Ukrajinský ekonóm: Putin je racionálny, ale chce, aby sme ho považovali za šialenca

Tymofij Mylovanov na naše stretnutie v Ľvive meškal vyše hodiny, mesto je totiž stále plné utečencov z východnej Ukrajiny a nikto si ešte poriadne nezvykol, že v predtým zaspatom regionálnom centre sú zrazu dopravné zápchy.

Mylovanov je rektorom prestížnej Kyjivskej školy ekonómie, predtým bol ukrajinským ministrom obchodu. Svojho bývalého šéfa Zelenského sa snaží teraz „veľmi neobťažovať“, preto ho vždy prekvapí, keď mu uprostred noci zrazu odpíše na správu. Mylovanov hovorí, že kto Zelenského pozná, veľmi dobre chápe, prečo ho Rusi nedokázali zlomiť.

Keď sa minulý rok začali zavádzať prvé sankcie voči Rusku, mnohí očakávali kolaps ruskej ekonomiky. Prečo neskolabovala?

Celá ruská ekonomika stojí na príjmoch z ropy a plynu, a keď boli v roku 2022 tieto príjmy vyššie ako predtým, tak je logické, že ekonomika bude fungovať. Embargo na ropu bolo uvalené až tento rok, odpojenie niektorých bánk od Swiftu trvalo mesiace. Rusko prišlo aspoň o rast ekonomiky, ktorý by inak bez sankcií malo, a bolo izolované.

Keď už teraz konečne vstúpilo do platnosti embargo a stropy na ceny surovín, dá sa predpokladať, že už túto jar Rusi sankcie výrazne pocítia. Máme prvé dôkazy, že fungujú, napríklad rekordný ruský deficit, ktorý musí štát plátať z rôznych rezerv. Rezervy sa raz minú a potom bude situácia pre nich ťažká.

Plnia sankcie svoj účel?

Panuje tu veľký zmätok v tom, čo sme vlastne od sankcií čakali. Ak chceme, aby sa v dôsledku sankcií Rusi vzbúrili, toto sa nestane. Posledných 30 rokov mali Rusi dosť možností protestovať a neurobili veľa.

Ak chceme, aby Rusko nedokázalo vyrobiť presné zbrane, musíme zabrániť tomu, aby čínske, európske, americké, ázijské firmy nemohli Rusku dodávať špičkové technológie ani cez prostredníkov, ako sa to dnes deje.

Ak chceme, aby Rusko nevedelo viesť vojnu, je pravda, že je to pre nich stále ťažšie. Vyťahujú zo skladov staré zbrane, priamo moji známi na fronte mi hovoria, ako proti nim Rusi posielajú vojakov len s kalašnikovmi, bez akejkoľvek inej techniky.

Aký by teda mal byť cieľ sankcií?

Pre Ukrajinu je cieľom zastaviť vojnu. Na to len sankcie nestačia, ale pomáhajú tomu: vytvárajú tlak na celú ruskú ekonomiku a sťažujú získavanie nových zbraní.

Sankcie napríklad nikdy nespôsobia, že by Rusko už nemalo peniaze na platy vojakov. Rusko berie vojakov doslova z väzení a posiela ich na smrť. Rusko je už dnes diktatúra a v diktatúre zjavne nepotrebujete veľa peňazí, ak chcete posielať ľudí na smrť. Môžu tam poslať možno ešte ďalšie státisíce ľudí, kým sa z toho stane politický problém. Zatiaľ to ešte nie je.

Ďalším dobrým dôvodom na sankcie je, že pomáhajú Európe zbaviť sa závislosti od Ruska, aby Rusko svoje suroviny už znova nemohlo používať ako geopolitickú zbraň.

Rusko prezentuje túto vojnu ako vojnu kvôli Ukrajine, ale tak to, samozrejme, nie je. Pôjde aj o Bielorusko, o Kazachstan, o Gruzínsko, Moldavsko, pobaltské štáty. Samozrejme, že najskôr zaberajú štáty, ktoré nie sú v NATO, ale trend posledných rokov je jasný: Rusko využíva vojenskú silu ako prostriedok zahraničnej politiky. A neexistuje žiaden dôkaz, že by sa chcelo zastaviť pred hranicami štátov NATO. To je len naša túžba a prianie, no žiadne fakty tomu nenasvedčujú.

Toto neustále používame ako argument, prečo by aj nás mala vojna zaujímať – že ak Rusko vezme Ukrajinu, ďalšie na rade budú pobaltské štáty alebo možno raz Slovensko. Nie je toto riziko, naopak, dnes nižšie, keď sme sa presvedčili, aká nekompetentná je ruská armáda? Môže Putin realisticky vtrhnúť do Estónska?