Peter Osuský, ktorý je roky v politike, hovorí, že sme parlamentnou demokraciou a aj keď poslanci schvaľujú populistickú legislatívu, nevidí silu, ktorá by tento festival zarazila. Z tohto pohľadu považuje za nebezpečné, že voľby budú v septembri, s čím súhlasila aj SaS.

„Ľudia si aj populistov zvolili, a tak si to v tomto zmysle musia odskákať. Zvoliť si a potom si to prežiť. A prežiť si aj tie dlhy, ktoré sa raz budú splácať. V tom je smutná historická spravodlivosť,“ hodnotí Osuský a vracia sa k obedom, aby objasnil, prečo považuje populizmus za cestu do pekla.

„Nemyslím si, že moji vnuci a vnučky, ktorí majú pracujúcich rodičov, ktorí síce nie sú milionári ako ani ja, že sú odkázaní na takúto výpomoc. A isto ani deti Borisa Kollára, nech ich je koľkokoľvek. Inými slovami – ľudia majú dostávať pomoc, ktorá je cielená na tých, ktorí ju ozaj potrebujú.“