Denník N

Maťavka z Dúhových kresťanov: Ide nám o život. Aj o život viery

Miroslav Maťavka z občianskeho združenia Dúhoví kresťania Foto N - Tomáš Benedikovič
Miroslav Maťavka z občianskeho združenia Dúhoví kresťania Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Veriaci nachádzajú priestor na prehlbovanie svojho vzťahu s Bohom uprostred cirkví. Nie však queer veriaci na Slovensku. Tí cirkvi nevnímajú ako bezpečné miesto, a aj preto vzniklo občianske združenie Signum – Dúhoví veriaci. V rozhovore so štatutárom tohto združenia Miroslavom Maťavkom sa dozviete:

  • s akými príbehmi sa v združení stretávajú najčastejšie;
  • aká je ich komunikácia cirkevnými predstaviteľmi;
  • či je pre nich pápež František nádejou;
  • že nemeckí katolíci sú ďalej;
  • za čo sa modlí.

Skúste predstaviť vaše združenie. Kedy a prečo ste vznikli? 

Ako občianske združenie sa snažíme vytvárať bezpečný priestor pre kresťansky veriace osoby menšinovej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Fungujeme už dlhé roky v Bratislave a už od deväťdesiatych rokov v rôznych formách, lebo spoločenstvo takýchto veriacich nenachádzalo v kresťanských spoločenstvách alebo cirkvách zázemie a bezpečný priestor.

Od deväťdesiatych rokov sa stretávali v Bratislave po kaviarňach, kde sa navzájom povzbudzovali vo viere. Sami si hľadali odpovede na otázky, čo od nich žiada Boh v ich charakteristike, v ich danosti.

Dlhé roky sme fungovali pod názvom Gay Christians Slovakia a zakladateľkou bola Mária Ščepková, ktorá už dala pre Denník N veľmi zaujímavý rozhovor. Založila túto skupinu, ktorú sme sa potom pred tromi rokmi po zážitku, ktorý sme mali na stretnutí globálnej siete dúhových katolíkov v Chicagu, sprofesionalizovali, pretože sme videli, ako to funguje v zahraničí. Založili sme občianske združenie a zmenili sme aj názov na SIGNUM – Dúhoví kresťania.

Hovoríte, že fungujete dlho. Koľko vás asi je? 

Ako občianske združenie máme 12 členov. To sú platiaci členovia, čo nehovorí o tom, aké veľké je naše spoločenstvo. Na Facebooku máme vyše tisíc sledovateľov a na našich stretnutiach mávame od päť do 50 ľudí. Všetci sme dobrovoľníci, ani jeden človek v našom spoločenstve nie je platený. Máme päť až desať dobrovoľníkov po celom Slovensku.

Keď vás oslovujú veriaci queer ľudia, sú ich príbehy v niečom podobné? Dá sa povedať, že je nejaký charakteristický príbeh, s ktorým sa stretávate?

Sme síce ekumenické kresťanské spoločenstvo, ale väčšina pochádza z rímskokatolíckeho prostredia na Slovensku. Je to prevažujúca cirkev. Tam sa často prejavuje model, ktorý som si prežil aj ja. Vyrastal som na dedine, chodil som do kostola a pri svojom objavovaní sexuality alebo rodovej identity som zistil rozpor s tým, čo hlása cirkev.

Teraz je to možno ľahšie, ale pred 10 – 15 rokmi to bola stále taká internalizovaná homofóbia. Nenávidieť seba samého, pretože Boh ma spravil čudným a teraz to musím v sebe potláčať, lebo ako sa na Slovensku hlása, homosexualita je o. k., aj keď nevidíme, že by sa k tomu správala o. k. cirkev, ale homosexuálne skutky nie sú o. k. Čiže oddeľovanie týchto dvoch vecí a potom ľudia trpia potláčaním vlastnej sexuality alebo rodovej identity. Jednoducho, potrebujú podporu. V rôznych obdobiach, rôznych prijatiach, rôznych fázach spracovania svojej charakteristiky a svojho vzťahu k Bohu prichádzajú potom k nám a hľadajú podporu alebo pomoc.

Čo im viete poskytnúť? 

Naším denným chlebíčkom alebo ponukou je vytváranie bezpečného priestoru pre týchto ľudí. Pred pandémiou sme mávali raz mesačne osobné stretnutia. Vtedy ešte utajene, pretože žiadna cirkev nás nechcela prijať. Potom nás niektoré cirkvi prijali, ale my sme ich nechceli vystavovať riziku, že tam príde niekto protestovať, tak sme sa stretávali pred Prezidentským palácom so symbolom rebríka. Až keď prišli ľudia pred Prezidentský palác

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie