K zániku civilizácie Chetitov prispelo trojročné sucho. Egypťania sa z toho skúšali poučiť, tiež to môžeme skúsiť

„Nemám žiadne zrno vo svojej krajine,“ napísala pred vyše tritisíc rokmi chetitská kráľovná egyptskému panovníkovi Ramzesovi II. na odkaze v podobe hlinenej tabuľky.

Takáto informácia spojená s prosbou o pomoc bola trochu zvláštna, pretože Chetitská ríša a Egypt sa len krátko predtým stretli v konflikte, ktorý vyvrcholil veľkou bitkou pri sýrskom meste Kadeš.

Bitka sa síce skončila podpisom prvej zaznamenanej mierovej zmluvy v histórii, no takáto prosba aj tak naznačovala, že sa v ríši deje niečo vážne a nezvyčajné.

Také nezvyčajné, že aj keď Ramzes potraviny poslal, v priebehu 12. storočia pred naším letopočtom Chetitská ríša, ktorá sa nachádzala na území dnešného Turecka, zmizla. Ku dnu stiahla aj svojich susedov a geopolitické otrasy prispeli aj ku koncu Starovekého Egypta.

Vedcov aj laikov teda prirodzene zaujíma, čo sa stalo, keďže dovtedy bola oblasť v rozpuku a príslovie „v najlepšom treba skončiť“ pravdepodobne nepatrí k tým obľúbeným.

Podľa najnovšej štúdie uverejnenej v časopise Nature to vyzerá, že ku koncu ríše významne prispela zmena klímy, konkrétne trojročné sucho. Autori štúdie však hovoria okrem iného aj o tom, že to, čo sa stalo pred tritisíc rokmi, nemusí byť zásadne odlišné od roku 2023.

Strom borievky ako svedok

Výskumníci z Cornell University v USA skúmali dlhoveké borievky, ktoré v období takzvaných „vlčích časov“ v regióne rástli a obdobie rozkladu zažili. Neskôr, okolo roku 748 pred naším letopočtom, boli použité na vybudovanie drevenej stavby juhozápadne od Ankary – pravdepodobne išlo o hrobku pre príbuzného frýgického kráľa Midasa.

Z náleziska smerovali zvyšky borievok do vedeckého laboratória, kde sa po ich analýze zistilo, že v rokoch 1198, 1197 a 1196 p. n. l. zažili extrémne sucho.

Stromy tak poslúžili ako paleoklimatický svedok doby, a to hneď dvoma spôsobmi